Kresfontes: Rozdiel medzi revíziami
Vytvorená stránka „'''Kresfontes''' alebo '''Kresfontés''' ({{v jazyku|grc|''Κρεσφόντης''}}{{--}}''Kresfontes''/iný prepis: ''Kresfontés'') je v grécka mytológia|gréckej...“ |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Kresfontes''' alebo '''Kresfontés''' ({{v jazyku|grc|''Κρεσφόντης''}}{{--}}''Kresfontes''/iný prepis: ''Kresfontés'') je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn [[Aristomachos (syn Kleodaia)|Aristomacha]] |
'''Kresfontes''' alebo '''Kresfontés''' ({{v jazyku|grc|''Κρεσφόντης''}}{{--}}''Kresfontes''/iný prepis: ''Kresfontés'') je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn Heraklovca [[Aristomachos (syn Kleodaia)|Aristomacha]], [[Messénia|messénsky]] kráľ.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 4,3,5.</ref><ref name="Hyginus">[[Hyginus Mythographus|Hyginus]], ''Fabulae'' 137.</ref> |
||
Približne osemdesiat rokov po [[Trójska vojna|trójskej vojne]] viedli synovia |
Približne osemdesiat rokov po [[Trójska vojna|trójskej vojne]] viedli synovia Aristomacha, Kresfontes, [[Temenos (syn Aristomacha)|Temenos]] a [[Aristodémos (syn Aristomacha)|Aristodémos]] piaty a tentokrát už víťazný útok [[Dóri|Dórov]] na mykénsky [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]].<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Thukydides]]|titul=Dejiny peloponézskej vojny|isbn= 978-80-970115-4-3|miesto=Martin|vydavateľ=THETIS|rok=2010|strany=32}}</ref> |
||
V predchádzajúcom útoku po mori Heraklovci neuspeli, lebo [[Hippotes (syn Fyla)|Hippotes]] zabil veštca z [[Arkádia (historické územie)|Arkádie]], o ktorom si myslel, že ho poslal nepriateľ. Za túto vraždu boh [[Apolón]] zničil morskou búrkou ich flotilu, ktorá vyplávala z [[Naupaktos|Naupaktu]] a navyše ostatné vojsko potrestal hladomorom.<ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 2,8,3.</ref> Heraklovci si chceli boha uzmieriť a preto si odišli po radu ako to urobiť do [[Delfská veštiareň|veštiarne v Delfách]]. Delfská [[Pýtia]] im odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.<ref name="Apollodoros"/> Heraklovci si nechali poradiť, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol [[Oxylos (syn Haimóna)|Oxylos]], ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v [[Aitólia|Aitólii]], ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v [[Téby (Bojócia)|Tébach]] zabil hodeným diskom svojho brata.<ref name="Oxylos">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|isbn= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=347}}</ref> Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.<ref name="Apollodoros"/> |
V predchádzajúcom útoku po mori Heraklovci neuspeli, lebo [[Hippotes (syn Fyla)|Hippotes]] zabil veštca z [[Arkádia (historické územie)|Arkádie]], o ktorom si myslel, že ho poslal nepriateľ. Za túto vraždu boh [[Apolón]] zničil morskou búrkou ich flotilu, ktorá vyplávala z [[Naupaktos|Naupaktu]] a navyše ostatné vojsko potrestal hladomorom.<ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 2,8,3.</ref> Heraklovci si chceli boha uzmieriť a preto si odišli po radu ako to urobiť do [[Delfská veštiareň|veštiarne v Delfách]]. Delfská [[Pýtia]] im odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.<ref name="Apollodoros"/> Heraklovci si nechali poradiť, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol [[Oxylos (syn Haimóna)|Oxylos]], ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v [[Aitólia|Aitólii]], ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v [[Téby (Bojócia)|Tébach]] zabil hodeným diskom svojho brata.<ref name="Oxylos">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|isbn= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=347}}</ref> Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.<ref name="Apollodoros"/> |
||
Keď Heraklovci po krvavých bojoch porazili na Peloponéze aj posledného [[Mykény|mykénskeho]] vládcu [[Tisamenos (syn Oresta)|Tisamena]], krajinu si rozdelili žrebom. Keďže Aristodéma počas záverečných bojov zabil blesk, [[Lakónia]] so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom [[Eurysthenes|Eurysthenovi]] a [[Prokles|Proklovi]], Temenos sa stal vládcom v [[Argos (krajina na Pelopenéze)|Argu]], kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom |
Keď Heraklovci po krvavých bojoch porazili na Peloponéze aj posledného [[Mykény|mykénskeho]] vládcu [[Tisamenos (syn Oresta)|Tisamena]], krajinu si rozdelili žrebom. Keďže Aristodéma počas záverečných bojov zabil blesk, [[Lakónia]] so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom [[Eurysthenes|Eurysthenovi]] a [[Prokles|Proklovi]], Temenos sa stal vládcom v [[Argos (krajina na Pelopenéze)|Argu]], kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom Messénie.<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 2,8,4.</ref> |
||
Messénski králi vládli pôvodne z miest [[Andania|Andanie]], alebo [[Pylos|Pylu]], ale Kresfontes si za svoje sídelné mesto zvolil [[Stenykléros]] a na rozdiel od svojich predchodcov, zmenil v kráľovstve politiku v prospech obyčajných ľudí.<ref name="Pausanias">[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 4,3,7.</ref> Oženil sa s [[Meropé (dcéra Kypsela)|Meropou]], dcérou arkádskeho kráľa [[Kypselos (syn Aipyta)|Kypsela]] a narodili sa mu traja synovia.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 4,3,6.</ref> Počas vlády naklonenej chudobnému ľudu však nespokojnosť bohatých Messénčanov narastala, až vyústila do vzbury, v ktorej Kresfonta a jeho dvoch starších synov zavraždili.<ref name="Pausanias"/> Túto situáciu využil [[Polyfontes (Messénia)|Polifontes]], tiež rodený Heraklovec, ktorý donútil Meropu k sobášu a zmocnil sa trónu.<ref name="Hyginus"/> Meropa však svojho najmladšieho syna [[Aipytos (syn Kresfonta)|Aipyta]] dala do výchovy svojmu otcovi do Arkádie a tak smrti unikol. Keď potom mladý Aipytos dospel, tajne sa vrátil, Polyfonta zabil a v Messénii nastúpil na kráľovský trón.<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 2,8,5.</ref><ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 4,3,8.</ref><ref name="Hyginus"/> |
Messénski králi vládli pôvodne z miest [[Andania|Andanie]], alebo [[Pylos|Pylu]], ale Kresfontes si za svoje sídelné mesto zvolil [[Stenykléros]] a na rozdiel od svojich predchodcov, zmenil v kráľovstve politiku v prospech obyčajných ľudí.<ref name="Pausanias">[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 4,3,7.</ref> Oženil sa s [[Meropé (dcéra Kypsela)|Meropou]], dcérou arkádskeho kráľa [[Kypselos (syn Aipyta)|Kypsela]] a narodili sa mu traja synovia.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 4,3,6.</ref> Počas vlády naklonenej chudobnému ľudu však nespokojnosť bohatých Messénčanov narastala, až vyústila do vzbury, v ktorej Kresfonta a jeho dvoch starších synov zavraždili.<ref name="Pausanias"/> Túto situáciu využil [[Polyfontes (Messénia)|Polifontes]], tiež rodený Heraklovec, ktorý donútil Meropu k sobášu a zmocnil sa trónu.<ref name="Hyginus"/> Meropa však svojho najmladšieho syna [[Aipytos (syn Kresfonta)|Aipyta]] dala do výchovy svojmu otcovi do Arkádie a tak smrti unikol. Keď potom mladý Aipytos dospel, tajne sa vrátil, Polyfonta zabil a v Messénii nastúpil na kráľovský trón.<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 2,8,5.</ref><ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 4,3,8.</ref><ref name="Hyginus"/> |
||
Verzia z 14:22, 27. február 2014
Kresfontes alebo Kresfontés (starogr. Κρεσφόντης – Kresfontes/iný prepis: Kresfontés) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Aristomacha, messénsky kráľ.[1][2]
Približne osemdesiat rokov po trójskej vojne viedli synovia Aristomacha, Kresfontes, Temenos a Aristodémos piaty a tentokrát už víťazný útok Dórov na mykénsky Peloponéz.[3]
V predchádzajúcom útoku po mori Heraklovci neuspeli, lebo Hippotes zabil veštca z Arkádie, o ktorom si myslel, že ho poslal nepriateľ. Za túto vraždu boh Apolón zničil morskou búrkou ich flotilu, ktorá vyplávala z Naupaktu a navyše ostatné vojsko potrestal hladomorom.[4] Heraklovci si chceli boha uzmieriť a preto si odišli po radu ako to urobiť do veštiarne v Delfách. Delfská Pýtia im odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.[4] Heraklovci si nechali poradiť, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol Oxylos, ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v Aitólii, ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v Tébach zabil hodeným diskom svojho brata.[5] Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.[4]
Keď Heraklovci po krvavých bojoch porazili na Peloponéze aj posledného mykénskeho vládcu Tisamena, krajinu si rozdelili žrebom. Keďže Aristodéma počas záverečných bojov zabil blesk, Lakónia so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom Eurysthenovi a Proklovi, Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom Messénie.[6]
Messénski králi vládli pôvodne z miest Andanie, alebo Pylu, ale Kresfontes si za svoje sídelné mesto zvolil Stenykléros a na rozdiel od svojich predchodcov, zmenil v kráľovstve politiku v prospech obyčajných ľudí.[7] Oženil sa s Meropou, dcérou arkádskeho kráľa Kypsela a narodili sa mu traja synovia.[8] Počas vlády naklonenej chudobnému ľudu však nespokojnosť bohatých Messénčanov narastala, až vyústila do vzbury, v ktorej Kresfonta a jeho dvoch starších synov zavraždili.[7] Túto situáciu využil Polifontes, tiež rodený Heraklovec, ktorý donútil Meropu k sobášu a zmocnil sa trónu.[2] Meropa však svojho najmladšieho syna Aipyta dala do výchovy svojmu otcovi do Arkádie a tak smrti unikol. Keď potom mladý Aipytos dospel, tajne sa vrátil, Polyfonta zabil a v Messénii nastúpil na kráľovský trón.[9][10][2] .
Referencie a bibliografia
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,5.
- ↑ a b c Hyginus, Fabulae 137.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32.
- ↑ a b c Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,3.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80 Chybné ISBN. S. 347.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,4.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,7.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,6.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,5.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,8.