Koloid (chémia): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 18: | Riadok 18: | ||
[[Kategória:Zmesi]] |
[[Kategória:Zmesi]] |
||
[[ar:غرواني]] |
|||
[[be:Калоідная хімія]] |
[[be:Калоідная хімія]] |
||
[[bg:Дисперсна система]] |
[[bg:Дисперсна система]] |
||
[[bs:Koloid]] |
|||
[[ca:Col·loide]] |
|||
[[cs:Koloid]] |
|||
[[da:Kolloid]] |
|||
[[de:Kolloid]] |
|||
[[el:Κολλοειδές]] |
|||
[[en:Colloid]] |
|||
[[es:Coloide]] |
|||
[[et:Pihussüsteem]] |
[[et:Pihussüsteem]] |
||
[[fa:کلوئید]] |
|||
[[fi:Kolloidi]] |
|||
[[fr:Colloïde]] |
|||
[[gl:Coloide]] |
|||
[[he:קולואיד]] |
|||
[[hi:कलिल]] |
|||
[[hr:Koloidni sustav]] |
|||
[[ht:Koloyid]] |
|||
[[hu:Kolloid]] |
|||
[[id:Sistem koloid]] |
|||
[[io:Koloido]] |
|||
[[it:Colloide]] |
|||
[[ja:コロイド]] |
|||
[[jv:Sistem Koloid]] |
|||
[[ko:콜로이드]] |
|||
[[nl:Colloïde]] |
|||
[[nn:Kolloid]] |
|||
[[no:Kolloid]] |
|||
[[pl:Układ koloidalny]] |
|||
[[pt:Coloide]] |
|||
[[ro:Coloizi]] |
|||
[[ru:Коллоидные системы]] |
|||
[[sh:Koloid]] |
|||
[[sl:Koloid]] |
|||
[[sr:Колоид]] |
|||
[[sv:Kolloid]] |
|||
[[ta:கூழ்மம்]] |
|||
[[th:คอลลอยด์]] |
|||
[[tl:Colloid]] |
|||
[[tr:Kolloid]] |
|||
[[uk:Колоїди]] |
|||
[[vi:Hệ keo]] |
|||
[[zh:膠體]] |
Verzia z 19:38, 3. august 2013
Koloid (gr. κόλλα kolla, lepidlo) môže byť:
- buď látka pozostávajúca z koloidných častíc, teda častíc veľkosti medzi 1 nanometrom (alebo 10 nanometrami) a 1 mikrometrom (inde sa uvádza: medzi 1 nanometrom a 100/200/500 nanometrami), ktoré sú s inou látkou (ľubovoľného skupenstva) v disperzii (ktorá sa potom ako celok nazýva koloidná disperzia, koloidná sústava, koloidný systém alebo, ak je druhá látka kvapalina, tak aj koloidný roztok),
- alebo koloidná disperzia (pozri vyššie).
Koloidná disperzia má vlastností prechodné medzi vlastnosťami pravého roztoku a zmesi väčších častíc s inou látkou, predovšetkým sa vyznačuje tým, že koloidné častice sa v druhej látke neusadzujú (t.j. vplyv gravitácie na ne je veľmi malý). [1]
Charakteristika
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–1000 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na správanie sa pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc. Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.