Neoterici: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 20:38, 6. apríl 2014

Neoterici, singulár neoterik (z gréckeho νεωτερικοι) alebo neóterická škola básnikov bol avantgardný smer v literatúre počas antiky. Označuje ako mladorímska škola (poetae novi) a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr; názov pochádza od Cicera a bol myslený ironicky.^[1]

Neoterická poézia znamenala významný posun od tradičných básnických tém aj foriem, ktoré predstavoval predovšetkým Homér a jeho epika. Vzletné, rozsiahle eposy s mytologickými námetmi nahradili noví básnici menšími útvarmi osobného rozmeru. Na jednej strane sa tým priblížili bežnému životu a bežnému jednotlivcovi, na strane druhej sa ale pokúšali dosiahnuť v kratších básnických útvaroch metrickú a formálnu dokonalosť, a to viedlo nutne k vnútornej zložitosti ich tvorby. Niektoré básne, hoci krátke, tak vyžadovali komentár, aby im bolo možné porozumieť.

Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s problémamy v republike a kritikou gréckych klasikov a domácej tradicíe.^[1] Rovnako ako helenistickí hegemóni, rímski diktátori, triumvirovia a neskôr cisári neboli ochotní počúvať kritiku namierenú voči svojej osobe. Pokiaľ sa básnici chceli vyhnúť nepriateľstvu mocných a prípadných následkov, museli očistiť svoje verše od všetkého, čo by mohlo mať politický podtón.

Boli predstaviteľmi rímskej aristokracie, ktorá sa až do tejto doby zaujímala o literatúru minimálne a dávala prednosť kariére v politike alebo armáde. Odmietnutie negotia (verejnej kariéry) na úkor otia (doslova záhaľka, voľný čas, teda život vyplnený inak ako verejnou činnosťou) vyplývalo z nepokojných pomerov v republike, kde tradične vládnúca aristokracia bola nahrádzaná niekoľkými jednotlivcami a kde sa akákoľvek politická angažovanosť v neistom boji viacerých strán stávala nebezpečnou. Odchod z politickej scény a jej nahradenie básnictvom bol spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pomermi.

Najvýznamnejší predstavitelia mladorímskej školy sú:

Referencie

↑ ^a ^b NEOTERIKOVÉ. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 417-418. (po česky)

Literatúra

CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. 1. vyd. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4. (po česky)

[SLS-1] NEOTERIKOVÉ. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 417-418. (po česky)

[1]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Neoterici''' singulár '''neoterik''' (z gréckeho νεωτερικοι) alebo '''neóterická škola básnikov''' bol [[avantgarda|avantgardný]] smer v literatúre počas [[antika|antiky]]. V gréckom prostredí sa rozvíjal počas [[helenizmus|helenizmu]] (od roku 323 pred Kr.) predovšetkým v prostredí [[Alexandrijské museion|alexandrijského museia]]. Rímsky variant tohto smeru sa označuje ako '''mladorímska škola''' (''poetae novi'') a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr.
+'''Neoterici''', singulár '''neoterik''' (z gréckeho νεωτερικοι) alebo '''neóterická škola básnikov''' bol [[avantgarda|avantgardný]] smer v literatúre počas [[antika|antiky]]. Označuje ako '''mladorímska škola''' (''poetae novi'') a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr; názov pochádza od [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a bol myslený ironicky.<ref name="SLS">NEOTERIKOVÉ. In: {{Citácia knihy
+| priezvisko = Kuťáková
+| meno = Eva
+| priezvisko2 = Vidmanová
+| meno2 = Anežka
+| spoluautori = a kol.
+| titul = Slovník latinských spisovatelů
+| vydanie = 2
+| typ vydania = přeprac. a dopl.
+| miesto = Praha
+| vydavateľ = Leda
+| počet strán = 671
+| strany = 417-418
+| isbn = 80-7335-042-4
+| rok = 2004
+| jazyk = po česky
+}}</ref>
 Neoterická poézia znamenala významný posun od tradičných básnických tém aj foriem, ktoré predstavoval predovšetkým [[Homér]] a jeho [[epika]]. Vzletné, rozsiahle eposy s mytologickými námetmi nahradili noví básnici menšími útvarmi osobného rozmeru. Na jednej strane sa tým priblížili bežnému životu a bežnému jednotlivcovi, na strane druhej sa ale pokúšali dosiahnuť v kratších básnických útvaroch metrickú a formálnu dokonalosť, a to viedlo nutne k vnútornej zložitosti ich tvorby. Niektoré básne, hoci krátke, tak vyžadovali komentár, aby im bolo možné porozumieť.
+Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s problémamy v [[Rímska republika (staroveký Rím)|republike]] a kritikou gréckych klasikov a domácej tradicíe.<ref name="SLS"/> Rovnako ako helenistickí hegemóni, rímski diktátori, [[triumvirát|triumvirovia]] a neskôr cisári neboli ochotní počúvať kritiku namierenú voči svojej osobe. Pokiaľ sa básnici chceli vyhnúť nepriateľstvu mocných a prípadných následkov, museli očistiť svoje verše od všetkého, čo by mohlo mať politický podtón.
-== Grécki neoterici ==
-Vývoj neoterickej poézie v gréckom prostredí súvisí s podstatnými zmenami v spoločenskom a politickom usporiadaní antického sveta. Vo východnom Stredomorí obdobie [[helenizmus|helenizmu]] znamenalo postupný úpadok klasických mestských štátov a s nimi i zánik demokratickej tradície. Prenikanie orientálnych vplyvov do gréckej spoločnosti znamenalo vzostup absolutistických vládcov, ktorí potláčali demokraciu ako opozíciu voči svojej moci. Poézia, ale aj iné literárne druhy, jeden zo slobodných hlasov demokracie, tak bola nutne oklieštená. Stávala sa buď poplatná hegemónom svojej doby alebo sa musela vzdať svojho práva kritizovať režim a sústreďovala sa na bezvýznamné témy, ktoré nemohli mať politický podtón. Namiesto toho sa dôraz v básnictve presúval na formálnu stránku, kde jedine mohol autor vyjadriť svoje majstrovstvo.
+Boli predstaviteľmi rímskej aristokracie, ktorá sa až do tejto doby zaujímala o literatúru minimálne a dávala prednosť kariére v politike alebo armáde. Odmietnutie ''negotia'' (verejnej kariéry) na úkor ''otia'' (doslova záhaľka, voľný čas, teda život vyplnený inak ako verejnou činnosťou) vyplývalo z nepokojných pomerov v republike, kde tradične vládnúca aristokracia bola nahrádzaná niekoľkými jednotlivcami a kde sa akákoľvek politická angažovanosť v neistom boji viacerých strán stávala nebezpečnou. Odchod z politickej scény a jej nahradenie básnictvom bol spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pomermi.
-Najvýznamnejší neóterici sa sústredili v Alexandrii, v priestoroch [[Alexandrijské museion|museia]], kde mnohí z nich súčasne pôsobili v [[Alexandrijská knižnica|Alexandrijskej knižnici]]. Popredné miesto medzi nimi zastávajú:
-* [[Kallimachos]]
-* [[Apollonios Ródsky]]
-* [[Theokritos zo Syrakúz]]
-* [[Lykofrón z Chalkidy]]
-* [[Euforión z Chalkidy]]
-* [[Antimachos z Kolofónu]]
-* [[Asklépiadés zo Samu]]
-* [[Heróndás]]
-== Rímski neoterici ==
-Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s podobným posunom štátneho zriadenia od demokracie cez obdobie [[Neskorá rímska republika|občianskych bojov]] a diktatúr k cisárstvu. Rovnako ako helenistickí hegemóni, rímski diktátori, [[triumvirát|triumvirovia]] a neskôr cisári neboli ochotní počúvať kritiku namierenú voči svojej osobe. Pokiaľ sa básnici chceli vyhnúť nepriateľstvu mocných a prípadných následkov, museli očistiť svoje verše od všetkého, čo by mohlo mať politický podtón.
-Na rozdiel od svojich gréckych predchodcov, rímski ''poetae novi'' neboli básnikmi-učencami, ale predovšetkým predstaviteľmi rímskej aristokracie, ktorá sa až do tejto doby zaujímala o literatúru minimálne a dávala prednosť kariére v politike alebo armáde. Odmietnutie ''negotia'' (verejnej kariéry) na úkor ''otia'' (doslova záhaľka, voľný čas, teda život vyplnený inak ako verejnou činnosťou) vyplývalo z nepokojných pomerov v republike, kde tradične vládnúca aristokracia bola nahrádzaná niekoľkými jednotlivcami a kde sa akákoľvek politická angažovanosť v neistom boji viacerých strán stávala nebezpečnou. Odchod z politickej scény a jej nahradenie básnictvom bol spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pomermi.
 Najvýznamnejší predstavitelia mladorímskej školy sú:
@@ Riadok 31: / Riadok 32: @@
 * [[Publius Terentius Varro Atacinus]]
 * [[Gaius Licinius Calvus]]
+== Referencie ==
+<references />
 == Literatúra ==
+* {{Citácia knihy
-* Conte, G.B. ''Dějiny římske literatury''. Praha: KLP, 2003.
+| priezvisko = Conte
+| meno = Gian Biagio
+| titul = Dějiny římské literatury
+| vydanie = 1
+| typ vydania =
+| miesto = Praha
+| vydavateľ = KLP
+| počet strán = 790
+| strany =
+| isbn = 80-85917-87-4
+| rok = 2003
+| jazyk = po česky
+}}
 [[Kategória:Literárne hnutia]]