Pinocytóza: Rozdiel medzi revíziami
zalozenie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
==Referencie== |
==Referencie== |
||
{{Referencie}} |
{{Referencie}} |
||
[[Kategória:Bunka]] |
Verzia z 19:38, 20. január 2014
Pinocytóza je jeden z možných spôsobôv endocytózy (aktívneho príjmu látok bunkou). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v extracelulárnej tekutine. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne plyny.
Pinocytóza prebieha vychlípením cytoplazmatickej membrány dovnútra bunky a následným spojením okrajov vychlípeniny, čím vznikne vezikula obsahujúca časť okolitej tekutiny spolu s látkami ktoré sú v nej rozpustené. Vezikula sa môže v bunke buď rozpadnúť, pričom jej obsah difunduje do cytoplazmy alebo môže prijsť k jej zlúčeniu s lyzozómom, a následnému štiepeniu látok, ktoré sa v nej nachádzajú. [1]
Pinocytóza na rozdiel od receptormi sprostredkovanej endocytózy neslúži na príjem špecifických látok. V porovnaní s fagocytózou sa pri nej nevytvárajú panôžky a vezikuly vzniknuté pri pinocytóze majú tiež menšiu veľkosť (5 - 20 nm).
Pinocytóza, ako aj ostatné aktívne endocytotické procesy vyžadujú na svoj chod energiu, najčastejšie vo forme ATP.
Referencie
- ↑ Nečas O. a kolektiv: Biologie, Avicenum, Praha 1982, 395 s., ISBN 08-042-82