Tádž Mahal: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 213.81.210.219 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegbot
Riadok 35: Riadok 35:
Pozostáva z hlavnej budovy obklopenej štyrmi minaretmi, mešity na západe (čiže smerom k [[Mekka|Mekke]]) a domu pre hostí na východe.
Pozostáva z hlavnej budovy obklopenej štyrmi minaretmi, mešity na západe (čiže smerom k [[Mekka|Mekke]]) a domu pre hostí na východe.


Podľa prevažujúceho oficiálneho názoru je to mauzóleum, ktoré postavil Šáhdžahán na pamiatku svojej ženy Mumtázmahal (Ardžumand Banu Begumber). Podľa oficiálneho zápisu UNESCO sa stavba začala v roku [[1631]] a skončila roku [[1648]]. Stavalo ju vyše 20 000 remeselníkov z celej južnej, strednej a východnej Ázie . Vraví sa, že na architektonickom stvárnení sa mali podieľať jeden Francúz a istý Benátčan. Zodpovedným architektom bol Usad Ahmad z [[Láhaur]]u, starého hlavného mesta ríše [[Mughali|mogulov]]. Stavebný materiál bol dopravený z celej Indie a Ázie, . Použilo sa vyše 1000 slonov a 28 rôznych druhov [[drahokam]]ov (určite druhy boli dovezene aj z Európy) a polodrahokamov bolo zasadených do mramoru.
Podľa prevažujúceho oficiálneho názoru je to mauzóleum, ktoré postavil Šáhdžahán na pamiatku svojej ženy Mumtázmahal (Ardžumand Banu Begumber). Podľa oficiálneho zápisu UNESCO sa stavba začala v roku [[1631]] a skončila roku [[1648]]. Stavalo ju vyše 20 000 remeselníkov z celej južnej, strednej a východnej Ázie. Vraví sa, že na architektonickom stvárnení sa mali podieľať jeden Francúz a istý Benátčan. Zodpovedným architektom bol Usad Ahmad z [[Láhaur]]u, starého hlavného mesta ríše [[Mughali|mogulov]]. Stavebný materiál bol dopravený z celej Indie a Ázie. Použilo sa vyše 1000 slonov a 28 rôznych druhov [[drahokam]]ov a polodrahokamov bolo zasadených do mramoru.


Existuje však aj názor, že ide o prestavbu pôvodnej hinduistickej stavby, na čo by poukazovali podobné stavby (ktoré sú mimo Indie nie veľmi známe).
Existuje však aj názor, že ide o prestavbu pôvodnej hinduistickej stavby, na čo by poukazovali podobné stavby (ktoré sú mimo Indie nie veľmi známe).

Verzia z 23:29, 1. február 2014

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Taj Mahal*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Tádž Mahal
Štát India India
Typ kultúrna
Kritériá i
Identifikačné č. 252
Región** Ázia a Pacifik
Súradnice 27°10′35.49″S 78°2′32″V / 27,1765250°S 78,04222°V / 27.1765250; 78.04222Súradnice: 27°10′35.49″S 78°2′32″V / 27,1765250°S 78,04222°V / 27.1765250; 78.04222
História zápisu
Zápis 1983  (7. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Tádž Mahal

Tádž Mahal (iné názvy pozri nižšie) je stavba pri Ágre v indickom štáte Uttarpradéš. Súčasť svetového dedičstva UNESCO.

Názvy

Súčasné názvy sú:

  • po hindsky ताज महल – Tádž Mahal alebo ताजमहल – Tádžmahal
  • po urdsky/v modernej perzštine تاج‌ محل – Tádž Mahal
  • po anglicky Taj Mahal

Ak sa prijíma niektorá z teórií o pôvode súčasného názvu sú možné aj nasledujúce názvy[1][2][3][4][5][6]:

  • Podľa teórie o pôvode názvu v mene manželky veľkého mogula Šáhdžahána, ktorá sa volala (po perzsky) Múmtáz Mahal(l), názov bol pôvodne Táz Mahal(l) alebo Tádže Mahal(l), a na základe toho sa potom ako súčasný názov uvádza niekedy aj tvar Tádž Mahall
  • Podľa teórie o perzskom pôvode názvu, názov znel pôvodne po perzsky Tádž-e Mahál/iné prepisy: Tádže Mahál/Tádž-i Mahál, čo doslova znamená "koruna úžasných miest/koruna palácov"
  • Podľa (zriedkavo akceptovanej) teórie o indickom pôvode názvu, názov znel pôvodne v sanskrite Tédžó Mahálaja/Tédž-ó-Mahálaja.

Časti a vznik

Pozostáva z hlavnej budovy obklopenej štyrmi minaretmi, mešity na západe (čiže smerom k Mekke) a domu pre hostí na východe.

Podľa prevažujúceho oficiálneho názoru je to mauzóleum, ktoré postavil Šáhdžahán na pamiatku svojej ženy Mumtázmahal (Ardžumand Banu Begumber). Podľa oficiálneho zápisu UNESCO sa stavba začala v roku 1631 a skončila roku 1648. Stavalo ju vyše 20 000 remeselníkov z celej južnej, strednej a východnej Ázie. Vraví sa, že na architektonickom stvárnení sa mali podieľať jeden Francúz a istý Benátčan. Zodpovedným architektom bol Usad Ahmad z Láhauru, starého hlavného mesta ríše mogulov. Stavebný materiál bol dopravený z celej Indie a Ázie. Použilo sa vyše 1000 slonov a 28 rôznych druhov drahokamov a polodrahokamov bolo zasadených do mramoru.

Existuje však aj názor, že ide o prestavbu pôvodnej hinduistickej stavby, na čo by poukazovali podobné stavby (ktoré sú mimo Indie nie veľmi známe).

350. výročie

Od augusta 2004 sa oslavuje 350-ročné výročie pamiatky. Prvý raz po 20 rokoch bola pamiatka 27. novembra 2004 otvorená (predbežne na tri mesiace) aj pre nočné návštevy návštevníkov. Otvorenie umožnilo až rozhodnutie indického ústavného súdu.

Príbeh o mauzóleu

Roku 1629 pri pôrode štrnásteho dieťaťa zomrela manželka indického mogula. Mala 36 rokov a bola už 17 rokov vydatá. Jej manžel Šáhdžahán stratil tým nielen milovanú ženu, ale aj múdru politickú radkyňu. Vraví sa, že za ňou trúchlil celé dva roky (podľa iných správ mu bolesťou zbeleli vlasy). Zložil sľub, že postaví pomník, ktorý bude hoden jeho ženy, niečo celkom mimoriadne. Nemožno poprieť, že sa mu to aj podarilo. Ardžumand Banu, známa tiež pod menom Mumtázmahal (vyvolená paláca), dostala takto neobyčajný náhrobok, ktorý sa označuje skratkou jej mena Tádž Mahal.

Charakteristika a turistický význam

Detail vonkajšej steny

Budova je preslávená na celom svete a priťahuje množstvo návštevníkov. Silueta známa z fotografií sa stala symbolom Indie. V rozličných hodinách dňa pri rozličnom osvetlení pôsobí na diváka zakaždým inak. Chýba mu chladná monumentalita, ktorá by sa od pomníka dala očakávať. Skôr sa zdá, že sa vznáša medzi nebom a zemou, jeho proporcie, jeho symetrické členenie, okolité záhrady a zrkadlenie vo vode sa spájajú a vytvárajú dojem, ktorý obrovskému počtu návštevníkov vyráža dych.

Referencie

  1. Grewal, R.:In the Shadow of the Taj: A Portrait of Agra,2007
  2. http://www.britannica.com/EBchecked/topic/581007/Taj-Mahal
  3. [1]
  4. TADJ MAHALL in: Bearman, P. J.:Encyclopaedia of Islam Vol. 10, 2000
  5. Strnad, J. a kol.: Dějiny Indie, 2003, str. 1048
  6. [2]

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tádž Mahal


Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link FA