Sondážna raketa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Black Brant.jpg|náhľad|[[Black Brant]] XII štart z [[Wallops Flight Facility]]]]
[[Súbor:Black Brant.jpg|náhľad|[[Black Brant]] XII štart z [[Wallops Flight Facility]]]]
[[Súbor:SoundingRocketSamplePayload-02.jpg|náhľad|Príklad nákladu sondážnej rakety]]
[[Súbor:SoundingRocketSamplePayload-02.jpg|náhľad|Príklad nákladu sondážnej rakety]]
''' Sondážna raketa''' alebo '''výskumná raketa''' alebo '''suborbitálna raketa''' je [[raketa]] nesúca prístroje navrhnuté na vykonávanie vedeckých pokusov a meraní počas [[suborbitálny let|suborbitálneho letu]]. Rakety väčšinou dosahujú vrchol dráhy vo výške 50 až 1500 km nad zemou.
''' Sondážna raketa''' alebo '''(výšková) výskumná raketa''' je [[raketa]] nesúca prístroje navrhnuté na vykonávanie vedeckých pokusov a meraní počas [[suborbitálny let|suborbitálneho letu]]. Rakety väčšinou dosahujú vrchol dráhy vo výške 50 až 1500 km nad zemou.


== Koncepcia ==
== Koncepcia ==

Verzia z 19:42, 29. december 2013

Black Brant XII štart z Wallops Flight Facility
Príklad nákladu sondážnej rakety

Sondážna raketa alebo (výšková) výskumná raketa je raketa nesúca prístroje navrhnuté na vykonávanie vedeckých pokusov a meraní počas suborbitálneho letu. Rakety väčšinou dosahujú vrchol dráhy vo výške 50 až 1500 km nad zemou.

Koncepcia

Obvykle sa sondážna raketa skladá z rakety s motorom na tuhé palivo a užitočného, vedeckého, nákladu. Priebeh letu je po eliptickej obežnej dráhe pretínajúcej povrch Zeme, s vertikálnou poloosou. Dosiahnutie vrcholu - apogea býva menej ako za 30 minút, zvyčajne medzi 5 až 20 minút. Raketa po spotrebovaní paliva v prvom stupni sa oddelí a odpadne, pričom náklad pokračuje v lete samostatne a po dosiahnutí apogea a návrate do stratosféry sa vráti na zem padákom.

Výhody

Sondážne rakety sú výhodné pre svoju nízku cenu, krátku čakaciu dobu prípravy štartu (od kontraktu približne 6-20 mesiacov) a schopnosť vykonávať výskum v oblastiach (výškach) neprístupných pre stratosférické balóny a orbitálne satelity. Používajú sa aj ako testovacie zariadenia konštrukcií, ktoré sa použijú v drahších orbitálnych satelitoch a raketách.

Aplikácie

Sondážne rakety sa bežne používajú na:

  • výskum, ktorý vyžaduje priame merania v horných vrstvách atmosféry
  • ultrafialovú a rádioastronómiu, ktoré vyžadujú merania nad hustou atmosférou
  • mikrogravitačný výskum, ktorý využíva niekoľko minút v čase od vypnutia motora po návrat do stratosféry, v ktorom je zariadenie v stave podobnom mikrogravitácii - beztiažovému stavu.

Prevádzkovatelia a programy

  • Poker Flat Research Rozsah je vo vlastníctve University of Alaska Fairbanks a je najväčšia na svete
  • Britský Skylark bol prvýkrát navrhnutý v roku 1955 a bol používaný do roku 2005
  • India VSSC vyvinul Rohini sondážne rakety. Séria začína v roku 1967 a dosiahla výšku 500 km
  • Austrálsky Space Research Institute (Asri) prevádzkuje malý sondážný raketový program (SSRP) pre vypustenie nákladu do výšky asi 7 km (väčšinou vzdelávacie aktivity)
  • University of Queensland prevádzkuje Terrier - Orion sondážne rakety (schopné dosiahnuť výšok presahujúcich 300 km) ako súčasť ich HyShot - hypersonics výskumu
  • Iranian Space Agency prevádzkované prvé sondážne rakety
  • UP Aerospace prevádzkuje UP Aerospace SpaceLoftXL sondážne rakety, ktoré môžu dosiahnuť výšku na 225 km
  • TEXUS a MiniTEXUS, nemecké raketové programy na Esrange na DLR a ESA výskumné programy mikrogravitácie
  • Astrium prevádzkuje misie sondážnych rakiet na komerčnom základe, ako hlavný dodávateľ pre ESA alebo nemeckého leteckého centra (DLR)
  • MASER, švédsky raketový program, v Esrange pre ESA mikrogravitačné výskumné programy
  • MAXUS, nemecko - švédsky raketový program, v Esrange pre ESA výskumné programy mikrogravitácie
  • REXUS, nemecko - švédsky raketový program, v Esrange pre DLR a ESA študentské experimentálne programy
  • JAXA prevádzkuje sondážne rakety S - 310 / S - 520 / SS - 520
  • Nový Zéland spoločnosti Rocket Lab vyvíja vysoko adaptabilnú Atea sériu sondážnych rakiet s nosnosťou 5-70 kg nákladu do výšky 250 km alebo viac
  • Meteor rakety boli postavené v Poľsku v rokoch 1963 a 1974
  • Kartika I raketa bola postavená a spustená v Indonézií v roku 1964 a sa stala druhou sondážnou raketou v Ázii po Japonsku

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sounding rocket na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).