Čukotské more: Rozdiel medzi revíziami
úprava kostrbatej formulácie z automatického prekladu, wikilinky |
d fix |
||
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
Patrí k plytkým moriam, pretože priemerná hĺbka je len {{m|77|m|w}} a približne polovica z celkovej hĺbky je menšia ako {{m|50|m}}. |
Patrí k plytkým moriam, pretože priemerná hĺbka je len {{m|77|m|w}} a približne polovica z celkovej hĺbky je menšia ako {{m|50|m}}. |
||
Spolu s [[Baltské more|Baltským morom]] patrí k moriam s najnižšou salinitou -- približne 28 [[promile]]. |
Spolu s [[Baltské more|Baltským morom]] patrí k moriam s najnižšou salinitou {{--}} približne 28 [[promile]]. |
||
V tomto mori sa nachádza [[Wrangelov ostrov]], ktorý bol vyhláseným za najsevernejšie svetové dedičstvo. Je posledným miestom, kde žili mamuty. Ďalším ostrovom je ostrov Herald. Významný je aj [[Čukotský polostrov]] a ostrov Kolčin, kde bola v minulosti dôležitá ruská vedecká základňa. Do mora ústia rieky Kivalina a Kobuk z [[Aljaška|Aljašky]]. |
V tomto mori sa nachádza [[Wrangelov ostrov]], ktorý bol vyhláseným za najsevernejšie svetové dedičstvo. Je posledným miestom, kde žili mamuty. Ďalším ostrovom je ostrov Herald. Významný je aj [[Čukotský polostrov]] a ostrov Kolčin, kde bola v minulosti dôležitá ruská vedecká základňa. Do mora ústia rieky Kivalina a Kobuk z [[Aljaška|Aljašky]]. Z ruskej časti sú to rieky Amguema a Chegitun. |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Aktuálna revízia z 17:41, 5. apríl 2014
Čukotské more je okrajové more pri Severnom ľadovom oceáne medzi Čukotkou a Aljaškou. Beringov prieliv ho spája s Beringovým morom a Tichým oceánon.
Jeho rozloha je 595 000 km².
Patrí k plytkým moriam, pretože priemerná hĺbka je len 77 m a približne polovica z celkovej hĺbky je menšia ako 50 m.
Spolu s Baltským morom patrí k moriam s najnižšou salinitou – približne 28 promile.
V tomto mori sa nachádza Wrangelov ostrov, ktorý bol vyhláseným za najsevernejšie svetové dedičstvo. Je posledným miestom, kde žili mamuty. Ďalším ostrovom je ostrov Herald. Významný je aj Čukotský polostrov a ostrov Kolčin, kde bola v minulosti dôležitá ruská vedecká základňa. Do mora ústia rieky Kivalina a Kobuk z Aljašky. Z ruskej časti sú to rieky Amguema a Chegitun.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čukotské more
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
