Výstup do otvoreného vesmíru: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 18:19, 15. január 2014

Výstup do otvoreného vesmíru (skratka EVA z anglického Extra-Vehicular Activity) je činnosť jedného alebo viacerých kozmonautov vo vesmíre mimo kozmickú loď. Tieto výstupy zahŕňajú tak prácu na obežnej dráhe, v mikrogravitácii, ako aj prácu na povrchu iného kozmického telesa (Mesiaca).

Počas celého výstupu musí mať kozmonaut zabezpečenú ochranu pred kozmickým prostredím, komunikáciu s kozmickou loďou a riadiacim strediskom a možnosť pohybu a návratu. Výstupu do otvoreného priestoru musí predchádzať dekompresia prostredia, v ktorom sa kozmonaut nachádza. Uskutočňuje sa buď dekompresia celej lode, alebo jej špeciálne prispôsobenej časti – prechodovej komory. Pri návrate kozmonauta z výstupu sa zase musí uskutočniť kompresia, postupné zvýšenie tlaku v prostredí na pôvodnú hodnotu. Cieľom výstupov do otvoreného priestoru je vykonávanie jemnej a zložitej práce, ktorá nemôže byť zabezpečená napríklad manipulačným ramenom raketoplánu. Je to napríklad oprava rôznych družíc, oprava kozmickej lode, montáž častí Medzinárodnej vesmírnej stanice, pripájanie a odpájanie kabeláže, a iné.

Počas prvých výstupov do otvoreného priestoru bol kozmonaut vždy spojený s materskou loďou lanom s výnimkou výstupov na mesačný povrch v rámci Programu Apollo. Až v roku 1984 pri misii STS-41-B sa americký astronaut Bruce McCandless po prvýkrát pohyboval vo vesmíre mimo spojenia s loďou. Pohyb a návrat k lodi mu zabezpečila manévrovacia jednotka MMU-1.

Prvý výstup do kozmického priestoru uskutočnil sovietsky kozmonaut Alexej Leonov 18. marca 1965. Mimo kozmickej lode strávil 12 minút. Dĺžka súčasných kozmických výstupov sa pohybuje v časovom rozpätí okolo 6 – 7 hodín. Najdlhší neprerušovaný výstup trval 8 hodín 56 minút a absolvovala ho dvojica astronautov James Shelton Voss a Susan Jane Helmsová počas misie STS-102.^[1] Najväčší súhrnný počet hodín strávených výstupom do otvoreného vesmíru dosiahol Anatolij Jakovlevič Soloviov, ktorý počas šestnástich výstupov strávil v otvorenom priestore čas 82 hodín 22 minút.^[1] Medzi Američanmi drží prvenstvo astronaut Michael Eladio Lopez-Alegria, ktorý absolvoval 10 výstupov so súhrnným časom 67 hodín 40 minút.^[1]

Za začiatok výstupu z Medzinárodnej vesmírnej stanice a z raketoplánu sa považuje prepojenie skafandrov astronautov na vnútorné zdroje. Koniec výstupu ohraničuje začiatok zvyšovania tlaku v prechodovej komore.

Zvláštnym prípadom prác astronautov v skafandri je IVA (Intrva Vehicular Activity), kedy astronauti síce pracujú vo vákuu, ale zároveň sú vo vnútri kozmickej lode. Takéto výstupy prebiehali napríklad v poškodenom module Spektr stanice Mir, z ktorého po zrážke s kozmickou loďou Progress unikol všetok vzduch.

Referencie

↑ ^a ^b ^c William Harwood. ISS EVA Statistics [online]. CBS News, 2007. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Výstup do otvoreného vesmíru

[stats-1] William Harwood. ISS EVA Statistics [online]. CBS News, 2007. Dostupné online.

[1]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:STS-116 spacewalk 1.jpg||right|thumb|Astronauti [[Robert L. Curbeam]] a [[Christer Fuglesang]] počas výstupu do otvoreného priestoru z [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS)]]]]
 '''Výstup do otvoreného vesmíru''' (skratka '''EVA''' z anglického '''E'''xtra-'''V'''ehicular '''A'''ctivity) je činnosť jedného alebo viacerých [[kozmonaut]]ov vo [[vesmír]]e mimo [[kozmická loď|kozmickú loď]]. Tieto výstupy zahŕňajú tak prácu na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], v [[mikrogravitácia|mikrogravitácii]], ako aj prácu na povrchu iného kozmického telesa ([[Mesiac]]a).
-Počas celého výstupu musí mať kozmonaut zabezpečenú ochranu pred kozmickým prostredím, komunikáciu s kozmickou loďou a [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacim strediskom]] a možnosť pohybu a návratu. Výstupu do otvoreného priestoru musí predchádzať [[dekompresia]] prostredia, v ktorom sa kozmonaut nachádza. Uskutočňuje sa buď dekompresia celej lode, alebo jej špeciálne prispôsobenej časti - [[prechodová komora|prechodovej komory]]. Pri návrate kozmonauta z výstupu sa zase musí uskutočniť [[kompresia]], postupné zvýšenie [[tlak]]u v prostredí na pôvodnú hodnotu. Cieľom výstupov do otvoreného priestoru je vykonávanie jemnej a zložitej práce, ktorá nemôže byť zabezpečená napríklad [[Remote Manipulator System|manipulačným ramenom raketoplánu]]. Je to napríklad oprava rôznych [[umelá družica|družíc]], oprava kozmickej lode, montáž častí [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]], pripájanie a odpájanie kabeláže, a iné.
+Počas celého výstupu musí mať kozmonaut zabezpečenú ochranu pred kozmickým prostredím, komunikáciu s kozmickou loďou a [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacim strediskom]] a možnosť pohybu a návratu. Výstupu do otvoreného priestoru musí predchádzať [[dekompresia]] prostredia, v ktorom sa kozmonaut nachádza. Uskutočňuje sa buď dekompresia celej lode, alebo jej špeciálne prispôsobenej časti – [[prechodová komora|prechodovej komory]]. Pri návrate kozmonauta z výstupu sa zase musí uskutočniť [[kompresia]], postupné zvýšenie [[tlak]]u v prostredí na pôvodnú hodnotu. Cieľom výstupov do otvoreného priestoru je vykonávanie jemnej a zložitej práce, ktorá nemôže byť zabezpečená napríklad [[Remote Manipulator System|manipulačným ramenom raketoplánu]]. Je to napríklad oprava rôznych [[umelá družica|družíc]], oprava kozmickej lode, montáž častí [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]], pripájanie a odpájanie kabeláže, a iné.
 Počas prvých výstupov do otvoreného priestoru bol kozmonaut vždy spojený s materskou loďou [[lano]]m s výnimkou výstupov na [[mesačný povrch]] v rámci [[Program Apollo|Programu Apollo]]. Až v roku [[1984]] pri misii [[STS-41-B]] sa americký astronaut [[Bruce McCandless]] po prvýkrát pohyboval vo vesmíre mimo spojenia s loďou. Pohyb a návrat k lodi mu zabezpečila manévrovacia jednotka [[MMU]]-1.
-Prvý výstup do kozmického priestoru uskutočnil sovietsky kozmonaut [[Alexej Leonov]] [[18. marec|18. marca]] [[1965]]. Mimo kozmickej lode strávil 12 minút. Dĺžka súčasných kozmických výstupov sa pohybuje v časovom rozpätí okolo 6 - 7 hodín. Najdlhší neprerušovaný výstup trval 8 hodín 56 minút a absolvovala ho dvojica astronautov [[James Shelton Voss]] a [[Susan Jane Helmsová]] počas misie [[STS-102]].<ref name="stats">{{Cite web|url=http://www.cbsnews.com/network/news/space/evastats.html|title=ISS EVA Statistics|accessyear=2008|accessmonthday=1. júl|publisher=[[CBS]] News|year=2007|author=William Harwood}}</ref> Najväčší súhrnný počet hodín strávených výstupom do otvoreného vesmíru dosiahol [[Anatolij Jakovlevič Soloviov]], ktorý počas šestnástich výstupov strávil v otvorenom priestore čas 82 hodín 22 minút.<ref name="stats"/> Medzi Američanmi drží prvenstvo astronaut [[Michael Eladio Lopez-Alegria]], ktorý absolvoval 10 výstupov so súhrnným časom 67 hodín 40 minút.<ref name="stats"/>
+Prvý výstup do kozmického priestoru uskutočnil sovietsky kozmonaut [[Alexej Leonov]] [[18. marec|18. marca]] [[1965]]. Mimo kozmickej lode strávil 12 minút. Dĺžka súčasných kozmických výstupov sa pohybuje v časovom rozpätí okolo 6 – 7 hodín. Najdlhší neprerušovaný výstup trval 8 hodín 56 minút a absolvovala ho dvojica astronautov [[James Shelton Voss]] a [[Susan Jane Helmsová]] počas misie [[STS-102]].<ref name="stats">{{Cite web|url=http://www.cbsnews.com/network/news/space/evastats.html|title=ISS EVA Statistics|accessyear=2008|accessmonthday=1. júl|publisher=[[CBS]] News|year=2007|author=William Harwood}}</ref> Najväčší súhrnný počet hodín strávených výstupom do otvoreného vesmíru dosiahol [[Anatolij Jakovlevič Soloviov]], ktorý počas šestnástich výstupov strávil v otvorenom priestore čas 82 hodín 22 minút.<ref name="stats"/> Medzi Američanmi drží prvenstvo astronaut [[Michael Eladio Lopez-Alegria]], ktorý absolvoval 10 výstupov so súhrnným časom 67 hodín 40 minút.<ref name="stats"/>
 Za začiatok výstupu z Medzinárodnej vesmírnej stanice a z raketoplánu sa považuje prepojenie [[skafander|skafandrov]] astronautov na vnútorné zdroje. Koniec výstupu ohraničuje začiatok zvyšovania tlaku v prechodovej komore.