William Ramsay: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 54 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q950726) |
d →Život: fix |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
Ramsay sa narodil v [[Glasgow]]e, ako syn Williama Ramsaya a Catherine Robertsonovej. Bol synovcom geológa Sira [[Andrew Ramsay|Andrewa Ramsaya]]. |
Ramsay sa narodil v [[Glasgow]]e, ako syn Williama Ramsaya a Catherine Robertsonovej. Bol synovcom geológa Sira [[Andrew Ramsay|Andrewa Ramsaya]]. |
||
Začal študovať na Univerzite v Glasgowe pod vedením [[Thomas Anderson|Thomasa Andersona]], známeho vedca v oblasti [[heterocyklická zlúčenina|heterocyklických zlúčenín]] a [[agrochémia|agrochémie]], o tri roky neskôr popri štúdiu pracoval v laboratóriu známeho analytika [[R. Tatlocka]] a neskôr odišiel študovať do [[Heidelberg]]u, kde pracoval v laboratóriu [[Robert Wilhelm Bunsen|Roberta Bunsena]], po roku prešiel do [[Tübingen]] |
Začal študovať na Univerzite v Glasgowe pod vedením [[Thomas Anderson|Thomasa Andersona]], známeho vedca v oblasti [[heterocyklická zlúčenina|heterocyklických zlúčenín]] a [[agrochémia|agrochémie]], o tri roky neskôr popri štúdiu pracoval v laboratóriu známeho analytika [[R. Tatlocka]] a neskôr odišiel študovať do [[Heidelberg]]u, kde pracoval v laboratóriu [[Robert Wilhelm Bunsen|Roberta Bunsena]], po roku prešiel do [[Tübingen (mesto)|Tübingenu]], kde u profesora [[Wilhelm Rudolph Fittig|Rudolpha Fittiga]] pracoval na dizertačnej práci ''orto – substituované kyseliny a ich deriváty'', ktorú obhájil v roku [[1872]] a získal doktorát z chémie. Potom sa vrátil do Glasgowa ako asistent na Andersonovej Univerzite. V roku [[1879]] bol menovaný na miesto profesora chémie v [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristole]]. V roku [[1881]] si zobral za manželku Margaret Buchananovú, dcéru [[Georg Stevenson Buchanan|Georga Stevensona Buchanana]]. Narodil sa im syn a dcéra. V tom istom roku sa stal šéfom Bristolskej Univerzity a túto pozíciu spojil so svojím výskumom [[plyn]]ov. Od roku [[1887]] bol profesorom [[anorganická chémia|anorganickej]] a fyzikálnej chémie na londýnskej Univerzity College, kde pôsobil až do roku [[1913]], kedy vo veku 61 rokov odišiel do penzie. |
||
Zomrel [[23. júl]]a [[1916]] v [[Buckinghamshire]] a bol pochovaný v [[St Laurence]], [[Upton]]. V rovnakom kostole kde bol pochovaný aj [[William Herschel]]. |
Zomrel [[23. júl]]a [[1916]] v [[Buckinghamshire]] a bol pochovaný v [[St Laurence]], [[Upton]]. V rovnakom kostole kde bol pochovaný aj [[William Herschel]]. |
Verzia z 16:15, 5. január 2014
William Ramsay | |
škótsky chemik | |
Narodenie | 2. október 1852 Glasgow, Škótsko |
---|---|
Úmrtie | 23. júl 1916 (63 rokov) High Wycombe, Škótsko |
Odkazy | |
Commons | William Ramsay |
Sir William Ramsay (* 2. október 1852, Glasgow – † 23. júl 1916, High Wycombe) bol významný škótsky chemik, známy vďaka jeho izolácii vzácnych prvkov z atmosféry. V roku 1904 dostal Nobelovu cenu za chémiu za objav vzácnych plynov.
Život
Ramsay sa narodil v Glasgowe, ako syn Williama Ramsaya a Catherine Robertsonovej. Bol synovcom geológa Sira Andrewa Ramsaya.
Začal študovať na Univerzite v Glasgowe pod vedením Thomasa Andersona, známeho vedca v oblasti heterocyklických zlúčenín a agrochémie, o tri roky neskôr popri štúdiu pracoval v laboratóriu známeho analytika R. Tatlocka a neskôr odišiel študovať do Heidelbergu, kde pracoval v laboratóriu Roberta Bunsena, po roku prešiel do Tübingenu, kde u profesora Rudolpha Fittiga pracoval na dizertačnej práci orto – substituované kyseliny a ich deriváty, ktorú obhájil v roku 1872 a získal doktorát z chémie. Potom sa vrátil do Glasgowa ako asistent na Andersonovej Univerzite. V roku 1879 bol menovaný na miesto profesora chémie v Bristole. V roku 1881 si zobral za manželku Margaret Buchananovú, dcéru Georga Stevensona Buchanana. Narodil sa im syn a dcéra. V tom istom roku sa stal šéfom Bristolskej Univerzity a túto pozíciu spojil so svojím výskumom plynov. Od roku 1887 bol profesorom anorganickej a fyzikálnej chémie na londýnskej Univerzity College, kde pôsobil až do roku 1913, kedy vo veku 61 rokov odišiel do penzie.
Zomrel 23. júla 1916 v Buckinghamshire a bol pochovaný v St Laurence, Upton. V rovnakom kostole kde bol pochovaný aj William Herschel.
Práca
V roku 1887 nastúpil po Alexandrovi Williamsonovi na prestížne miesto chémie na Univerzite v Londýne. Tu objasnil svoje najväčšie objavy. Medzi rokmi 1885 a 1890 publikoval niekoľko zaujímavých prác o oxidácii dusíka.
19. apríla 1894 Ramsay začal navštevovať prednášky Lorda Rayleigha. Rayleigh poznamenal na odchýlku medzi hustotou dusíka vyrobeného syntetickou reakciou a dusíka izolovaného zo vzduchu odobratím od iných prvkov. Po krátkej diskusii, on a Ramsay sa rozhodli, že túto anomáliu preštudujú. August Ramsay napísal Rayleighovi oznam, že izoloval ťažký prvok zo vzduchu ktorý dosiaľ nebol známy a nemal známu chemickú reaktívnosť. Pomenoval tento prvok ako „argón“. V rovnakom roku bol objavený neón, kryptón a xenón. Taktiež izoloval hélium ktorý bol pozorovaný pri spektrálnej analýze Slnka, ale dosiaľ nebol nájdený na Zemi. V roku 1910 taktiež izoloval a opísal vlastnosti radónu. Ramsay poznamenal, že hélium vzniká pri atómovom rozpade rádia.
Diela
- Systém anorganickej chémie (A System of Inorganic Chemistry, 1891)
- Plyny v atmosfére, história ich objavovania (The gases of the atmosphere, the history of their discovery, 1896)
- Moderná chémia (Modern chemistry, 1900)
- Úvod do štúdia fyzikálnej chémie (Introduction to the study of physical chemistry, 1904)
- Prvky a elektróny (Elements and electrons, 1913)
Zdroje
- Sir William Ramsay, nositeľ Nobelovej ceny za objav vzácnych plynov, Zuzana Višnovcová, Katedra chémie FPV UMB
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému William Ramsay