Istanbul

Istanbul (İstanbul)
Štát	Turecko
Región	Marmara
Okres	Istanbul
Súradnice	41°00′44″S 28°58′33″V
Najvyšší bod	100 m
Rozloha	1 830,92 km² (183 092 ha)
Obyvateľstvo	11 372 613 (2007)
Hustota	6 211,42 obyv./km²
Založenie	667 pred Kr. ako Byzantion
- Založenie	330 ako Nový Rím alebo Konštantínopol
- Založenie	1453 ako Istanbul
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	34010 až 34850 a 80000 až 81800
Telefónna predvoľba	(+90) 212 (európska strana) (+90) 216 (ázijská strana)
Kód	34
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Historic Areas of Istanbul
Rok zápisu (č. zasadnutia)	1985 (#9)
Číslo	356
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	i, ii, iii, iv
Poloha v mesta v rámci Turecka
Mestské obvody
Wikimedia Commons: Istanbul
Webová stránka: www.ibb.gov.tr
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Svetové dedičstvo UNESCO

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 - 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Charakteristika

Istanbul sa rozkladá priamo na rozhraní Ázie a Európy. Má 13 483 052 obyvateľov (2011), čím tvorí druhú najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európy (na 1. mieste je Moskovská oblasť). Zaberá plochu 1 538,77 km² (pre porovnanie je to vyše 4-krát viac ako Bratislava). Je umiestnený priamo na pahorkoch pri brehoch Bosporu, Marmarského mora a zálivu Zlatý Roh.

Pretože Istanbul je veľkomestom, má rozsiahly systém dopravy. Je tu rozpracovaná sieť autobusov a električiek, nachádza sa tu aj jedna linka pozemného a podzemného metra.

Istanbul je aj priemyselným centrom Turecka. Približne 20% tureckých pracujúcich v priemysle je zamestnaných tu. Zhruba 50% tureckého obchodu má svoj základ v rôznych istanbulských závodoch. Istanbul na celoštátnom výbere daní podieľa až 40% a produkuje 27,5% tureckého národného produktu. Istanbul a okolitá provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivový olej, hodváb či tabak. Priemysel vyrába mnoho každodenne používaných vecí, napríklad textil, olej, pneumatiky, rôzne výrobky z kovu či z kože, elektroniku, sklo a mnohé ďalšie. Rozvinutý je tu samozrejme aj potravinársky priemysel.

Výborná poloha mesta na mieste, kde zem pretína morské cesty, ponúka také výhody, ako ľahko ubrániteľný polostrov, ideálna klíma, bohatá a štedrá príroda či možnosť kontroly nad Bosporom.

Historické názvy

Prehľad

Na mieste Istanbulu stávala pôvodne grécka osada Byzantion, založená už v 7. stor. pred Kr. Roku 324 založil a 11. mája roku 330 rímsky cisár Konštantín Veľký slávnostne otvoril prebudované mesto a premenoval ho na Konštantínopol, t. j. Konštantínovo mesto. Konštantínopol sa popri Ríme stal hlavným mestom Rímskej ríše. Slovania prakticky odpočiatku používali varianty názvu Carihrad (teda C(is)árovo mesto), pretože sa vyskytuje už v Nestorovej kronike. V roku 1930 dostalo mesto oficiálne názov Istanbul; tento názov sa však neoficiálne používal už dávno predtým.

Podrobnosti

Oficiálne názvy

• pôvodne asi: Lygos
• najneskôr od konca 7. stor. pred Kr. do 324 po Kr.:
  • starogr. Byzantion; neskorší lat. ekvivalent: Byzantium; neskoršie slovenské ekvivalenty aj Byzancia , Byzancion, Byzanción či zriedkavo Byzant
  • v 3. stor. po Kr. prechodne: lat. Augusta Antonina
• 324 po Kr. - 1453/1930:
  • lat. Constantinopolis; starogr. Kónstantinoupolis resp. v inom prepise Kónstantinúpolis; neskoršie slovenské ekvivalenty: podľa PSP Konštantínopol a Carihrad (slovanský variant slova Carihrad je doložený už v Nestorovej kronike), v rozpore s PSP: Konštantinopol , Konštantinopolis, Konštantínopolis, zastarano aj Konstantinopolis či Konstantinopol ; do 7. stor. bola úradným jazykom latinčina, potom gréčtina; tvar Constantinopolis (a pod.) je nepriamo a na minciach doložený od cca. 324 po Kr., priamo až od 5. stor.
  • spočiatku (t.j. najmä v 4. stor.) sa mesto volalo aj lat. Constantinopolis nova Roma, lat. Constantinopolis altera Roma , lat. nova Roma, starogr. é Nea, deutera Rómé ("Nový, druhý Rím"), starogr. Deutera Rómé ("Druhý Rím"), starogr. eóa Rómé ("Východný Rím"), starogr. Byzantias Rómé ("Byzantský Rím"), lat. Roma Constantinopolitana, starogr. (/lat.?) Alma Róma
• 1453 - 1930:
  • v osmanskej turečtine Kostantíníje alebo Kustantíníje; ekvivalent v spisovnej arabčine: Al-Kustantíníja; starogr., lat. a slovenské ekvivalenty ako v predchádzajúcom bode; novogr. ekvivalent Konstantinupoli
  • od konca 17. do konca 18. storočia prechodne prevažoval oficiálny názov Islambol alebo Islambul
  • občas sa vyskytoval ako oficiálny tvar İstanbul
• od 1930: po turecky İstanbul; slovenský ekvivalent Istanbul

Významné neoficiálne názvy

• od raného stredoveku: starogr. hé Polis, novogr. i Poli
• od vrcholného stredoveku: v turečtine İstanbul, Stanbul, Stambul, zriedkavejšie Stanbulin, Bulin; tvar Stambul v 19. stor. v európskych textoch v užšom zmysle niekedy znamenal len historické jadro mesta
• od roku 1453: v turečtine Islambol, Islambul
• v 19. stor.: v turečtine Istanbol, Istambol, Stambol

Panoramatická fotografia mesta Istanbul

Dejiny

Najneskôr v 7. stor. pred Kr. (podľa tradície v roku 667 pred Kr.) bolo na území jadra dnešného mesta založené grécke mesto Byzantion. Toto sa v 1. stor. po Kr. stalo súčasťou Rímskej ríše. Za vlády cisára Septima Severa bolo mesto zbúrané a znovu postavené.

V rokoch 324 až 330 mesto prebudoval rímsky cisár Konštantín Veľký. Mesto dostalo nový názov Konštantínopol (resp. u Slovanov Carihrad) a stalo sa hlavným mestom Východorímskej resp. Byzantskej ríše. Konštantínopol sa stal aj významným cirkevným a kultúrnym centrom. Sídlil tu carihradský patriarcha. V roku 425 tu bola založená vysoká škola. Vrcholné obdobie rozkvetu mesto zažilo za Justiniána v 6. storočí. Za povstania Niká (532) značná časť mesta zhorela. Vrcholom stavebnej činnosti za Justiniána je chrám Hagia Sofia. V roku 542 postihol mesto mor, zomrelo 30 000 obyvateľov. Od 7. storočia nastal úpadok mesta v dôsledku neustálych vojen s Peržanmi, Arabmi, Slovanmi a Pečenehmi.

V 13. storočí bol Konštantínopol hlavným mestom krátky čas existujúceho Latinského cisárstva, po jeho zániku bolo opäť hlavným mestom Byzantskej ríše. Za vlády Palaiologovcov (koniec 13. stor. - zač. 14. stor.) nastalo krátke obdobie rozmachu mesta, ale potom sa už mesto vyľudňovalo a pustlo.

V roku 1453 mesto tri dni plienili a dobyli Osmanskí Turci, čím Byzantská ríša zanikla. V rokoch 1453 až 1923 bolo mesto hlavným mestom Osmanskej ríše a sídlom sultána. V roku 1930 bolo mesto premenované na Istanbul.

Tradičná kultúra

Kultúra Istanbulu poznačila celé moderné Grécko. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. Konštantínopolskí mäsiari vymysleli v byzantských dobách populárny orientálny tanec Chasapiko, ktorý sa tancuje aj v Grécku, aj v Turecku. Kultúra oboch národov v meste sa tak počas sultanátu úplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Konštantinopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. O jednotnosti Gréckej a Tureckej kultúry máme dôkazy v podobe gréckych ľudových piesní z Malej Ázie, v ktorých sem tam zaznie nejaké to turecké slovo, alebo veta (napr. časté sú áman, yavrum či seviórum). Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. O jednej takejto ľudovej veselici nám zanechal správu aj filozof Michail Pselos, keď napísal, že ľud po zvrhnutí krutého tyrana, cisára Michalisa IV. vyšiel do ulíc pozrieť sa na jeho oslepenie a pritom všetci tancovali a vymýšlali nové piesne. Zároveň nám dáva správu o vzniku gréckeho folklóru. Kultúra Konštantínopola sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra obohatená o orientálne prvky. Toto bola klasická byzantská kultúra mesta. Veľkomestskú kultúru rozšírili konštantínopolskí a Maloázijskí Gréci aj v materskom Grécku, počas spomínanej výmeny obyvateľstva začiatkom 20. stor. Dnes tu môžeme ešte stále vidieť podobný spôsob života, ktorý teraz prezentujú predovšetkým Turci. O krásach mesta sa spieva aj v piesni Konštantínopolských Grékov Eche jia Panajia, ktorá ospevuje mestské časti Yedikule, Galátu a Arápiu a vyzdvihuje kvalitu miestneho vína a krásu miestnych dievčat.

Ukážka tradičnej gréckej ľudovej hudby z Konštantínopolu – pieseň Eche jia Panaja

Ekumenické koncily

Význam Konštantínopola ďaleko presahoval hranice Byzantskej ríše, mesto sa stalo štyrikrát miestom zasadania ekumenických koncilov. Dnes tu sídli Grécky patriarcha pre anatólskych kresťanov, hoci je otázka kresťanstva v krajine stále dosť napätá.

Doprava

Letecká doprava

Istanbul má dve medzinárodné letiská: Väčšie je Medzinárodné letisko Istanbul Atatürk, ktoré sa nachádza v štvrti Yeşilköy na Európskej strane, asi 24 kilometrov (15 míľ) západne od centra mesta. Keď bolo vybudované, stálo na západnom konci mesta, ale teraz ho mesto úplne obklopuje.

Menšie je Medzinárodné letisko Istanbul Sabiha Gökçen, nachádzajúce sa v štvrti Kurtköy na ázijskej strane, blízko okruhu Istanbul Park GP Racing. Je situované maximálne 20 kilometrov (12 míľ) východne od ázijskej strany a 45 kilometrov (28 míľ) východne od Európskeho mestského centra.

Partnerské mestá

Európa Atény, Grécko Barcelona, Španielsko Berlín, Nemecko Budapešť, Maďarsko Constanţa, Rumunsko Drač, Albánsko Florencia, Taliansko Kolín nad Rýnom, Nemecko Odesa, Ukrajina Plovdiv, Bulharsko Praha, Česko Rotterdam, Holandsko Petrohrad, Rusko Sarajevo, Bosna a Hercegovina Skopje, Macedónsko Štokholm, Švédsko Štrasburg, Francúzsko Benátky, Taliansko Varšava, Poľsko Bratislava, Slovensko

Ázia Alma-Ata, Kazachstan Ammán, Jordánsko Bejrút, Libanon Pusan, Južná Kórea Damask, Sýria Hočiminovo Mesto, Vietnam Isfahán, Irán Jakarta, Indonézia Džidda, Saudská Arábia Johor Bahru, Malajzia Kábul, Afganistan Kazaň, Rusko Láhaur, Pakistan Mary, Turkménsko Oš, Kirgizsko Samarkand, Uzbekistan Šanghaj, Čína Tabríz, Irán Si'an, Čína

Amerika Buenos Aires, Argentína Havana, Kuba Houston, USA Mexiko, Mexiko Rio de Janeiro, Brazília Toronto, Kanada Afrika Káhira, Egypt Constantine, Alžírsko Chartúm, Sudán Rabat, Maroko

Pozri aj

• Byzantská ríša

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Istanbul