Dierny štítok

Laury ♥ zuzka

80 stlpcový dierny štítok typu IBM (187,5 x 82,5 mm) z roku 1964 v kódovaní EBCDIC

Dierny štítok je záznamové médium vyrobené z tenšieho kartónu, na ktorom je informácia zakódovaná prítomnosťou, alebo neprítomnosťou diery na vopred definovaných pozíciách. Každá pozícia tak predstavuje 1 bit úložnej kapacity. Miesta pre otvory sú usporiadané do matice. Na bežnom diernom štítku bolo 80 alebo 90 stĺpcov pre záznam dát. Najpoužívanejšou kapacitou bolo 80 znakov na jeden dierny štítok. Do 80-sĺpcových štítkov boli vyrážané otvory v tvare obdĺžnika a do 90-stĺpcových v tvare kruhu.

História

Prvé použitie diernych štítkov na riadenie tkáčskych stavov (priemyselných krosien) je datované do roku 1725. Koncom 19. storočia sa začali používať pre „jarmočné organy“ a podobné automatické hudobné skrinky. V rovnakom čase sa začali použivať aj pre prostriedky spracovania dát (tabulátory a strojové kalkulátory). Hollerithov systém, (inšpirovaný opisným dierovaním sprievodcov amerických železníc) bol prvýkrát použitý 1885 pri sčítaní ľudu v Massachusetts, prvé použitie mimo USA bolo v Rakúsku, tiež na sčítanie ľudu v decembri roku 1890. V roku 1895 prvé komerčné použitie v účtovníctve v spoločnosti New York Central Railroad. Holeritky (diernym štítkom hollerithovho typu sa hovorilo aj karta) sa v USA používali pre štatistiky zdravotníctva takmer do polovice 60. rokov 20. storočia.

Vo výpočtových strediskách sa dierne štítky bežne používali ešte v 80. rokoch 20. storočia. Zároveň s nimi sa používali aj dierna páska, magnetická páska, ale koncom 20. storočie boli vytlačené modernejšími médiami, ako je disketa alebo CD.

Na diernych štítkoch boli uchovávané aj zdrojové verzie počítačových programov, čo znamenalo, že štítky museli byť za sebou zoradené chronologicky v presnom a nemennom poradí – nesmelo v žiadnom prípade dôjsť k ich pomiešaniu napr. z dôvodu ich rozsypania pri nesprávnej manipulácii a pod. Z tohoto dôvodu boli tiež štítky niekedy označené pomocným číslovaním.

Súčasnosť

Do dnešných dní sa použitie diernych štítkov zachovalo pri niektorých voľbách v USA.

Posledné „slávne“ využitie diernych štítkov bolo v roku 2000, (voľby prezidenta USA, súperi George W. Bush a Al Gore) pre spory ohľadne výsledkov, ktoré vznikli z nepresného vyznačovania dier na štítkoch.

Zaujímavosti

Okrem primárneho použitia ako záznamové médium boli dierne štítky aj vďačným typom „pohľadnice“, podobne ako pivné podtácky.

Dedičstvo 80-stĺpcového dierneho štítku je badateľné aj v súčasnosti. Väčšina znakovo orientovaných terminálov zobrazuje práve 80 znakov na riadok, zdrojové kódy počítačových programov či správ elektronickej pošty sa často formátujú tak, aby boli zalomené riadky široké maximálne 80 znakov, a pod.