Pinocytóza: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d obrázok |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[File: |
[[File:Pinocytóza.svg|thumb|Mechanizmus pinocytózy.]] |
||
'''Pinocytóza''' je jeden z možných spôsobov [[endocytóza|endocytózy]] (aktívneho príjmu látok [[bunka|bunkou]]). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v [[extracelulárna tekutina|extracelulárnej tekutine]]. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne [[plyn]]y. |
'''Pinocytóza''' je jeden z možných spôsobov [[endocytóza|endocytózy]] (aktívneho príjmu látok [[bunka|bunkou]]). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v [[extracelulárna tekutina|extracelulárnej tekutine]]. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne [[plyn]]y. |
||
Verzia z 13:54, 22. január 2014
Pinocytóza je jeden z možných spôsobov endocytózy (aktívneho príjmu látok bunkou). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v extracelulárnej tekutine. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne plyny.
Pinocytóza prebieha vydutím cytoplazmatickej membrány dovnútra bunky a následným spojením okrajov vydutiny, čím vznikne vezikula obsahujúca časť okolitej tekutiny spolu s látkami ktoré sú v nej rozpustené. Vezikula sa môže v bunke buď rozpadnúť, pričom jej obsah difunduje do cytoplazmy alebo môže prísť k jej zlúčeniu s lyzozómom, a následnému štiepeniu látok, ktoré sa v nej nachádzajú. [1]
Pinocytóza na rozdiel od receptormi sprostredkovanej endocytózy neslúži na príjem špecifických látok. V porovnaní s fagocytózou sa pri nej nevytvárajú panôžky a vezikuly vzniknuté pri pinocytóze majú menšiu veľkosť (5 - 20 nm).
Pinocytóza, tak ako ostatné aktívne endocytotické procesy, vyžaduje na svoj chod energiu, najčastejšie vo forme ATP.
Referencie
- ↑ Nečas O. a kolektiv: Biologie, Avicenum, Praha 1982, 395 s., ISBN 08-042-82