Pinocytóza: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[File:Pinocytosis.svg|thumb|Schéma pinocytózy]]
[[File:Pinocytosis.svg|thumb|Schéma pinocytózy]]
'''Pinocytóza''' je jeden z možných spôsobôv [[endocytóza|endocytózy]] (aktívneho príjmu látok [[bunka|bunkou]]). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v [[extracelulárna tekutina|extracelulárnej tekutine]]. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne [[plyn]]y.
'''Pinocytóza''' je jeden z možných spôsobov [[endocytóza|endocytózy]] (aktívneho príjmu látok [[bunka|bunkou]]). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v [[extracelulárna tekutina|extracelulárnej tekutine]]. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne [[plyn]]y.


Pinocytóza prebieha vychlípením [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickej membrány]] dovnútra bunky a následným spojením okrajov vychlípeniny, čím vznikne [[vezikula]] obsahujúca časť okolitej tekutiny spolu s látkami ktoré sú v nej rozpustené. Vezikula sa môže v bunke buď rozpadnúť, pričom jej obsah difunduje do cytoplazmy alebo môže prijsť k jej zlúčeniu s [[lyzozóm]]om, a následnému štiepeniu látok, ktoré sa v nej nachádzajú. <ref>Nečas O. a kolektiv: ''Biologie'', Avicenum, Praha 1982, 395 s., ISBN 08-042-82</ref>
Pinocytóza prebieha vydutím [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickej membrány]] dovnútra bunky a následným spojením okrajov vydutiny, čím vznikne [[vezikula]] obsahujúca časť okolitej tekutiny spolu s látkami ktoré sú v nej rozpustené. Vezikula sa môže v bunke buď rozpadnúť, pričom jej obsah difunduje do cytoplazmy alebo môže prísť k jej zlúčeniu s [[lyzozóm]]om, a následnému štiepeniu látok, ktoré sa v nej nachádzajú. <ref>Nečas O. a kolektiv: ''Biologie'', Avicenum, Praha 1982, 395 s., ISBN 08-042-82</ref>


Pinocytóza na rozdiel od [[receptormi sprostredkovaná endocytóza|receptormi sprostredkovanej endocytózy]] neslúži na príjem špecifických látok.
Pinocytóza na rozdiel od [[receptormi sprostredkovaná endocytóza|receptormi sprostredkovanej endocytózy]] neslúži na príjem špecifických látok.
V porovnaní s [[fagocytóza|fagocytózou]] sa pri nej nevytvárajú [[panôžky]] a vezikuly vzniknuté pri pinocytóze majú tiež menšiu veľkosť (5 - 20 nm).
V porovnaní s [[fagocytóza|fagocytózou]] sa pri nej nevytvárajú [[panôžky]] a vezikuly vzniknuté pri pinocytóze majú menšiu veľkosť (5 - 20 nm).


Pinocytóza, ako aj ostatné aktívne endocytotické procesy vyžadujú na svoj chod energiu, najčastejšie vo forme [[ATP]].
Pinocytóza, tak ako ostatné aktívne endocytotické procesy, vyžaduje na svoj chod energiu, najčastejšie vo forme [[ATP]].


==Referencie==
==Referencie==

Verzia z 19:41, 20. január 2014

Schéma pinocytózy

Pinocytóza je jeden z možných spôsobov endocytózy (aktívneho príjmu látok bunkou). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v extracelulárnej tekutine. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne plyny.

Pinocytóza prebieha vydutím cytoplazmatickej membrány dovnútra bunky a následným spojením okrajov vydutiny, čím vznikne vezikula obsahujúca časť okolitej tekutiny spolu s látkami ktoré sú v nej rozpustené. Vezikula sa môže v bunke buď rozpadnúť, pričom jej obsah difunduje do cytoplazmy alebo môže prísť k jej zlúčeniu s lyzozómom, a následnému štiepeniu látok, ktoré sa v nej nachádzajú. [1]

Pinocytóza na rozdiel od receptormi sprostredkovanej endocytózy neslúži na príjem špecifických látok. V porovnaní s fagocytózou sa pri nej nevytvárajú panôžky a vezikuly vzniknuté pri pinocytóze majú menšiu veľkosť (5 - 20 nm).

Pinocytóza, tak ako ostatné aktívne endocytotické procesy, vyžaduje na svoj chod energiu, najčastejšie vo forme ATP.

Referencie

  1. Nečas O. a kolektiv: Biologie, Avicenum, Praha 1982, 395 s., ISBN 08-042-82