Julija Volodymyrivna Tymošenková: Rozdiel medzi revíziami
→Život: este stale nie. |
d →Život |
||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
V roku 1978 sa zapísala na Katedru automatizácie a telemechaniky na Dnepropetrovskej baníckej vysokej škole. Nasledujúci školský rok prestúpila na Katedru ekonómie [[Dnepropetrovská štátna univerzita|Dnepropetrovskej štátnej univerzity]]. V roku 1979 sa vydala za [[Oleksandr Gnnadiovič Tymošenko|Oleksandra Tymošenka]]. V roku 1984 školu ukončila s vyznamenaním a získala titul inžinier ekonómie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Timošenko, Julia Byvšij premier-ministr Ukrajiny | url = http://lenta.ru/lib/14159943/full.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = lenta.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> V roku 1999 obhájila dizertačnú prácu na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite na tému štátna regulácia daňového systému. |
V roku 1978 sa zapísala na Katedru automatizácie a telemechaniky na Dnepropetrovskej baníckej vysokej škole. Nasledujúci školský rok prestúpila na Katedru ekonómie [[Dnepropetrovská štátna univerzita|Dnepropetrovskej štátnej univerzity]]. V roku 1979 sa vydala za [[Oleksandr Gnnadiovič Tymošenko|Oleksandra Tymošenka]]. V roku 1984 školu ukončila s vyznamenaním a získala titul inžinier ekonómie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Timošenko, Julia Byvšij premier-ministr Ukrajiny | url = http://lenta.ru/lib/14159943/full.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = lenta.ru | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> V roku 1999 obhájila dizertačnú prácu na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite na tému štátna regulácia daňového systému. |
||
V rokoch 1984 až 1988 pracovala ako |
V rokoch 1984 až 1988 pracovala ako ekonómka v Dnepropetrovskovskom strojárenskom závode. Počas [[perestrojka|perestrojky]] si s manželom založila požičovňu videokaziet a začala podnikať. V roku 1991 si založila s manželom firmu s názvom „Ukrajinskyj Benzin“ zaoberajúcu sa predajom ropných produktov v Dnepropetrovsku. V roku 1995 bola firma transformovaná a pod názvom „Jedinye energetičeskie sistemy Ukrajiny“ skrátene JeESU. Firma s podporou ukrajinskej politickej strany [[Gromada]] premiéra [[Pavel Lazarenko|Pavla Lazarenka]] zabezpečovala monopol na dovoz zemného plynu na Ukrajinu. Viedla viaceré rokovania a uzavrela dohody s vedením ruskej energetickej spoločnosti [[Gazprom]]. Počas tohto obdobia začala byť prezývaná „plynová princezná“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = More gas charges against Tymoshenko | url = http://www.upi.com/Business_News/Energy-Resources/2012/03/29/More-gas-charges-against-Tymoshenko/UPI-51531333021974/ | dátum vydania = 29.03.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = upi.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> |
||
Do politiky Timošenková vstúpila v roku 1996, kedy bola zvolená za poslankyňu du ukrajinskej Verchovnej rady (parlamentu). Od decembra 1999 do januára 2001 pôsobila Tymošenková na poste zástupcu Ministra palív a energetiky vo vláde [[Viktor Jučšenko|Viktora Juščenka]]. |
Do politiky Timošenková vstúpila v roku 1996, kedy bola zvolená za poslankyňu du ukrajinskej Verchovnej rady (parlamentu). Od decembra 1999 do januára 2001 pôsobila Tymošenková na poste zástupcu Ministra palív a energetiky vo vláde [[Viktor Jučšenko|Viktora Juščenka]]. |
Verzia z 15:20, 22. február 2014
Julija Tymošenková | |
ukrajinská politička | |
Narodenie | 27. november 1960 (63 rokov) Dnepropetrovsk, Ukrajina |
---|---|
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Julija Volodymyrivna Tymošenková |
Julija Volodymyrivna Tymošenková (ukr. Юлія Володимирівна Тимошенко – Julija Volodymyrivna Tymošenko; * 27. november 1960, Dnepropetrovsk, Ukrajina) je ukrajinská politička a bývalá predsedníčka vlády. V roku 2004 bola počas prezidentských volieb a následných protestov poprednou predstaviteľkou opozície. Stala sa jedným zo symbolov tzv. Oranžovej revolúcie. V súčasnosti je predsedníčkou strany Blok Julije Tymošenkovej.
Život
Narodila sa 27. novembra 1960 v meste Dnepropetrovsk vo vtedajšej Ukrajinskej SSR. Od 3 rokov ju jej matka Ljudmila Telehina vychovávala sama, po tom čo ich jej otec Volodymyr Abramovyč Hrihyan opustil.
V roku 1978 sa zapísala na Katedru automatizácie a telemechaniky na Dnepropetrovskej baníckej vysokej škole. Nasledujúci školský rok prestúpila na Katedru ekonómie Dnepropetrovskej štátnej univerzity. V roku 1979 sa vydala za Oleksandra Tymošenka. V roku 1984 školu ukončila s vyznamenaním a získala titul inžinier ekonómie.[1] V roku 1999 obhájila dizertačnú prácu na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite na tému štátna regulácia daňového systému.
V rokoch 1984 až 1988 pracovala ako ekonómka v Dnepropetrovskovskom strojárenskom závode. Počas perestrojky si s manželom založila požičovňu videokaziet a začala podnikať. V roku 1991 si založila s manželom firmu s názvom „Ukrajinskyj Benzin“ zaoberajúcu sa predajom ropných produktov v Dnepropetrovsku. V roku 1995 bola firma transformovaná a pod názvom „Jedinye energetičeskie sistemy Ukrajiny“ skrátene JeESU. Firma s podporou ukrajinskej politickej strany Gromada premiéra Pavla Lazarenka zabezpečovala monopol na dovoz zemného plynu na Ukrajinu. Viedla viaceré rokovania a uzavrela dohody s vedením ruskej energetickej spoločnosti Gazprom. Počas tohto obdobia začala byť prezývaná „plynová princezná“.[2]
Do politiky Timošenková vstúpila v roku 1996, kedy bola zvolená za poslankyňu du ukrajinskej Verchovnej rady (parlamentu). Od decembra 1999 do januára 2001 pôsobila Tymošenková na poste zástupcu Ministra palív a energetiky vo vláde Viktora Juščenka.
V roku 2011 ukrajinská prokuratúra navrhla uvaliť väzbu na Tymošenkovú pre obvinenie z uzavretia nevýhodného kontraktu na dovoz ruského plynu v roku 2009. Od 5. augusta 2011 bola vo väzbe[3]. Jej zatknutie odsúdili nielen predstavitelia západných krajín[4] ale aj najvyšší predstavitelia Ruska[5].
Neskorší súd ju odsúdil na sedem rokov väzenia a tri ďalšie roky zákazu vykonávať verejné funkcie. Súd tiež vyhovel žalobe spoločnosti Naftogaz Ukrajiny, ktorý od Tymošenkovej žiadal náhradu škody vzniknutej v dôsledku podpisu nevýhodných zmlúv v objeme 1,5 miliardy hrivien v januári 2009. Od 30. decembra 2011 si odpykáva trest vo väzení v Charkove.
Dňa 21. februára 2014 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý umožňuje Juliju Tymošenkovú prepustiť z väzenia.[6]
Referencie
- ↑ Timošenko, Julia Byvšij premier-ministr Ukrajiny [online]. lenta.ru, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ More gas charges against Tymoshenko [online]. upi.com, 29.03.2012, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ČTK, SITA. Ukrajinský súd nariadil zatknutie Tymošenkovej [online]. pravda.sk, 05.08.2011, [cit. 2011-09-08]. Dostupné online.
- ↑ EurActiv, Reuters. EÚ aj USA odsúdili zatknutie Tymošenkovej [online]. euractiv.sk, 08.08.2011, [cit. 2011-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Liga Biznes Inform. Medvedev chočet oficiaľno obsudiť s Janukovičem arest Timošenko - SMI [online]. news.liga.net, 10.08.2011, [cit. 2011-09-08]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Lipták, M., Sarvaš, A. Minúta po minúte: Ukrajina sa dohodla na voľbách, Tymošenkovú prepustia [online]. sme.sk, 21.02.2014, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julija Volodymyrivna Tymošenková