Julija Volodymyrivna Tymošenková: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Magy357 (diskusia | príspevky)
→‎Život: este stale nie.
Riadok 17: Riadok 17:
V roku 1978 sa zapísala na Katedru automatizácie a telemechaniky na Dnepropetrovskej baníckej vysokej škole. Nasledujúci školský rok prestúpila na Katedru ekonómie [[Dnepropetrovská štátna univerzita|Dnepropetrovskej štátnej univerzity]]. V roku 1979 sa vydala za [[Oleksandr Gnnadiovič Tymošenko|Oleksandra Tymošenka]]. V roku 1984 školu ukončila s vyznamenaním a získala titul inžinier ekonómie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Timošenko, Julia Byvšij premier-ministr Ukrajiny | url = http://lenta.ru/lib/14159943/full.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = lenta.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> V roku 1999 obhájila dizertačnú prácu na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite na tému štátna regulácia daňového systému.
V roku 1978 sa zapísala na Katedru automatizácie a telemechaniky na Dnepropetrovskej baníckej vysokej škole. Nasledujúci školský rok prestúpila na Katedru ekonómie [[Dnepropetrovská štátna univerzita|Dnepropetrovskej štátnej univerzity]]. V roku 1979 sa vydala za [[Oleksandr Gnnadiovič Tymošenko|Oleksandra Tymošenka]]. V roku 1984 školu ukončila s vyznamenaním a získala titul inžinier ekonómie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Timošenko, Julia Byvšij premier-ministr Ukrajiny | url = http://lenta.ru/lib/14159943/full.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = lenta.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> V roku 1999 obhájila dizertačnú prácu na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite na tému štátna regulácia daňového systému.


V rokoch 1984 až 1988 pracovala ako ekonómk v Dnepropetrovskovskom strojárenskom závode. Počas [[perestrojka|perestrojky]] si s manželom založila požičovňu videokaziet a začala podnikať. V roku 1991 si založila s manželom firmu s názvom „Ukrajinskyj Benzin“ zaoberajúcu sa predajom ropných produktov v Dnepropetrovsku. V roku 1995 bola firma transformovaná a pod názvom „Jedinye energetičeskie sistemy Ukrajiny“ skrátene JeESU. Firma s podporou ukrajinskej politickej strany [[Gromada]] premiéra [[Pavel Lazarenko|Pavla Lazarenka]] zabezpečovala monopol na dovoz zemného plynu na Ukrajinu. Viedla viaceré rokovania a uzavrela dohody s vedením ruskej energetickej spoločnosti [[Gazprom]]. Počas tohto obdobia začala byť prezývaná „plynová princezná“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = More gas charges against Tymoshenko | url = http://www.upi.com/Business_News/Energy-Resources/2012/03/29/More-gas-charges-against-Tymoshenko/UPI-51531333021974/ | dátum vydania = 29.03.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = upi.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>
V rokoch 1984 až 1988 pracovala ako ekonómka v Dnepropetrovskovskom strojárenskom závode. Počas [[perestrojka|perestrojky]] si s manželom založila požičovňu videokaziet a začala podnikať. V roku 1991 si založila s manželom firmu s názvom „Ukrajinskyj Benzin“ zaoberajúcu sa predajom ropných produktov v Dnepropetrovsku. V roku 1995 bola firma transformovaná a pod názvom „Jedinye energetičeskie sistemy Ukrajiny“ skrátene JeESU. Firma s podporou ukrajinskej politickej strany [[Gromada]] premiéra [[Pavel Lazarenko|Pavla Lazarenka]] zabezpečovala monopol na dovoz zemného plynu na Ukrajinu. Viedla viaceré rokovania a uzavrela dohody s vedením ruskej energetickej spoločnosti [[Gazprom]]. Počas tohto obdobia začala byť prezývaná „plynová princezná“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = More gas charges against Tymoshenko | url = http://www.upi.com/Business_News/Energy-Resources/2012/03/29/More-gas-charges-against-Tymoshenko/UPI-51531333021974/ | dátum vydania = 29.03.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = upi.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>


Do politiky Timošenková vstúpila v roku 1996, kedy bola zvolená za poslankyňu du ukrajinskej Verchovnej rady (parlamentu). Od decembra 1999 do januára 2001 pôsobila Tymošenková na poste zástupcu Ministra palív a energetiky vo vláde [[Viktor Jučšenko|Viktora Juščenka]].
Do politiky Timošenková vstúpila v roku 1996, kedy bola zvolená za poslankyňu du ukrajinskej Verchovnej rady (parlamentu). Od decembra 1999 do januára 2001 pôsobila Tymošenková na poste zástupcu Ministra palív a energetiky vo vláde [[Viktor Jučšenko|Viktora Juščenka]].

Verzia z 15:20, 22. február 2014

Julija Tymošenková
ukrajinská politička
ukrajinská politička
Narodenie27. november 1960 (63 rokov)
Dnepropetrovsk, Ukrajina
PodpisJulija Volodymyrivna Tymošenková, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Julija Volodymyrivna Tymošenková

Julija Volodymyrivna Tymošenková (ukr. Юлія Володимирівна Тимошенко – Julija Volodymyrivna Tymošenko; * 27. november 1960, Dnepropetrovsk, Ukrajina) je ukrajinská politička a bývalá predsedníčka vlády. V roku 2004 bola počas prezidentských volieb a následných protestov poprednou predstaviteľkou opozície. Stala sa jedným zo symbolov tzv. Oranžovej revolúcie. V súčasnosti je predsedníčkou strany Blok Julije Tymošenkovej.

Život

Narodila sa 27. novembra 1960 v meste Dnepropetrovsk vo vtedajšej Ukrajinskej SSR. Od 3 rokov ju jej matka Ljudmila Telehina vychovávala sama, po tom čo ich jej otec Volodymyr Abramovyč Hrihyan opustil.

V roku 1978 sa zapísala na Katedru automatizácie a telemechaniky na Dnepropetrovskej baníckej vysokej škole. Nasledujúci školský rok prestúpila na Katedru ekonómie Dnepropetrovskej štátnej univerzity. V roku 1979 sa vydala za Oleksandra Tymošenka. V roku 1984 školu ukončila s vyznamenaním a získala titul inžinier ekonómie.[1] V roku 1999 obhájila dizertačnú prácu na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite na tému štátna regulácia daňového systému.

V rokoch 1984 až 1988 pracovala ako ekonómka v Dnepropetrovskovskom strojárenskom závode. Počas perestrojky si s manželom založila požičovňu videokaziet a začala podnikať. V roku 1991 si založila s manželom firmu s názvom „Ukrajinskyj Benzin“ zaoberajúcu sa predajom ropných produktov v Dnepropetrovsku. V roku 1995 bola firma transformovaná a pod názvom „Jedinye energetičeskie sistemy Ukrajiny“ skrátene JeESU. Firma s podporou ukrajinskej politickej strany Gromada premiéra Pavla Lazarenka zabezpečovala monopol na dovoz zemného plynu na Ukrajinu. Viedla viaceré rokovania a uzavrela dohody s vedením ruskej energetickej spoločnosti Gazprom. Počas tohto obdobia začala byť prezývaná „plynová princezná“.[2]

Do politiky Timošenková vstúpila v roku 1996, kedy bola zvolená za poslankyňu du ukrajinskej Verchovnej rady (parlamentu). Od decembra 1999 do januára 2001 pôsobila Tymošenková na poste zástupcu Ministra palív a energetiky vo vláde Viktora Juščenka.

V roku 2011 ukrajinská prokuratúra navrhla uvaliť väzbu na Tymošenkovú pre obvinenie z uzavretia nevýhodného kontraktu na dovoz ruského plynu v roku 2009. Od 5. augusta 2011 bola vo väzbe[3]. Jej zatknutie odsúdili nielen predstavitelia západných krajín[4] ale aj najvyšší predstavitelia Ruska[5].

Neskorší súd ju odsúdil na sedem rokov väzenia a tri ďalšie roky zákazu vykonávať verejné funkcie. Súd tiež vyhovel žalobe spoločnosti Naftogaz Ukrajiny, ktorý od Tymošenkovej žiadal náhradu škody vzniknutej v dôsledku podpisu nevýhodných zmlúv v objeme 1,5 miliardy hrivien v januári 2009. Od 30. decembra 2011 si odpykáva trest vo väzení v Charkove.

Dňa 21. februára 2014 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý umožňuje Juliju Tymošenkovú prepustiť z väzenia.[6]

Referencie

  1. Timošenko, Julia Byvšij premier-ministr Ukrajiny [online]. lenta.ru, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online. (po rusky)
  2. More gas charges against Tymoshenko [online]. upi.com, 29.03.2012, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ČTK, SITA. Ukrajinský súd nariadil zatknutie Tymošenkovej [online]. pravda.sk, 05.08.2011, [cit. 2011-09-08]. Dostupné online.
  4. EurActiv, Reuters. EÚ aj USA odsúdili zatknutie Tymošenkovej [online]. euractiv.sk, 08.08.2011, [cit. 2011-09-08]. Dostupné online.
  5. Liga Biznes Inform. Medvedev chočet oficiaľno obsudiť s Janukovičem arest Timošenko - SMI [online]. news.liga.net, 10.08.2011, [cit. 2011-09-08]. Dostupné online. (po rusky)
  6. Lipták, M., Sarvaš, A. Minúta po minúte: Ukrajina sa dohodla na voľbách, Tymošenkovú prepustia [online]. sme.sk, 21.02.2014, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty

Šablóna:Link GA