Féba (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Gramatika
dBez shrnutí editace
Riadok 52: Riadok 52:
| Commons = Phoebe
| Commons = Phoebe
}}
}}
'''Phoebe''' alebo '''Féba''' je jedným z [[Saturnove mesiace|mesiacov]] planéty [[Saturn (planéta)|Saturn]]. Bol objavený [[William Henry Pickering|Williamom H. Pickeringom]] v roku [[1899]]. Jeho priemer je {{km|220|m}}, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy [[Cassini (sonda)|Cassini]] [[11. jún]]a [[2004]] bolo o Phoebe iba málo informácii a aj v súčasnosti sa veľa údajov iba spracuváva. Je už však možné podať základné zhrnutie.
'''Phoebe''' alebo '''Féba''' je [[Saturnove mesiace|mesiac]] planéty [[Saturn (planéta)|Saturn]]. Objavil ho [[William Henry Pickering]] v roku [[1899]]. priemer je {{km|220|m}}, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy [[Cassini (sonda)|Cassini]] [[11. jún]]a [[2004]] bolo o Phoebe iba málo informácii a aj v súčasnosti sa veľa údajov iba spracuváva. Je už však možné podať základné zhrnutie.


Phoebe má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo [[impaktný kráter|kráterov]], čo svedčí o vysokom veku povrchu. [[Hustota]] 2,3 g/cm<sup>3</sup> naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný [[ľad]] s prímesou [[Kremičitan|silikátových]] [[hornina|hornín]]. Zatiaľ nebola potvrdená [[hypotéza]], že v prípade Phoebe ide o teleso z [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]; nasvedčovala by tomu však [[retrográdna dráha]] telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je [[Neptún (planéta)|Neptúnov]] mesiac [[Triton (mesiac)|Triton]]).
Phoebe má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo [[impaktný kráter|kráterov]], čo svedčí o vysokom veku povrchu. [[Hustota]] 2,3 g/cm<sup>3</sup> naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný [[ľad]] s prímesou [[Kremičitan|silikátových]] [[hornina|hornín]]. Zatiaľ nebola potvrdená [[hypotéza]], že v prípade Phoebe ide o teleso z [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]; nasvedčovala by tomu však [[retrográdna dráha]] telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je [[Neptún (planéta)|Neptúnov]] mesiac [[Triton (mesiac)|Triton]]).

Verzia z 13:29, 3. január 2014

Phoebe

Phoebe na snímke sondy Cassini z júna 2004
Základné informácie
ObjaviteľWilliam H. Pickering
Dátum objavenia17. marec 1899/16. august 1898
SatelitSaturn
Iné označeniaSaturn IX
Orbitálne (obehové) vlastnosti
(Epocha: J2000,0)
Veľká polos12 955 759 km
Excentricita0,1562415
Perióda obehu550,564636 dňa
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty174,8°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery218,8 × 217 × 203,6 km
Priemer: 220 km
Hmotnosť7,2×1018 kg
Priemerná hustota2,3 g/cm3
Úniková rýchlosť~0,10 km/s
Perióda rotácie9 hodín a 30 minút
Albedo0,06
Priemerná povrchová teplota78 K – 112 K
Atmosférické vlastnosti
Ďalšie odkazy
CommonsPhoebe

Phoebe alebo Féba je mesiac planéty Saturn. Objavil ho William Henry Pickering v roku 1899. Má priemer je 220 km, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy Cassini 11. júna 2004 bolo o Phoebe iba málo informácii a aj v súčasnosti sa veľa údajov iba spracuváva. Je už však možné podať základné zhrnutie.

Phoebe má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo kráterov, čo svedčí o vysokom veku povrchu. Hustota 2,3 g/cm3 naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný ľad s prímesou silikátových hornín. Zatiaľ nebola potvrdená hypotéza, že v prípade Phoebe ide o teleso z Kuiperovho pásu; nasvedčovala by tomu však retrográdna dráha telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je Neptúnov mesiac Triton).

Phoebe je veľmi tmavým telesom s albedom 0,06, teda ešte nižším ako má uhlie. Na jeho povrchu bol objavený tuhý oxid uhličitý, mesiac teda nemohol byť v minulosti nikdy vystavený vysokým teplotám. Rotácia okolo vlastnej osi je pomerne rychlá (presne 9 hodín a 30 minút), obežná doba okolo Saturnu je 550,479 pozemských dní (zhruba 18 mesiacov). Povrchové teploty kolísajú medzi −198 a −161 °C.

Napriek iba nedávnemu preletu sondy Cassini už bola vytvorená základná nomenklatúra povrchových útvarov. Najväčší kráter s priemerom 101 km dostal meno Jason podľa vodcu argonautov, ďalšie výrazné krátery sa nazývajú Euphemus (priemer 23 km), Canthus (44 km), Eurytion (14 km) a Hylas (30 km). Celkom bolo pomenovaných 24 kráterov a oblasť Leto Regio, mená sú však zatiaľ schválené iba predbežne (2005).

Iné projekty