Prétoriánska garda

Vojak Prétoriánskej gardy

Prétoriánska garda alebo prétoriáni (lat. Praetoriani) boli elitnou skupinou rímskych vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže rímskeho cisára. Vojaci mohli byť regrutovaní iba z Talianov, kolonisti sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskej gardy. Túto gardu zriadil cisár Augustus. Za cisára Tiberia, jeho nasledovníka, dal praetoriánsky prefekt Seianis postaviť v Ríme pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Praetoriáni mali rôzne výhody. Dostávali plat 1 000 sesterciov ročne, čo je o 400 sesterciov viac, ako mal bežný legionár. Od cisára taktiež často dostávali dary, napr. na nový rok, alebo po zvolení nového cisára.

Súbor:Praetorian GuardSoldiers basrelief med.jpg

Prétoriánská garda zobrazená na mramorovom basreliéfe, pôvodne súčasť Claudiovho oblúka

Praetoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. Praetoránska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia praetoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys (lorica musculata) a atická prilba. Viac pravdepodobné je, že v skutočnosti nosili Praetoriáni štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby Galea (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že Praetoriáni stále používali neorezaný štít scutum.

Keď sa účastnili boja (čo bolo zriedkavé) nosili upravené hranaté cisárske Scutá. Ďalej mali pri sebe meč gladius, dýku pugio a oštep Pilum. Praetoriáni mali aj elitnú kavalériu zloženú z rimanov a pomocnú kavalériu. Praetoriánski kavaléristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaléristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ Praetoriánov sa nazýval Prefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.

Medzi známych prefektov patrí Seianus, ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a Cassius Chaerera, ktorý zabil tyrana Caligulu. Praetoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa Praetoriáni odvrátili od Nera, jeho režim padol. Po smrti cisára Commoda v roku 192 Praetoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil Galba. Nakoniec boj o trón vyhral Septimius Severus, ktorý dal Praetoriánov rozpustiť a ich rady doplnil Panónskymi legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlo, že Praetoriáni môžu pochádzať iba z Itálie. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba Praetoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.

Praetoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár Konštantín, pričom dal zbúrať aj ich tábor. No hodnosť Praefectus praetorio ostala v ríši aj naďalej, ako spomienka na bývalú gardu.