Ulič: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 37: Riadok 37:
== Názvy obce ==
== Názvy obce ==
1451Hulics, Hvlydch, 1492 Vlicz, 1877 Ulics, 1902 Utczás,1920 Ulič
1451Hulics, Hvlydch, 1492 Vlicz, 1877 Ulics, 1902 Utczás,1920 Ulič

== História ==
Obec bola založená na valašskom práve niekedy koncom 14. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1451. Ďalšia zmienka o obci pochádza z roku 1492 a to z obdobia pôsobenia zbojníckej družiny Fedora Hlavatého, ktorej členmi boli aj obyvatelia obce a to Ihnat so synom Stecz, Roman a Clima. Doslovné znenie textu je: Item de Vlicz Ihnat cum filio Stecz, ibidem Roman, ibidem Clima. Archívna listina sa nachádza v archíve mesta Bardejov. Originálnou pamiatkou na činnosť tejto družiny podľa miestnych obyvateľov je balvan pri studničke pod vrchom Kopyto, na ktorom sú vyryté hieroglyfy. Tie vraj hovoria o tom, kde sú ukryté poklady Fedora Hlavatého. Majetky tu vlastnili Szirmayovci, Vandernathovci, princezná Beaufort Spontin Fridešová, a posledná bola rodina Tiele-wincler. V 19. storočí tu Vandernathovci postavili kaštieľ ktorý po roku 1967 bol zbúraný . Grécko-katolícky kostol z r. 1867 bol postavený na mieste vedľa pôvodného dreveného kostola.V roku 1908 bola dokončená úzkokoľajka zo Zabroďa, ktorá viedla cez Ulič dolinou Zbojského potoka, až nad Novú Sedlicu.
Počas prvej svetovej vojny sa obec dvakrát ocitla v tesnej blízkosti frontu. A to na jeseň roku 1914 a v mesiacoch apríl až začiatok mája 1915. Z tohto obdobia je v obci vojenský cintorín (71 vojakov). Nachádza sa tu hrob ruského generála Nikolaja Nikolajeviča Mirbacha.
Počas druhej svetovej vojny bola obec súčasťou Maďarska. Obec bola oslobodená 26. októbra 1944.
Banderovci tu 6. decembra 1945 zavraždili štyroch členov židovskej rodiny.

== Pamiatky ==
* Grécko-katolícky kostol z r. 1867
* prícestný kríž z roku 1902 umiestnený pod grécko-katolíckym kostolom
* vojenský cintorín z prvej svetovej vojný
* pamätná tabuľa Rudolfa Wienera, Miroslava Poliščuka
* Mergancov kameň- pomník hájnika Rudolfova Merganca
*Arpádova línia -obranné opevnenie budované počas II. svetovej vojny
== Turistické zaujímavosti ==
*Miniskanzen - modely drevených cerkvi
* „Grófska cesta“- aleja z cudzokrajných dubov
* Dvere do Polonín -oddychovo-náučná zóna
* Lyžiarske stredisko Ulič – Čertíž (dĺžka vleku 350 m)
== Referencie ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Referencie}}

Verzia z 16:03, 22. september 2013

Ulič
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Snina
Región Zemplín
Nadmorská výška 245 m n. m.
Súradnice 48°57′40″S 22°25′27″V / 48,961111°S 22,424167°V / 48.961111; 22.424167
Rozloha 25,15 km² (2 515 ha) [1]
Obyvateľstvo 812 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 32,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1451
Starosta Ján Holinka[3] (SDKÚ-DS, KDH, MOST-HÍD)
PSČ 067 67
ŠÚJ 520934
EČV (do r. 2022) SV
Tel. predvoľba +421-57
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ulič
Webová stránka: ulic.ocu.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ulič je obec na Slovensku v okrese Snina.

Názvy obce

1451Hulics, Hvlydch, 1492 Vlicz, 1877 Ulics, 1902 Utczás,1920 Ulič

História

Obec bola založená na valašskom práve niekedy koncom 14. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1451. Ďalšia zmienka o obci pochádza z roku 1492 a to z obdobia pôsobenia zbojníckej družiny Fedora Hlavatého, ktorej členmi boli aj obyvatelia obce a to Ihnat so synom Stecz, Roman a Clima. Doslovné znenie textu je: Item de Vlicz Ihnat cum filio Stecz, ibidem Roman, ibidem Clima. Archívna listina sa nachádza v archíve mesta Bardejov. Originálnou pamiatkou na činnosť tejto družiny podľa miestnych obyvateľov je balvan pri studničke pod vrchom Kopyto, na ktorom sú vyryté hieroglyfy. Tie vraj hovoria o tom, kde sú ukryté poklady Fedora Hlavatého. Majetky tu vlastnili Szirmayovci, Vandernathovci, princezná Beaufort Spontin Fridešová, a posledná bola rodina Tiele-wincler. V 19. storočí tu Vandernathovci postavili kaštieľ ktorý po roku 1967 bol zbúraný . Grécko-katolícky kostol z r. 1867 bol postavený na mieste vedľa pôvodného dreveného kostola.V roku 1908 bola dokončená úzkokoľajka zo Zabroďa, ktorá viedla cez Ulič dolinou Zbojského potoka, až nad Novú Sedlicu. Počas prvej svetovej vojny sa obec dvakrát ocitla v tesnej blízkosti frontu. A to na jeseň roku 1914 a v mesiacoch apríl až začiatok mája 1915. Z tohto obdobia je v obci vojenský cintorín (71 vojakov). Nachádza sa tu hrob ruského generála Nikolaja Nikolajeviča Mirbacha. Počas druhej svetovej vojny bola obec súčasťou Maďarska. Obec bola oslobodená 26. októbra 1944. Banderovci tu 6. decembra 1945 zavraždili štyroch členov židovskej rodiny.

Pamiatky

  • Grécko-katolícky kostol z r. 1867
  • prícestný kríž z roku 1902 umiestnený pod grécko-katolíckym kostolom
  • vojenský cintorín z prvej svetovej vojný
  • pamätná tabuľa Rudolfa Wienera, Miroslava Poliščuka
  • Mergancov kameň- pomník hájnika Rudolfova Merganca
  • Arpádova línia -obranné opevnenie budované počas II. svetovej vojny

Turistické zaujímavosti

*Miniskanzen -  modely drevených cerkvi
  • „Grófska cesta“- aleja z cudzokrajných dubov
  • Dvere do Polonín -oddychovo-náučná zóna
  • Lyžiarske stredisko Ulič – Čertíž (dĺžka vleku 350 m)

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Externé odkazy