Slovenský kras: Rozdiel medzi revíziami
d commons:Category -> commonscat |
|||
| Riadok 101: | Riadok 101: | ||
==Charakteristika== |
==Charakteristika== |
||
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú [[Pipitka]] ({{m|1225|m}}) a [[Matesova skala]] ({{m|925|m}}). V minulosti bolo celé uzemie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné [[dub]]ové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí [[Štítnický potok|Štítnického potoka]]. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach. Slovenský kras odvodňujú rieky [[Slaná]], [[Muráň (rieka)|Muráň]] a [[Turňa (rieka)|Turňa]] s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti zo zimnými priemernými teplotami −2{{--}}−5 °C a letnými teplotami 16{{--}}18 °C. Počet |
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú [[Pipitka]] ({{m|1225|m}}) a [[Matesova skala]] ({{m|925|m}}). V minulosti bolo celé uzemie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné [[dub]]ové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí [[Štítnický potok|Štítnického potoka]]. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach. Slovenský kras odvodňujú rieky [[Slaná]], [[Muráň (rieka)|Muráň]] a [[Turňa (rieka)|Turňa]] s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti zo zimnými priemernými teplotami −2{{--}}−5 °C a letnými teplotami 16{{--}}18 °C. Počet dní zo snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60{{--}}80, počet letných dní medzi 30{{--}}50. |
||
== Podcelky == |
== Podcelky == |
||
| Riadok 122: | Riadok 122: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{Projekt|commonscat=Slovenský kras}} |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 09:01, 2. marec 2014
| Slovenský kras | |
| pohorie | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Gelnica, Rožňava, Košice-okolie |
| Časť | Slovenské rudohorie |
| Najvyšší bod | Matesova skala |
| - výška | 925 m n. m. |
 Poloha Slovenského krasu na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Slovenský kras | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.
Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských.[1]
Charakteristika
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú Pipitka (1 225 m) a Matesova skala (925 m). V minulosti bolo celé uzemie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach. Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti zo zimnými priemernými teplotami −2 – −5 °C a letnými teplotami 16 – 18 °C. Počet dní zo snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.
Podcelky
- Jelšavský kras
- Koniarska planina
- Plešivská planina
- Silická planina
- Turnianska planina
- Horný vrch
- Borčianska planina
- Dolný vrch
- Zádielska planina
- Jasovská planina
Referencie
- ↑ Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2010-01-14]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenský kras
Externé odkazy
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |