Luxemburčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Blahma (diskusia | príspevky)
rok 1982 je špatně, lucemburština byla uzákoněna až v roce 1984 (viz jiné Wikipedie, které mají i odkaz na příslušný zákon) – máte to tu z České Wikipedie, kde to bohužel bylo 8,5 roku taky chybně :-(
Bronto (diskusia | príspevky)
Riadok 41: Riadok 41:


== História ==
== História ==
Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako [[holandčina]]. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku [[1955]]. Roku [[1984]] bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, vedľa [[Francúzština|francúzštiny]] a [[Nemčina|nemčiny]].
Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako [[holandčina]]. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku [[1955]]. Roku [[1984]] bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, popri [[Francúzština|francúzštine]] a [[Nemčina|nemčine]].


== Gramatika ==
== Gramatika ==

Verzia z 09:08, 26. jún 2013

Luxemburčina
ŠtátyLuxembursko, Belgicko
RegiónZápadná Európa
Počet hovoriacich300 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoLatinka
Postavenie
Úradný jazykLuxembursko
Regulátor?
Jazykové kódy
ISO 639-1lb
ISO 639-2ltz
ISO 639-3ltz
Wikipédia
PomenovanieWikipedia, déi fräi Enzyklopedie
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Základné frázy jazyka Luxemburčina
Ánojo
Nieneen
Možnovilläicht
AhojMoien
DovideniaÄddi
ĎakujemMerci
PrepáčteËntschëllegt
Hovoríš po luxembursky?Schwätzt dier Lëtzebuergesch?
Ľúbim ŤaEch hunn dech gär
Všeobecná deklarácia ľudských práv
All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen.

Luxemburčina (Lëtzebuergesch) je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorí v Luxembursku a priľahlých oblastiach Belgicka. Je príbuzná niektorým stredonemeckým dialektom. Luxemburčina sa píše latinkou.

Rozšírenie

Luxemburčina je od roku 1984 tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice 20. storočia je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. Francúzština zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. Nemčina je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.

Luxemburčina sa použiva v Belgicku okolo mesta Arlon v regióne nazivaná Arelerland.

História

Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako holandčina. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku 1955. Roku 1984 bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, popri francúzštine a nemčine.

Gramatika

Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad genitív. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie SVO – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete.