Ladislav Škultéty-Gabriš: Rozdiel medzi revíziami
→Literatúra: , doplnená a poopravená |
d fix. |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Narodil sa [[27. jún]]a roku [[1738]] v [[Mojtín]]e. Už ako 12-ročný sa v roku [[1750]] stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom [[pluk]]u. Jeho vojenská kariéra sa začala počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]]. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku [[1768]] bol jeho [[pluk]] rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku [[1775]] sa stal vicekaprálom, v roku [[1778]] kaprálom. V roku [[1790]] bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov [[1787]] až [[1791]] sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do [[Rusko|Ruska]]. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí [[Berlín]]a v sedemročnej vojne (v rokoch [[1756]] - [[1763]]) a pri obliehaní [[Belehrad]]u (v rokoch [[1789]] - [[1790]]). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej [[Rakúska armáda|Rakúskej armáde]]. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: ''Cisársky večný vojak'' a ''V službách štyroch cisárov''. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii. |
Narodil sa [[27. jún]]a roku [[1738]] v [[Mojtín]]e. Už ako 12-ročný sa v roku [[1750]] stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom [[pluk]]u. Jeho vojenská kariéra sa začala počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]]. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku [[1768]] bol jeho [[pluk]] rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku [[1775]] sa stal vicekaprálom, v roku [[1778]] kaprálom. V roku [[1790]] bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov [[1787]] až [[1791]] sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do [[Rusko|Ruska]]. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí [[Berlín]]a v sedemročnej vojne (v rokoch [[1756]] - [[1763]]) a pri obliehaní [[Belehrad]]u (v rokoch [[1789]] - [[1790]]). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej [[Rakúska armáda|Rakúskej armáde]]. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: ''Cisársky večný vojak'' a ''V službách štyroch cisárov''. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii. |
||
== |
== Zdroje == |
||
* ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', V. zväzok R{{--}}Š. Bratislava : Veda, 1981, s. 711. |
* ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', V. zväzok R{{--}}Š. Bratislava : Veda, 1981, s. 711. |
||
* [http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_12165.html Článok Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš] |
* [http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_12165.html Článok Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš] |
||
Verzia z 14:51, 10. november 2013
Ladislav Škultéty-Gábriš (* 27. jún 1738, Mojtín, vtedy Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie, - † 19. august 1831, Sânnicolau Mic [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť Aradu], Rumunsko) - bol slovenský vojak, husár, jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie vojenstva sveta.
Biografia
Narodil sa 27. júna roku 1738 v Mojtíne. Už ako 12-ročný sa v roku 1750 stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom pluku. Jeho vojenská kariéra sa začala počas sedemročnej vojny. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku 1768 bol jeho pluk rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku 1775 sa stal vicekaprálom, v roku 1778 kaprálom. V roku 1790 bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov 1787 až 1791 sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do Ruska. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí Berlína v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763) a pri obliehaní Belehradu (v rokoch 1789 - 1790). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej Rakúskej armáde. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.
Zdroje
- Encyklopédia Slovenska, V. zväzok R – Š. Bratislava : Veda, 1981, s. 711.
- Článok Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš
- DANGL, Vojtech – SEGEŠ, Vladimír: Vojenské dejiny Slovenska III. (1711 – 1914). Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996, s. 48.
- MARTIŠ, Ján: Cisársky večný vojak. Bratislava : SÚKK, 1970. 218 s. [beletristické spracovanie životných osudov Ladislava Škultétyho-Gábriša]
- SKALA, Harald: Slávne časy cisárskej jazdy v 17. - 19. storočí. Prešov : Universum, 2005, s. 308 – 310.
- SEGEŠ, Vladimír: Najstarší vojak na svete. In: Obrana, r. 13, 2005, č. 2, s. 17.[1]
- V Mojtíne pochovali večného vojaka