Charles de Foucauld: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 24 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q51880) |
infobox, obrázok, wikilinky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
|||
⚫ | |||
|Meno = Charles de Foucauld |
|||
|Portrét = Charles de Foucauld.jpg |
|||
|Popis = francúzsky kňaz, mních a blahoslavený |
|||
|Dátum narodenia = [[15. september]] [[1858]] |
|||
|Miesto narodenia = [[Štrasburg]], [[Francúzsko]] |
|||
|Dátum úmrtia = {{dúv|1946|8|22|1778|8|22}} |
|||
|Miesto úmrtia = [[Tamanrasset]], [[Alžírsko]] |
|||
|}} |
|||
⚫ | |||
[[Obrázok:De Foucauld's signature.jpg|thumb|Podpis Charlesa de Foucauld na jeho tuarégsko-francúzskom slovníku]] |
[[Obrázok:De Foucauld's signature.jpg|thumb|Podpis Charlesa de Foucauld na jeho tuarégsko-francúzskom slovníku]] |
||
Blahoslavený '''Charles Eugène de Foucauld''' (* [[15. september]] [[1858]], [[Štrasburg]] – † [[1. december]] [[1916]], [[Tamanrasset]], [[Alžírsko]]) bol |
Blahoslavený '''Charles Eugène de Foucauld''' (* [[15. september]] [[1858]], [[Štrasburg]], [[Francúzsko]] – † [[1. december]] [[1916]], [[Tamanrasset]], [[Alžírsko]]) bol francúzsky [[kňaz]] a [[mních]]. |
||
== Životopis == |
|||
Narodil sa v aristokratickej rodine [[vikomt]]ov de Foucauld. V roku [[1876]] nastúpil na známu [[École Spéciale Militaire de Saint-Cyr|Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr]]. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste [[Sétif]], ale v roku [[1882]] armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný). |
Narodil sa v aristokratickej rodine [[vikomt]]ov de Foucauld. V roku [[1876]] nastúpil na známu [[École Spéciale Militaire de Saint-Cyr|Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr]]. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste [[Sétif]], ale v roku [[1882]] armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný). |
||
O rok nato sa po štúdiu [[arabčina|arabčiny]] a [[hebrejčina|hebrejčiny]] vydal preoblečený za [[Žid]]a na vedeckú expedíciu do [[Maroko|Maroka]], v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil [[islam]] a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v ''„ustavičnej prítomnosti Boha“''. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele ''Reconnaissance au Maroc'', ktoré vyšlo v roku [[1888]]. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v [[celibát]]e. |
O rok nato sa po štúdiu [[arabčina|arabčiny]] a [[hebrejčina|hebrejčiny]] vydal preoblečený za [[Žid]]a na vedeckú expedíciu do [[Maroko|Maroka]], v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil [[islam]] a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v ''„ustavičnej prítomnosti Boha“''. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele ''Reconnaissance au Maroc'', ktoré vyšlo v roku [[1888]]. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v [[celibát]]e. |
||
Koncom roku [[1888]] sa vydal na štvormesačnú púť do [[Palestína|Palestíny]]. V januári [[1890]] vstúpil do [[trapisti|trapistického]] kláštora Panny Márie Snežnej v [[Ardèche]] a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do [[sýria|sýrskeho]] trapistického kláštora v [[Cheikhlé]], kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku [[1896]] odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku [[1897]] bol zbavený svojich rehoľných sľubov. |
Koncom roku [[1888]] sa vydal na štvormesačnú púť do [[Palestína (územie)|Palestíny]]. V januári [[1890]] vstúpil do [[trapisti|trapistického]] kláštora Panny Márie Snežnej v [[Ardèche]] a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do [[sýria|sýrskeho]] trapistického kláštora v [[Cheikhlé]], kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku [[1896]] odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku [[1897]] bol zbavený svojich rehoľných sľubov. |
||
Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore [[klarisky|klarisiek]] v [[Nazaret]]e. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do [[Jeruzalem]]a. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát. |
Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore [[klarisky|klarisiek]] v [[Nazaret]]e. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do [[Jeruzalem]]a. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát. |
||
V roku [[1900]] zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni [[1901]] vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v [[Sahara|západosaharskej]] oáze [[Beni-Abbes]] neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať [[ |
V roku [[1900]] zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni [[1901]] vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v [[Sahara|západosaharskej]] oáze [[Beni-Abbes]] neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať [[Tuaregovia|tuaregské]] kmene - v roku [[1905]] sa usadil v alžírskom meste Tamanrasset. Zdieľal ich život a jeho ťažkosti, zároveň desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý bol vydaný posmrtne v štyroch zväzkoch. Sformuloval tiež myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa naplnila až po jeho smrti. Rehoľu [[Malí bratia Ježišovi|Malých bratov Ježišových]], ktorá sa hlási k odkazu Charlesa de Foucaulda, založil jeho žiak [[Louis Massignon]]. |
||
V decembri [[1916]] ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli. |
V decembri [[1916]] ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli. |
||
Riadok 18: | Riadok 29: | ||
==Bibliografia== |
==Bibliografia== |
||
[[Image:De Foucauld - Dictionnaire touareg–français, vol 1 p. 247.jpg|right|thumb|250px|Stránka 247 z Foucauldovho ''Dictionnaire Touareg-Français'' - autorov rukopis a ilustrácie.]] |
|||
* Foucauld, Charles de. ''Reconnaissance au Maroc, 1883-1884''. 4 vols. Paris: Challamel, 1888. |
* Foucauld, Charles de. ''Reconnaissance au Maroc, 1883-1884''. 4 vols. Paris: Challamel, 1888. |
||
* Foucauld, Charles Eugène de. ''Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar''. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951. |
* Foucauld, Charles Eugène de. ''Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar''. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951. |
||
Riadok 27: | Riadok 37: | ||
==Externé odkazy== |
==Externé odkazy== |
||
* [http://www.charlesdefoucauld.org/en/index_en.htm Stránky spirituality Charlesa de Foucauld |
* [http://www.charlesdefoucauld.org/en/index_en.htm Stránky spirituality Charlesa de Foucauld] |
||
* [http://www.charlesdefoucauld.org/ Stránky spirituality Charlesa de Foucauld |
* [http://www.charlesdefoucauld.org/ Stránky spirituality Charlesa de Foucauld] |
||
* [http://www.charlesdefoucauld.de/ Stránka o Charlesovi de Foucauld |
* [http://www.charlesdefoucauld.de/ Stránka o Charlesovi de Foucauld] |
||
* [http://www.heiligenlexikon.de/BiographienC/Charles_de_Foucauld.htm Krátky životopis Charlesa de Foucauld |
* [http://www.heiligenlexikon.de/BiographienC/Charles_de_Foucauld.htm Krátky životopis Charlesa de Foucauld] |
||
* [http://www.clio.fr/BIBLIOTHEQUE/charles_de_foucauld.asp Hugues Didier, profesor na univerzite Jean Moulin-Lyon III: ''Charles de Foucauld'' |
* [http://www.clio.fr/BIBLIOTHEQUE/charles_de_foucauld.asp Hugues Didier, profesor na univerzite Jean Moulin-Lyon III: ''Charles de Foucauld''] |
||
* [http://tcrnews2.com/ramirez.html Charles de Foucauld's Love for Humankind TCRNews.com |
* [http://tcrnews2.com/ramirez.html Charles de Foucauld's Love for Humankind TCRNews.com] |
||
* [http://www.nazaret.hu Stránky spirituality Charlesa de Foucauld |
* [http://www.nazaret.hu Stránky spirituality Charlesa de Foucauld] |
||
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} |
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} |
||
{{DEFAULTSORT:Foucauld, Charles de}} |
{{DEFAULTSORT:Foucauld, Charles de}} |
||
[[Kategória:Narodenia v 1858]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1916]] |
|||
[[Kategória:Blahoslavení]] |
[[Kategória:Blahoslavení]] |
||
[[Kategória:Mučeníci]] |
[[Kategória:Mučeníci]] |
Verzia z 18:17, 5. september 2013
Charles de Foucauld | |
francúzsky kňaz, mních a blahoslavený | |
Narodenie | 15. september 1858 Štrasburg, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 22. august 1946 (168 rokov) Tamanrasset, Alžírsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Charles de Foucauld |
Blahoslavený Charles Eugène de Foucauld (* 15. september 1858, Štrasburg, Francúzsko – † 1. december 1916, Tamanrasset, Alžírsko) bol francúzsky kňaz a mních.
Životopis
Narodil sa v aristokratickej rodine vikomtov de Foucauld. V roku 1876 nastúpil na známu Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste Sétif, ale v roku 1882 armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný).
O rok nato sa po štúdiu arabčiny a hebrejčiny vydal preoblečený za Žida na vedeckú expedíciu do Maroka, v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil islam a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v „ustavičnej prítomnosti Boha“. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele Reconnaissance au Maroc, ktoré vyšlo v roku 1888. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v celibáte.
Koncom roku 1888 sa vydal na štvormesačnú púť do Palestíny. V januári 1890 vstúpil do trapistického kláštora Panny Márie Snežnej v Ardèche a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do sýrskeho trapistického kláštora v Cheikhlé, kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku 1896 odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku 1897 bol zbavený svojich rehoľných sľubov.
Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore klarisiek v Nazarete. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do Jeruzalema. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát.
V roku 1900 zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni 1901 vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v západosaharskej oáze Beni-Abbes neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať tuaregské kmene - v roku 1905 sa usadil v alžírskom meste Tamanrasset. Zdieľal ich život a jeho ťažkosti, zároveň desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý bol vydaný posmrtne v štyroch zväzkoch. Sformuloval tiež myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa naplnila až po jeho smrti. Rehoľu Malých bratov Ježišových, ktorá sa hlási k odkazu Charlesa de Foucaulda, založil jeho žiak Louis Massignon.
V decembri 1916 ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli.
13. novembra 2005 ho pápež Benedikt XVI. vyhlásil za blahoslaveného mučeníka.
Bibliografia
- Foucauld, Charles de. Reconnaissance au Maroc, 1883-1884. 4 vols. Paris: Challamel, 1888.
- Foucauld, Charles Eugène de. Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951.
- Foucauld, Charles de. Poésies touarègues. Dialecte de l'Ahaggar. Paris: Leroux, 1925.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Charles de Foucauld
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles de Foucauld
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles de Foucauld
Externé odkazy
- Stránky spirituality Charlesa de Foucauld
- Stránky spirituality Charlesa de Foucauld
- Stránka o Charlesovi de Foucauld
- Krátky životopis Charlesa de Foucauld
- Hugues Didier, profesor na univerzite Jean Moulin-Lyon III: Charles de Foucauld
- Charles de Foucauld's Love for Humankind TCRNews.com
- Stránky spirituality Charlesa de Foucauld