Uhlíkový cyklus: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 31 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q222971) |
|||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
<center><math> {^{15}N} + {^{1}H} \rightarrow {^{12}C} + {^{4}He}</math> .. (+4,97 MeV)</center> |
<center><math> {^{15}N} + {^{1}H} \rightarrow {^{12}C} + {^{4}He}</math> .. (+4,97 MeV)</center> |
||
Celkové množstvo energie, ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme [[gama žiarenie|γ žiarenia]] je 25,0 [[elektrónvolt|MeV]] (4,0.10<sup>12</sup> J), zvyšok energie sa uvoľní vo forme [[neutríno|neutrín]] ν<sub>e</sub>. Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil. [[Kelvin|K]]. Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka, čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový |
Celkové množstvo energie, ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme [[gama žiarenie|γ žiarenia]] je 25,0 [[elektrónvolt|MeV]] (4,0.10<sup>12</sup> J), zvyšok energie sa uvoľní vo forme [[neutríno|neutrín]] ν<sub>e</sub>. Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil. [[Kelvin|K]]. Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka, čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový cyklus: |
||
<center><math> {^{15}N} + {^{1}H} \rightarrow {^{16}O} + \gamma</math> ..... (+12,13 MeV)</center> |
<center><math> {^{15}N} + {^{1}H} \rightarrow {^{16}O} + \gamma</math> ..... (+12,13 MeV)</center> |
Verzia z 07:25, 21. apríl 2014
Uhlíkový cyklus, uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus, CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa za účasti uhlíka C, dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He. Uhlíkový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie hviezd s hmotnosťou presahujúcou hmotnosť Slnka. Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách):
Celkové množstvo energie, ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme γ žiarenia je 25,0 MeV (4,0.1012 J), zvyšok energie sa uvoľní vo forme neutrín νe. Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil. K. Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka, čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový cyklus:
Je možné, že väčšina dusíka 14N pozorovaného v prírode sa utvorila uhlíkovým cyklom.
Pozri aj
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.