Švédska východoindická spoločnosť: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
rozšírenie
(preklepy)
(rozšírenie)
 
'''Švédska vychodoindická spoločnosť''' ([[Švédčina|švédsky]] Svenska Ostindiska Companiet v skratke SOIC)
Bola obchodná spoločnosť, ktorá v rokoch 1731 až 1813 mala vo švédsku monopol na obchod s východnou Áziou. Švédska východoindická spoločnost bola súkromnou spoločnosťou s výrazným vplyvom štátu na svoje podnikanie. Patrila k podobným spoločnostiam iných európskych krajín, ktoré bojovali o podiel na obchode s Áziou
 
==Charakteristika==
Mysu dobrej nádeje]] s výnimkou obchodných staníc iných európskych krajín nachádzajúcich sa v týchto miestach.
 
Švédska východoindická spoločnosť v nasledujúcich rokoch vyvinula čulú obchodnú aktivitu, napriek tomu, že na rozdiel od východoindických spoločností ostatných krajín nesmela zakladať v oblasti východnej Ázie vlastné obchodné stanice a faktorie a tak celý obchod prebiehal priamo cez švédske prístavy, predovšetkým prístav [[Göteborg]]. <ref>Scattered archives have been assembled into a digital archive of the Swedish East India Company, 1731-1813: a joint project of a university library and a history department: [http://primary-sources.eui.eu/website/svenska-ostindiska-companiets-arkiv Svenska Ostindiska Companiets Arkiv].</ref> Švédska vláda mala podľa dohody na veľkú časť podielu zo zisku z každého predaného lodného tovaru, ktorý dorazil do švédska. Švédska východoindická spoločnosť smela využívať na svoju obchodnú aktivitu toľko lodí, koľko potrebovala na nerušené vedenie obchodných ciest, ale všetky lode používané v obchode museli byť navrhnuté a postavené v švédskych lodeniciach. Lode museli niesť vyvesenú švédsku zástavu a švédske lodné identifikačné papiere. Dôstojníkom a hodnostárom spoločnosti bola švédskou vládou dané rovnaké právomoci a autorita rozhodovať o pomeroch na lodi , ako mali námorní dôstojníci švédskeho loďstva.
 
Spoločnosť od vlády dostala povolenie vydávať svoje vlastné finančné papierové akcie, prostredníctvom ktorých mala od akcionárov získať dostatok kapitálu na vedenie svojej obchodnej činnosti. Kapitál, ktorý spoločnosť získala od akcionárov sa z počiatku smel použiť iba na financovanie jednotlivých konkrétnych plavieb s jasným cieľom plavby, časovým plánom a s vypracovaným predpokladaným plánom finančného výnosu z predaja tovaru, netýkal sa investovania do akcií spoločnosti, ako celku. Až po roku 1753 sa začali vydávať akcie spoločnosti bez konkrétnych obmedzení a spoločnosť mohla peniaze podľa vlastného uváženia rozdeliť na jednotlivé obchodné projekty. Akcionári mali odvtedy, podľa veľkosti investovaného kapitálu aj právo na odmenu z celoročného zisku spoločnosti. Obchodné stanovy a privilégia spoločnosti boli po vyhotovený preložené do latinčiny a francúzštiny a odoslané všetkým východindickým spoločnostiam.
Anonymný používateľ

Navigačné menu