Starý zákon: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
ýiáíťépétl
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
⚫
nova alebo '''Stará zmluva''' alebo '''hebrejská Biblia''' (skratka '''SZ''') je prvá časť [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[Biblia|Biblie]] a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré [[židovské náboženstvo]] (pod názvom '''[[Tanach]]''' alebo '''Tenach''') pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k [[Nový zákon|Novému zákonu]]).

[[Súbor:Codex Aemilianensis.jpg|thumb|Adam a Eva]]

⚫
'''Oko''' alebo '''Stará zmluva''' alebo '''hebrejská Biblia''' (skratka '''SZ''') je prvá časť [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[Biblia|Biblie]] a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré [[židovské náboženstvo]] (pod názvom '''[[Tanach]]''' alebo '''Tenach''') pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k [[Nový zákon|Novému zákonu]]).


Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj '''knihami zmluvy''' (hebr. ''sifrej ha-berit''); pozri [[zmluva (náboženstvo)]]. Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).
Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj '''knihami zmluvy''' (hebr. ''sifrej ha-berit''); pozri [[zmluva (náboženstvo)]]. Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).

Verzia z 09:20, 13. január 2014

nova alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré židovské náboženstvo (pod názvom Tanach alebo Tenach) pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k Novému zákonu).

Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj knihami zmluvy (hebr. sifrej ha-berit); pozri zmluva (náboženstvo). Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).

Členenie

Pozri aj: Zoznam kníh Biblie

Knihy

Dôvody pre rozličné členenia v rôznych náboženstvách spočívajú v dejinách Starého zákona. Starý zákon je napísaný po hebrejsky (s výnimkou aramejských častí kníh Daniel a Ezdráš). V čase vzniku kresťanstva však bol v obehu v gréckom preklade (tzv. Septuaginta), ktorý vznikal od 3. stor. pred Kr. od čias židovskej diaspóry v Egypte, a ktorý bol rozšírený o ďalšie knihy. Židia sa však postupne aj z dôvodu, že ho používali kresťania, od gréckeho prekladu dištancovali, až nakoniec na konci 1. stor. používanie Septuaginty zakázali a fixovali svoj kánon. Septuaginta, resp. na západe jej preklad do latinčiny, sa naopak neskôr stali kánonom starého kresťanstva. Pokusy Hieronyma vrátiť sa k hebrejskému textu boli neúspešné, ale zmena prišla v čase reformácie, najradikálnejšie v reformovanej cirkvi. Odvtedy katolíci označujú knihy Starého zákona obsiahnuté len v Septuaginte, nie však v židovskej Biblii, ako deuterokanonické, zatiaľ čo hebrejské knihy sa označujú ako protokanonické. Podobne je tomu vo východných cirkvách. Luteránske cirkvi sú v pohľade na tieto knihy niekde uprostred (sú to pre ne nekanonické, ale do určitej miery použiteľné; tzv. apokryfy).

Skupiny kníh

Židia (Tanach)

Toto trojčlenné delenie sa spomína už v Starom zákone (Predhovor k Sirachovcovi, okolo r. 130 pred Kr.)

Kresťania

(konkrétne uvedené knihy sú podľa katolíckeho kánonu)

Poznámka*: Dejepisné (historické) knihy židia volajú knihy skorších prorokov, pretože boli inšpirované prorokmi. Sú súčasťou tzv. Deuteronomistickej histórie (tá zahŕňa nasledujúce knihy: Kniha Józue, Kniha Sudcov, 1. kniha Samuelova, 2. kniha Samuelova, 1. kniha kráľovská, 2. kniha kráľovská.). Pôvodne k nim asi patrila aj samotná kniha Deuteronómium. Zachytávajú obdobie od Mojžišovej smrti (1300 alebo 1200 pred Kr.) až po zrútenie Jeruzalema aj s chrámom (586 pred Kr.).

Vznik

Prehľad

  • Pentateuch: existujú rôzne teórie od viac-menej prijímania Mojžišovho autorstva až po teóriu, že ide o zbierku príbehov, ktorá vznikla krátko po babylonskom zajatí
  • Józue až 2. kniha kráľov: pravdepodobne vznikli v úzkom nadviazaní na Deuteronómium
  • Izaiáš: vystupoval v 8. stor. pred Kr.
  • Jeremiáš: vystupoval od 627 pred Kr.
  • Ezechiel: odišiel do exilu roku 597 pred Kr.
  • Malí proroci: pravdepodobne vzniklo ako zbierka v 3. stor. pred Kr., niektoré časti vznikli už v 8. stor. (proroci Ozeáš, Amos)
  • Spisy: obsahujú veľmi rôznorodé texty, napr. Žalmy vznikali v dlhšom časovom období od rôznych autorov

Vznik v poradí prvých kníh

Bližšie informácie v hlavnom článku: Teórie vzniku Pentateuchu

Starý zákon má veľmi zložitú štruktúru, je overené, že jeho texty pochádzajú z rôznych geografických oblastí, písali ich ľudia od vysoko vzdelaných a vplyvných až po chudobných a bezvýznamných, z rôznych kultúr, počas niekoľkých tisícročí. Preto je veľmi ťažké spoľahlivo ho datovať a posúdiť. Táto problematika je stále živá a napriek tomu, že sa využíva široké množstvo rôznych metód vrátane podpory počítačov, dodnes nie je definitívne rozhodnuté v mnohých sporných a dôležitých otázkach. Existuje široké spektrum názorov na vznik a vývoj týchto textov.[1]

Konzervatívni vedci sa zvyčajne prikláňajú k vyššiemu veku dokumentov a ich historicitu a zachovanosť považujú za veľmi dobrú. Odvolávajú sa na najnovšie výsledky biblickej kritiky, archeológie, lingvistiky, svedectvá starovekých dokumentov susediacich civilizácií a podobne. Domnievajú sa, že väčšina materiálu v knihách Pentateuchu pochádza priamo od Mojžiša (v jeho dobe bolo písmo známe a on sám bol vysoko vzdelaný) a bola v písomnej forme zachytená veľmi skoro, možno skutočne aj ním samotným. Jeho spisy boli pravdepodobne neskôr upravené starovekými židovskými učencami a spojené s ďalšími historickými dokumentami, piesňami, proroctvami. Autorstvo a datovanie týchto ďalších spisov je v niektorých prípadoch všeobecne uznané, pri niektorých je predmetom diskusií. V súčasnosti sa predpokladá existencia tzv. Deuteronomistickej školy-skupiny židovských učencov, ktorí vytvorili alebo aspoň redakčne upravil knihy Józue až 2. knihu kráľov. Celý Starý zákon nadobudol svoju dnešnú podobu pravdepodobne po babylonskom zajatí.[2]

Liberálni vedci sa domnievajú, že príbehy z včasných dejín Izraela napríklad o Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi a o odchode Izraelitov z Egypta pod vedením Mojžiša boli spočiatku odovzdávané len ústne z generácie na generáciu. Neskôr štyria rôzni „redaktori“ - tzv. Jahvista, Elohista, Deuteronomista a Kňazský spis, ktorí žili v rôznych obdobiach a regiónoch (možno to boli skôr skupiny redaktorov, než jednotlivé osoby) - spojili túto látku s piesňami, porekadlami a zbierkami zákonov v dobe po babylonskom zajatí.

Problematika je stále intenzívne skúmaná a nové objavy môžu pomôcť dostať sa bližšie k skutočnému poznaniu vzniku týchto dôležitých historických a náboženských textov.[3]

Ručne písané texty

Keďže koncom 1. stor. pred Kr. v Palestíne došlo k štandardizácii (palestínsky kánon) textov, sú všetky ručne písané hebrejské verzie rovnaké (až kým sa neobjavili zvitky z Kumránu). Najstaršie kompletné rukopisné texty obsahuje Kódex z Aleppa (10. stor., od roku 1947 sa stratila štvrtina textu) a Codex Leningradensis (1008, je základom Biblie Hebraici od R. Kittela). Najstaršie zachované časti boli dlhý čas z 9. stor., len úlomky sú staršie.

Až nálezy v Kumránskych jaskyniach a v 19. stor. v Káhirskej synagóge posunuli túto hranicu do 2. stor. pred Kr., čo umožňuje vidieť verzie z doby spred štandardizácie a teda aj ustrnutia. Našli sa úlomky (alebo dokonca celý text) ku všetkým knihám Starého zákona.

Najstarší rukopis Septuaginty pochádza z 2. stor. pred Kr (úlomky Deuteronómia). Z neskoršej doby existujú ešte nejaké úlomky spred narodenia Krista, ale takmer všetky rukopisy gréckeho Starého zákona sú až z kresťanských čias (napr. Codex Vaticanus - 4. stor., Codex Sinaiticus - 4. stor., Codex Alexandrinus - 5. stor.)

Pre výskum je dôležitý aj Pentateuch Samaritánov, ktorí sa v 2. polovici 5. stor. pred Kr. oddelili od židov, a aramejské preklady (targúmy - Targumim, Targum). Sýrske, latinské a ďalšie preklady sú skôr dôležité pre Nový zákon.

Referencie

  1. ↑ KOLEKTIV AUTORŮ, Nový biblický slovník. Praha. 1996. str. 103-105
  2. ↑ KOLEKTIV AUTORŮ, Nový biblický slovník. Praha. 1996. str. 760-761
  3. ↑ KOLEKTIV AUTORŮ, Nový biblický slovník. Praha. 1996. str. 762-764

Pozri aj

Literatúra

  • FINKELSTEIN, I.; SILBERMAN, N. A. Objevování Bible: svatá Písma Izraele ve světle moderní archeologie. Praha: Vyšehrad, 2007 - 329 strán
  • KITCHEN, K.A.: On the Reliability of the Old Testament. Eerdmans Publishing Company 2006. 662 strán
  • KOLEKTIV AUTORŮ, Nový biblický slovník. Praha. 1996
  • MCDOWELL, J.: The New Evidence That Demands a Verdict. Thomas Nelson Publishers 1999.
  • ČESKÁ BIBLICKÁ SPOLEČNOST: Průvodce Biblí. Praha 2003. 816 strán.
  • WALTKE, B. K., FREDRICKS, C. J.: Genesis: A Commentary. Zondervan 2001. 656 strán
  • WENHAM, G.: Genesis 1--15. Nelson Reference 1987, edícia Word Bible Commentary - zväzok 1. ISBN 0-8499-0200-2. 352 strán.
  • WENHAM, G.: Genesis 16--50. Nelson Reference 1994, edícia Word Bible Commentary – zväzok 2. ISBN 0-8499-0201-0. 560 strán.
  • WISEMAN, P. J.: Vznik knihy Genezis. Havířov: JAMI 1993. 113 strán.

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Starý_zákon&oldid=5685952“