Skepticizmus: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Skepticizmus je systém myslenia, kde základne nastavená pozícia jednotlivca je taká, že dané tvrdenie považuje za nesprávne, nepravdepodobné alebo len pravdepodobné (ale nie pravdivé), až kým sa nedokáže dôveryhodnosť procesov a informácií, ktoré boli použité pri výskume a boli zbavené predsudkov zo strany vedcov a ostatných účastníkov prieskumu. |
Skepticizmus je systém myslenia, kde základne nastavená pozícia jednotlivca je taká, že dané tvrdenie považuje za nesprávne, nepravdepodobné alebo len pravdepodobné (ale nie pravdivé), až kým sa nedokáže dôveryhodnosť procesov a informácií, ktoré boli použité pri výskume a boli zbavené predsudkov zo strany vedcov a ostatných účastníkov prieskumu. |
||
Skeptický postoj k realite je v priamom rozpore so základným nastavením ľudskej mentality, kde neoficiálne dôkazy a očitý svedkovia sa považujú za dôveryhodnú formu dôkazov. Moderna veda považuje očitých svedkov za najnižšiu formu dôkazu. Oficiálne výskumy sú tie, ktoré sú publikované vo vedeckom časopise a tiež prešli procesom peer review (z angličtiny). |
Skeptický postoj k realite je v priamom rozpore so základným nastavením ľudskej mentality, kde neoficiálne dôkazy a očitý svedkovia sa považujú za dôveryhodnú formu dôkazov. Moderna veda považuje očitých svedkov za najnižšiu formu dôkazu. Oficiálne výskumy sú tie, ktoré sú publikované vo vedeckom časopise a tiež prešli procesom peer review (z angličtiny). |
||
Ľudsky mozog používa skratky na spracovanie informácií a robí pritom rozhodovacie omyli, ako napríklad potvrdzujúci omyl (ak to potvrdzuje moje predošlé postavenie tak tomu verím), falošné spomienky a selektívna pamäť. |
Ľudsky mozog používa skratky na spracovanie informácií a robí pritom rozhodovacie omyli, ako napríklad potvrdzujúci omyl (ak to potvrdzuje moje predošlé postavenie tak tomu verím), falošné spomienky a selektívna pamäť. |
||
Kvôli týmto chybám v ľudskom myslení, skepticizmus je dôležitou súčasťou modernej vedy, kde štatistické údaje a nesprávne kontrolované vedecké experimenty môžu spôsobiť falošne pozitívne výsledky. |
Kvôli týmto chybám v ľudskom myslení, skepticizmus je dôležitou súčasťou modernej vedy, kde štatistické údaje a nesprávne kontrolované vedecké experimenty môžu spôsobiť falošne pozitívne výsledky. |
||
| ⚫ | |||
===Skeptik=== |
|||
Skeptik používa nástroje skepticizmu na identifikovanie falošných tvrdení. Tie nástroje sú kritické myslenie, znalosť logických klamov a znalosť chýb v ľudskom myslení. |
|||
| ⚫ | Človek, ktorý praktizuje skepticizmus, sa nazýva skeptik. Skeptik zo základu neprijme informácie ako fakty do vtedy, až kým neboli overené s procesom vedeckej metódy. Týmto prístupom ku svetu, skeptici sú veľmi často lepšie vedecky informovaný ako väčšina obyvateľstva. Skeptik používa nástroje skepticizmu na identifikovanie falošných tvrdení. Tie nástroje sú kritické myslenie, znalosť logických klamov a znalosť chýb v ľudskom myslení. |
||
Verzia z 22:42, 27. október 2013
Táto stránka opisuje význam slova „skepticizmus“ z vedeckého a praktického hladiska. Ak ste hľadali „filozofický skepticizmus“, čo je smer a tendencia vo filozofii, tak pozrite skepticizmus (filozofia).
Skepticizmus je systém myslenia, kde základne nastavená pozícia jednotlivca je taká, že dané tvrdenie považuje za nesprávne, nepravdepodobné alebo len pravdepodobné (ale nie pravdivé), až kým sa nedokáže dôveryhodnosť procesov a informácií, ktoré boli použité pri výskume a boli zbavené predsudkov zo strany vedcov a ostatných účastníkov prieskumu. Skeptický postoj k realite je v priamom rozpore so základným nastavením ľudskej mentality, kde neoficiálne dôkazy a očitý svedkovia sa považujú za dôveryhodnú formu dôkazov. Moderna veda považuje očitých svedkov za najnižšiu formu dôkazu. Oficiálne výskumy sú tie, ktoré sú publikované vo vedeckom časopise a tiež prešli procesom peer review (z angličtiny).
Ľudsky mozog používa skratky na spracovanie informácií a robí pritom rozhodovacie omyli, ako napríklad potvrdzujúci omyl (ak to potvrdzuje moje predošlé postavenie tak tomu verím), falošné spomienky a selektívna pamäť. Kvôli týmto chybám v ľudskom myslení, skepticizmus je dôležitou súčasťou modernej vedy, kde štatistické údaje a nesprávne kontrolované vedecké experimenty môžu spôsobiť falošne pozitívne výsledky.
Skeptik
Človek, ktorý praktizuje skepticizmus, sa nazýva skeptik. Skeptik zo základu neprijme informácie ako fakty do vtedy, až kým neboli overené s procesom vedeckej metódy. Týmto prístupom ku svetu, skeptici sú veľmi často lepšie vedecky informovaný ako väčšina obyvateľstva. Skeptik používa nástroje skepticizmu na identifikovanie falošných tvrdení. Tie nástroje sú kritické myslenie, znalosť logických klamov a znalosť chýb v ľudskom myslení.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Skepticizmus
