Meng-c’ (kniha): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Mencius.jpg|thumb|autor diela [[Meng-c’]] (lat. Mencius)]]
[[Súbor:Mencius.jpg|thumb|autor diela [[Meng-c’]] (lat. Mencius)]]


'''Meng-c’''' alebo '''Mencius''' (孟子) je filozofické dielo, ktoré spolu s ďalšími tromi dielami vytvára literárny komplex konfucianizmu zvaný [[Štyri knihy]], ktorý je zas súčasťou väčšieho literárneho celku [[Deväť klasických kníh]].
'''Meng-c’''' alebo '''Mencius''' alebo '''Menciovo dielo''' (po čínsky 孟子 - Meng-c') je filozofické dielo, ktoré spolu s ďalšími tromi dielami vytvára literárny komplex konfucianizmu zvaný [[Štyri knihy]], ktorý je zas súčasťou väčšieho literárneho celku [[Deväť klasických kníh]].


==Charakteristika==
==Charakteristika==

Verzia z 13:43, 3. júl 2013

autor diela Meng-c’ (lat. Mencius)

Meng-c’ alebo Mencius alebo Menciovo dielo (po čínsky 孟子 - Meng-c') je filozofické dielo, ktoré spolu s ďalšími tromi dielami vytvára literárny komplex konfucianizmu zvaný Štyri knihy, ktorý je zas súčasťou väčšieho literárneho celku Deväť klasických kníh.

Charakteristika

Kniha obsahuje kompiláciu výrokov a rozhovorov filozofa Meng-c’ (Mencia) so svojimi žiakmi. V porovnaní s dielami, ktorých autorstvo je pripisované Konfuciovi má kniha odlišnú vnútornú štruktúru. Výroky a rozhovory Mencia v diele sú rozsahovo dlhé, rozvláčne a majú skôr charakter dlhých dialógov, opisov a vykazujú charakteristiky plnohodnotného prozaického diela. Na druhej strane Konfuciovo vyjadrovanie zvykne byť kratšie a výstižnejšie, často zložené iba z krátkych jednotlivých výrokov s hlbším významom v rozsahu jednej vety.

Filozofia

Filozofia obsiahnutá v diele nadväzuje na Konfuciove učenie, ale v určitých záveroch sa od neho líši. Mencius tvrdí, že každý človek sa rodí s vrodeným zmyslom pre dobro a spravodlivosť. Podľa Mencia je človek od svojej prirodzenej podstaty morálna bytosť. Prirodzený sklon k dobru a spravodlivostí u človeka je však oslabovaný negatívnym vplyvom vonkajšieho sveta a skorumpovanej štátnej moci a nedostatkom pozitívneho morálneho príkladu počas vývoja konkrétneho človeka a spoločnosti. Hlavnou snahou človeka podľa Mencia by mal byť návrat k prirodzenej podstate každého človeka, teda k dobru a spravodlivosti. V rámci tejto ideológie Mencius v prípade, že panovník krajiny vládne kruto a nestará sa o verejný záujem ospravedlňuje zvrhnutie a odstránenie takéhoto panovníka silou ľudu. Mencius nezavrhuje monarchiu,odmieta však kráľovskú tyraniu.

Literatúra

Externý zdroj