Julija Volodymyrivna Tymošenková: Rozdiel medzi revíziami
d typografia, wikilinky |
dopl. a spresnenie |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
'''Julija Volodymyrivna Tymošenková''' ({{V jazyku|ukr|Юлія Володимирівна Тимошенко}}; * [[27. november]] [[1960]], [[Dnepropetrovsk]], [[Ukrajina]]) je ukrajinská politička a bývalá predsedníčka vlády. V roku [[2004]] bola počas prezidentských volieb a následných protestov poprednou predstaviteľkou opozície. Stala sa jedným zo symbolov tzv. [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]]. V súčasnosti je predsedníčkou strany [[Blok Julije Tymošenkovej]]. |
'''Julija Volodymyrivna Tymošenková''' ({{V jazyku|ukr|Юлія Володимирівна Тимошенко}}; * [[27. november]] [[1960]], [[Dnepropetrovsk]], [[Ukrajina]]) je ukrajinská politička a bývalá predsedníčka vlády. V roku [[2004]] bola počas prezidentských volieb a následných protestov poprednou predstaviteľkou opozície. Stala sa jedným zo symbolov tzv. [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]]. V súčasnosti je predsedníčkou strany [[Blok Julije Tymošenkovej]]. |
||
== Život == |
|||
⚫ | |||
Narodila sa 27. novembra 1960 v meste [[Dnepropetrovsk]] vo vtedajšej [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]]. Od 3 rokov ju jej matka Ljudmila Telehina vychovávala sama, po tom čo ich jej otec Volodymyr Abramovyč Hrihyan opustil. |
|||
V roku 1978 sa zapísala na Katedru automatizácie a telemechaniky na Dnepropetrovskej baníckej vysokej škole. Nasledujúci školský rok prestúpila na Katedru ekonómie [[Dnepropetrovská štátna univerzita|Dnepropetrovskej štátnej univerzity]]. V roku 1979 sa vydala za [[Oleksandr Gnnadiovič Tymošenko|Oleksandra Tymošenka]]. V roku 1984 školu ukončila s vyznamenaním a získala titul inžinier ekonómie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Timošenko, Julia Byvšij premier-ministr Ukrajiny | url = http://lenta.ru/lib/14159943/full.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = lenta.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> V roku 1999 obhájila dizertačnú prácu na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite na tému štátna regulácia daňového systému. |
|||
V rokoch 1984 až 1988 pracovala ako ekonómk v Dnepropetrovskovskom strojárenskom závode. Počas [[perestrojka|perestrojky]] si s manželom založila požičovňu videokaziet a začala podnikať. V roku 1991 si založila s manželom firmu s názvom „Ukrajinskyj Benzin“ zaoberajúcu sa predajom ropných produktov v Dnepropetrovsku. V roku 1995 bola firma transformovaná a pod názvom „Jedinye energetičeskie sistemy Ukrajiny“ skrátene JeESU. Firma s podporou ukrajinskej politickej strany [[Gromada]] premiéra [[Pavel Lazarenko|Pavla Lazarenka]] zabezpečovala monopol na dovoz zemného plynu na Ukrajinu. Viedla viaceré rokovania a uzavrela dohody s vedením ruskej energetickej spoločnosti [[Gazprom]]. Počas tohto obdobia začala byť prezývaná „plynová princezná“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = More gas charges against Tymoshenko | url = http://www.upi.com/Business_News/Energy-Resources/2012/03/29/More-gas-charges-against-Tymoshenko/UPI-51531333021974/ | dátum vydania = 29.03.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = upi.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> |
|||
Do politiky Timošenková vstúpila v roku 1996, kedy bola zvolená za poslankyňu du ukrajinskej Verchovnej rady (parlamentu). Od decembra 1999 do januára 2001 pôsobila Tymošenková na poste zástupcu Ministra palív a energetiky vo vláde [[Viktor Jučšenko|Viktora Juščenka]]. |
|||
⚫ | |||
| autor = ČTK, SITA |
| autor = ČTK, SITA |
||
| titul = Ukrajinský súd nariadil zatknutie Tymošenkovej |
| titul = Ukrajinský súd nariadil zatknutie Tymošenkovej |
||
Riadok 44: | Riadok 53: | ||
}}</ref>. |
}}</ref>. |
||
Neskorší súd ju odsúdil na sedem rokov väzenia a tri ďalšie roky zákazu vykonávať verejné funkcie. Súd tiež vyhovel žalobe spoločnosti Naftogaz Ukrajiny, ktorý od Tymošenkovej žiadal náhradu škody vzniknutej v dôsledku podpisu nevýhodných zmlúv v objeme 1,5 miliardy [[Ukrajinská hrivna|hrivien]] v januári 2009. Od 30. decembra 2011 si odpykáva trest vo väzení v [[Charkov]]e. |
Neskorší súd ju odsúdil na sedem rokov väzenia a tri ďalšie roky zákazu vykonávať verejné funkcie. Súd tiež vyhovel žalobe spoločnosti Naftogaz Ukrajiny, ktorý od Tymošenkovej žiadal náhradu škody vzniknutej v dôsledku podpisu nevýhodných zmlúv v objeme 1,5 miliardy [[Ukrajinská hrivna|hrivien]] v januári 2009. Od 30. decembra 2011 si odpykáva trest vo väzení v [[Charkov]]e. |
||
Dňa 21. februára 2014 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý umožňuje Juliju Tymošenkovú prepustiť z väzenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| autor = Lipták, M., Sarvaš, A |
|||
| titul = Minúta po minúte: Ukrajina sa dohodla na voľbách, Tymošenkovú prepustia |
|||
| url = http://www.sme.sk/c/7110904/ukrajina-online-piatok-kyjev-nepokoje.html#ixzz2tyxWQAFF |
|||
| dátum vydania = 21.02.2014 |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 21.02.2014 |
|||
| vydavateľ = sme.sk |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Riadok 51: | Riadok 72: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Yulia Tymoshenko}} |
{{projekt|commons=Category:Yulia Tymoshenko}} |
||
{{Biografický výhonok}} |
|||
{{DEFAULTSORT:Tymošenková, Julija Volodymyrivna}} |
{{DEFAULTSORT:Tymošenková, Julija Volodymyrivna}} |
Verzia z 18:25, 21. február 2014
Julija Tymošenková | |
ukrajinská politička | |
Narodenie | 27. november 1960 (63 rokov) Dnepropetrovsk, Ukrajina |
---|---|
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Julija Volodymyrivna Tymošenková |
Julija Volodymyrivna Tymošenková (ukr. Юлія Володимирівна Тимошенко; * 27. november 1960, Dnepropetrovsk, Ukrajina) je ukrajinská politička a bývalá predsedníčka vlády. V roku 2004 bola počas prezidentských volieb a následných protestov poprednou predstaviteľkou opozície. Stala sa jedným zo symbolov tzv. Oranžovej revolúcie. V súčasnosti je predsedníčkou strany Blok Julije Tymošenkovej.
Život
Narodila sa 27. novembra 1960 v meste Dnepropetrovsk vo vtedajšej Ukrajinskej SSR. Od 3 rokov ju jej matka Ljudmila Telehina vychovávala sama, po tom čo ich jej otec Volodymyr Abramovyč Hrihyan opustil.
V roku 1978 sa zapísala na Katedru automatizácie a telemechaniky na Dnepropetrovskej baníckej vysokej škole. Nasledujúci školský rok prestúpila na Katedru ekonómie Dnepropetrovskej štátnej univerzity. V roku 1979 sa vydala za Oleksandra Tymošenka. V roku 1984 školu ukončila s vyznamenaním a získala titul inžinier ekonómie.[1] V roku 1999 obhájila dizertačnú prácu na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite na tému štátna regulácia daňového systému.
V rokoch 1984 až 1988 pracovala ako ekonómk v Dnepropetrovskovskom strojárenskom závode. Počas perestrojky si s manželom založila požičovňu videokaziet a začala podnikať. V roku 1991 si založila s manželom firmu s názvom „Ukrajinskyj Benzin“ zaoberajúcu sa predajom ropných produktov v Dnepropetrovsku. V roku 1995 bola firma transformovaná a pod názvom „Jedinye energetičeskie sistemy Ukrajiny“ skrátene JeESU. Firma s podporou ukrajinskej politickej strany Gromada premiéra Pavla Lazarenka zabezpečovala monopol na dovoz zemného plynu na Ukrajinu. Viedla viaceré rokovania a uzavrela dohody s vedením ruskej energetickej spoločnosti Gazprom. Počas tohto obdobia začala byť prezývaná „plynová princezná“.[2]
Do politiky Timošenková vstúpila v roku 1996, kedy bola zvolená za poslankyňu du ukrajinskej Verchovnej rady (parlamentu). Od decembra 1999 do januára 2001 pôsobila Tymošenková na poste zástupcu Ministra palív a energetiky vo vláde Viktora Juščenka.
V roku 2011 ukrajinská prokuratúra navrhla uvaliť väzbu na Tymošenkovú pre obvinenie z uzavretia nevýhodného kontraktu na dovoz ruského plynu v roku 2009. Od 5. augusta 2011 bola vo väzbe[3]. Jej zatknutie odsúdili nielen predstavitelia západných krajín[4] ale aj najvyšší predstavitelia Ruska[5].
Neskorší súd ju odsúdil na sedem rokov väzenia a tri ďalšie roky zákazu vykonávať verejné funkcie. Súd tiež vyhovel žalobe spoločnosti Naftogaz Ukrajiny, ktorý od Tymošenkovej žiadal náhradu škody vzniknutej v dôsledku podpisu nevýhodných zmlúv v objeme 1,5 miliardy hrivien v januári 2009. Od 30. decembra 2011 si odpykáva trest vo väzení v Charkove.
Dňa 21. februára 2014 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý umožňuje Juliju Tymošenkovú prepustiť z väzenia.[6]
Referencie
- ↑ Timošenko, Julia Byvšij premier-ministr Ukrajiny [online]. lenta.ru, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ More gas charges against Tymoshenko [online]. upi.com, 29.03.2012, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ČTK, SITA. Ukrajinský súd nariadil zatknutie Tymošenkovej [online]. pravda.sk, 05.08.2011, [cit. 2011-09-08]. Dostupné online.
- ↑ EurActiv, Reuters. EÚ aj USA odsúdili zatknutie Tymošenkovej [online]. euractiv.sk, 08.08.2011, [cit. 2011-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Liga Biznes Inform. Medvedev chočet oficiaľno obsudiť s Janukovičem arest Timošenko - SMI [online]. news.liga.net, 10.08.2011, [cit. 2011-09-08]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Lipták, M., Sarvaš, A. Minúta po minúte: Ukrajina sa dohodla na voľbách, Tymošenkovú prepustia [online]. sme.sk, 21.02.2014, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julija Volodymyrivna Tymošenková