Fritz Strassmann: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d Revízia 5623444 používateľa 178.41.108.145 (diskusia) bola vrátená
Riadok 10: Riadok 10:
== Zdroje ==
== Zdroje ==
*Kvasnica, J.: ''Priekopníci modernej fyziky''. Smena, Bratislava, 1987, s.106
*Kvasnica, J.: ''Priekopníci modernej fyziky''. Smena, Bratislava, 1987, s.106

"Som si prdol" uverejnil Fritz vo svojich novinách po tom, čo ho opustila korytnačka. Volala sa Tessie a mal ju veľmi rád. "Mala tri mesiace, keď
ju uniesol retardovaný bocian, ktorý práve doniesol černoška k nesprávnym rodičom. Mimochodom, majú velice pohodlné kreslo. Bol som u nic minimálne desaťkrát." Takisto sa nám zdôveril aj s informáciou, že ho minulý týždeň uniesol malý sob Rudolf a odniesol ho na ostrov Makko, zo seriálu H2O - Stačí pridať vodu. A nezabudol podotknúť, že to bolo presne na jeho narodeniny. A aby ste nás náhodou neobviňovali, že sme vám nič nepovedali, tak tu to máte: pri tom únose otehotnel!! Áno, presne tak, otehotnel!! Lúči sa s vami jeho druhá korytnačka, ktorá sa tiež volá Tessie. Trochu úchylné, le čo už!!
{{DEFAULTSORT:Strassmann, Fritz}}
{{DEFAULTSORT:Strassmann, Fritz}}



Verzia z 15:22, 9. október 2013

Fritz Strassmann (* 22. február 1922, Boppard - † 22. apríl 1980, Mainz) bol nemecký chemik. Spolu s Ottom Hahnom je považovaný za spoluobjaviteľa štiepenia uránu.

Život

Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v Hannoveri. Od roku 1929 až do roku 1945 pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v Berlíne. Zúčastňoval sa na skúmaní rádioaktívnych izotopov uránu a tória. V roku 1938 podal chemický dôkaz štiepenia uránu pri bombardovaní neutrónmi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výskumom, štiepením jadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách „Veda v Bloku“.

Od roku 1946 pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v Mainzi, kde aj po odchode do dôchodku zomrel.

Zdroje

  • Kvasnica, J.: Priekopníci modernej fyziky. Smena, Bratislava, 1987, s.106