Pavel Uhorskai

ThB. Pavel Uhorskai (1919 – 2010)

Narodil sa 2. marca 1919 ako deviate dieťa v maloroľníckej rodine v Tomášovciach pri Lučenci. Po ukončení gymnaziálnych štúdií začal v roku 1938 študovať na Slovenskej evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave. Po jej skončení nastúpil za kaplána do Uhrovca a potom pôsobil vo viacerých ďalších cirkevných zboroch (Bardejov, Prešov, Štrba, Veľká pri Poprade, Poprad, Ružomberok, Martin). Kňazskú skúšku vykonal v roku 1945. V roku 1947 nastúpil do služby zborového farára v Háji pri Turčianskych Tepliciach, kde rozvinul širokú misijnú činnosť – najmä medzi mládežou. V rokoch 1948 – 1949 bol aj vedúcim Kresťanského misijného a rekreačného strediska na Počúvadle.

V roku 1951 ho zaistila Štátna bezpečnosť za údajnú protištátnu činnosť a odsúdili ho na 34 mesiacov väzenia, zhabanie majetku a peňažnú pokutu. Väznili ho v Leopoldove, Ilave a Bratislave a prepustili ho v roku 1953 na základe amnestie po Stalinovej smrti. V platnosti však zostala strata občianskych práv na 5 rokov a zákaz vykonávať kňazskú službu. Po prepustení z komunistického väzenia pôsobil v rôznych civilných povolaniach – ako drevorubač v Hnúšti-Likieri, potom bol robotníkom, neskôr skladníkom a vedúcim MTZ v Pozemných stavbách v Lučenci. V roku 1954 požiadal prezidentskú kanceláriu o odpustenie zvyšku trestu a možnosť pôsobenia v kňazskej službe, nebolo mu však vyhovené.

V roku 1979 Pavel Uhorskai odišiel do dôchodku a žil vo svojom rodisku v Tomášovciach. Po nežnej revolúcii bol v roku 1990 zvolený za generálneho biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v ČSFR. V roku 1993 sa stal prvým predsedom Ekumenickej rady cirkví v SR. Obe funkcie vykonával do roku 1994, keď definitívne odišiel na dôchodok. 31. augusta 1995 bol prezidentom republiky ocenený Radom Ľudovíta Štúra 1. triedy.

Zomrel 5. októbra 2010 vo veku 91 rokov.

Svoje spomienky z obdobia totality publikoval v knihe Ako to bolo (Tranoscius 1992).