Charles de Foucauld: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 24 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q51880)
infobox, obrázok, wikilinky
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
[[Obrázok:Tombefoucauld.jpg|thumb|Hrob Charlesa de Foucauld, [[El Meniaa]], Alžírsko]]
|Meno = Charles de Foucauld
|Portrét = Charles de Foucauld.jpg
|Popis = francúzsky kňaz, mních a blahoslavený
|Dátum narodenia = [[15. september]] [[1858]]
|Miesto narodenia = [[Štrasburg]], [[Francúzsko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1946|8|22|1778|8|22}}
|Miesto úmrtia = [[Tamanrasset]], [[Alžírsko]]
|}}

[[Obrázok:Tombefoucauld.jpg|thumb|Hrob Charlesa de Foucauld, El Meniaa, Alžírsko]]
[[Obrázok:De Foucauld's signature.jpg|thumb|Podpis Charlesa de Foucauld na jeho tuarégsko-francúzskom slovníku]]
[[Obrázok:De Foucauld's signature.jpg|thumb|Podpis Charlesa de Foucauld na jeho tuarégsko-francúzskom slovníku]]
Blahoslavený '''Charles Eugène de Foucauld''' (* [[15. september]] [[1858]], [[Štrasburg]] – † [[1. december]] [[1916]], [[Tamanrasset]], [[Alžírsko]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[kňaz]] a [[mních]].
Blahoslavený '''Charles Eugène de Foucauld''' (* [[15. september]] [[1858]], [[Štrasburg]], [[Francúzsko]] – † [[1. december]] [[1916]], [[Tamanrasset]], [[Alžírsko]]) bol francúzsky [[kňaz]] a [[mních]].


== Životopis ==
Narodil sa v aristokratickej rodine [[vikomt]]ov de Foucauld. V roku [[1876]] nastúpil na známu [[École Spéciale Militaire de Saint-Cyr|Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr]]. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste [[Sétif]], ale v roku [[1882]] armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný).
Narodil sa v aristokratickej rodine [[vikomt]]ov de Foucauld. V roku [[1876]] nastúpil na známu [[École Spéciale Militaire de Saint-Cyr|Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr]]. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste [[Sétif]], ale v roku [[1882]] armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný).


O rok nato sa po štúdiu [[arabčina|arabčiny]] a [[hebrejčina|hebrejčiny]] vydal preoblečený za [[Žid]]a na vedeckú expedíciu do [[Maroko|Maroka]], v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil [[islam]] a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v ''„ustavičnej prítomnosti Boha“''. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele ''Reconnaissance au Maroc'', ktoré vyšlo v roku [[1888]]. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v [[celibát]]e.
O rok nato sa po štúdiu [[arabčina|arabčiny]] a [[hebrejčina|hebrejčiny]] vydal preoblečený za [[Žid]]a na vedeckú expedíciu do [[Maroko|Maroka]], v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil [[islam]] a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v ''„ustavičnej prítomnosti Boha“''. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele ''Reconnaissance au Maroc'', ktoré vyšlo v roku [[1888]]. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v [[celibát]]e.


Koncom roku [[1888]] sa vydal na štvormesačnú púť do [[Palestína|Palestíny]]. V januári [[1890]] vstúpil do [[trapisti|trapistického]] kláštora Panny Márie Snežnej v [[Ardèche]] a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do [[sýria|sýrskeho]] trapistického kláštora v [[Cheikhlé]], kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku [[1896]] odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku [[1897]] bol zbavený svojich rehoľných sľubov.
Koncom roku [[1888]] sa vydal na štvormesačnú púť do [[Palestína (územie)|Palestíny]]. V januári [[1890]] vstúpil do [[trapisti|trapistického]] kláštora Panny Márie Snežnej v [[Ardèche]] a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do [[sýria|sýrskeho]] trapistického kláštora v [[Cheikhlé]], kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku [[1896]] odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku [[1897]] bol zbavený svojich rehoľných sľubov.


Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore [[klarisky|klarisiek]] v [[Nazaret]]e. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do [[Jeruzalem]]a. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát.
Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore [[klarisky|klarisiek]] v [[Nazaret]]e. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do [[Jeruzalem]]a. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát.


V roku [[1900]] zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni [[1901]] vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v [[Sahara|západosaharskej]] oáze [[Beni-Abbes]] neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať [[tuarég]]ske kmene - v roku [[1905]] sa usadil v alžírskom meste [[Tamanrasset]]. Zdieľal ich život a jeho ťažkosti, zároveň desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý bol vydaný posmrtne v štyroch zväzkoch. Sformuloval tiež myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa naplnila až po jeho smrti. Rehoľu [[Malí bratia Ježišovi|Malých bratov Ježišových]], ktorá sa hlási k odkazu Charlesa de Foucaulda, založil jeho žiak [[Louis Massignon]].
V roku [[1900]] zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni [[1901]] vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v [[Sahara|západosaharskej]] oáze [[Beni-Abbes]] neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať [[Tuaregovia|tuaregské]] kmene - v roku [[1905]] sa usadil v alžírskom meste Tamanrasset. Zdieľal ich život a jeho ťažkosti, zároveň desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý bol vydaný posmrtne v štyroch zväzkoch. Sformuloval tiež myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa naplnila až po jeho smrti. Rehoľu [[Malí bratia Ježišovi|Malých bratov Ježišových]], ktorá sa hlási k odkazu Charlesa de Foucaulda, založil jeho žiak [[Louis Massignon]].


V decembri [[1916]] ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli.
V decembri [[1916]] ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli.
Riadok 18: Riadok 29:


==Bibliografia==
==Bibliografia==
[[Image:De Foucauld - Dictionnaire touareg–français, vol 1 p. 247.jpg|right|thumb|250px|Stránka 247 z Foucauldovho ''Dictionnaire Touareg-Français'' - autorov rukopis a ilustrácie.]]
* Foucauld, Charles de. ''Reconnaissance au Maroc, 1883-1884''. 4 vols. Paris: Challamel, 1888.
* Foucauld, Charles de. ''Reconnaissance au Maroc, 1883-1884''. 4 vols. Paris: Challamel, 1888.
* Foucauld, Charles Eugène de. ''Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar''. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951.
* Foucauld, Charles Eugène de. ''Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar''. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951.
Riadok 27: Riadok 37:


==Externé odkazy==
==Externé odkazy==
* [http://www.charlesdefoucauld.org/en/index_en.htm Stránky spirituality Charlesa de Foucauld {{eng icon}}]
* [http://www.charlesdefoucauld.org/en/index_en.htm Stránky spirituality Charlesa de Foucauld]
* [http://www.charlesdefoucauld.org/ Stránky spirituality Charlesa de Foucauld {{fra icon}}]
* [http://www.charlesdefoucauld.org/ Stránky spirituality Charlesa de Foucauld]
* [http://www.charlesdefoucauld.de/ Stránka o Charlesovi de Foucauld {{deu icon}}]
* [http://www.charlesdefoucauld.de/ Stránka o Charlesovi de Foucauld]
* [http://www.heiligenlexikon.de/BiographienC/Charles_de_Foucauld.htm Krátky životopis Charlesa de Foucauld {{deu icon}}]
* [http://www.heiligenlexikon.de/BiographienC/Charles_de_Foucauld.htm Krátky životopis Charlesa de Foucauld]
* [http://www.clio.fr/BIBLIOTHEQUE/charles_de_foucauld.asp Hugues Didier, profesor na univerzite Jean Moulin-Lyon III: ''Charles de Foucauld'' {{fra icon}}]
* [http://www.clio.fr/BIBLIOTHEQUE/charles_de_foucauld.asp Hugues Didier, profesor na univerzite Jean Moulin-Lyon III: ''Charles de Foucauld'']
* [http://tcrnews2.com/ramirez.html Charles de Foucauld's Love for Humankind TCRNews.com {{eng icon}}]
* [http://tcrnews2.com/ramirez.html Charles de Foucauld's Love for Humankind TCRNews.com]
* [http://www.nazaret.hu Stránky spirituality Charlesa de Foucauld {{hun icon}}]
* [http://www.nazaret.hu Stránky spirituality Charlesa de Foucauld]


{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}


{{DEFAULTSORT:Foucauld, Charles de}}
{{DEFAULTSORT:Foucauld, Charles de}}
[[Kategória:Narodenia v 1858]]
[[Kategória:Úmrtia v 1916]]
[[Kategória:Blahoslavení]]
[[Kategória:Blahoslavení]]
[[Kategória:Mučeníci]]
[[Kategória:Mučeníci]]

Verzia z 18:17, 5. september 2013

Charles de Foucauld
francúzsky kňaz, mních a blahoslavený
francúzsky kňaz, mních a blahoslavený
Narodenie15. september 1858
Štrasburg, Francúzsko
Úmrtie22. august 1946 (168 rokov)
Tamanrasset, Alžírsko
PodpisCharles de Foucauld, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Charles de Foucauld
Hrob Charlesa de Foucauld, El Meniaa, Alžírsko
Podpis Charlesa de Foucauld na jeho tuarégsko-francúzskom slovníku

Blahoslavený Charles Eugène de Foucauld (* 15. september 1858, Štrasburg, Francúzsko – † 1. december 1916, Tamanrasset, Alžírsko) bol francúzsky kňaz a mních.

Životopis

Narodil sa v aristokratickej rodine vikomtov de Foucauld. V roku 1876 nastúpil na známu Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste Sétif, ale v roku 1882 armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný).

O rok nato sa po štúdiu arabčiny a hebrejčiny vydal preoblečený za Žida na vedeckú expedíciu do Maroka, v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil islam a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v „ustavičnej prítomnosti Boha“. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele Reconnaissance au Maroc, ktoré vyšlo v roku 1888. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v celibáte.

Koncom roku 1888 sa vydal na štvormesačnú púť do Palestíny. V januári 1890 vstúpil do trapistického kláštora Panny Márie Snežnej v Ardèche a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do sýrskeho trapistického kláštora v Cheikhlé, kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku 1896 odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku 1897 bol zbavený svojich rehoľných sľubov.

Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore klarisiek v Nazarete. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do Jeruzalema. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát.

V roku 1900 zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni 1901 vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v západosaharskej oáze Beni-Abbes neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať tuaregské kmene - v roku 1905 sa usadil v alžírskom meste Tamanrasset. Zdieľal ich život a jeho ťažkosti, zároveň desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý bol vydaný posmrtne v štyroch zväzkoch. Sformuloval tiež myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa naplnila až po jeho smrti. Rehoľu Malých bratov Ježišových, ktorá sa hlási k odkazu Charlesa de Foucaulda, založil jeho žiak Louis Massignon.

V decembri 1916 ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli.

13. novembra 2005 ho pápež Benedikt XVI. vyhlásil za blahoslaveného mučeníka.

Bibliografia

  • Foucauld, Charles de. Reconnaissance au Maroc, 1883-1884. 4 vols. Paris: Challamel, 1888.
  • Foucauld, Charles Eugène de. Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951.
  • Foucauld, Charles de. Poésies touarègues. Dialecte de l'Ahaggar. Paris: Leroux, 1925.

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA