Domica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 5644580 používateľa 194.88.195.2 (diskusia) bola vrátená
→‎Vznik a štruktúra: viser of get molly
Riadok 61: Riadok 61:
Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou {{m|140|m}}. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98 %.
Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou {{m|140|m}}. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98 %.


== Vznik a štruktúra ==
== Vznik a štruktú
Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, ([[wetterstein]]ských) [[vápenec|vápencoch]] [[silický príkrov|silického príkrovu]]. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku [[Styx (Domica)|Styxu]] a [[Domický potok|Domického potoka]], o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 – {{m|12|m}}. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť.
Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, ([[wetterstein]]ských) [[vápenec|vápencoch]] [[silický príkrov|silického príkrovu]]. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku [[Styx (Domica)|Styxu]] a [[Domický potok|Domického potoka]], o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 – {{m|12|m}}. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť.



Verzia z 14:29, 23. apríl 2014

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Domica
jaskyňa
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Rožňava
Obec Kečovo
Pohorie Slovenský kras
Súradnice 48°28′40″S 20°28′13″V / 48,47778°S 20,47028°V / 48.47778; 20.47028
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Domica
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926.

Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98 %.

== Vznik a štruktú Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, (wettersteinských) vápencoch silického príkrovu. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku Styxu a Domického potoka, o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 – 12 m. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť.

Umelo prekopaný vchod leží vo výške 339 m n. m., vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. Suché priestory zahrňujú Vstupnú chodbu, Prales, Koncertnú sieň, Palmový háj, Dóm indických pagod, Suchú chodbu a Sieň terás. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú Objavnú chodbu, ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx – Panenskú chodbu, Majkov dóm, Prvú a Druhú plavbu. Prvú plavbu tvorí Gotický dóm, ktorého dno vypĺňa 100 m dlhé jazero. Na konci Gotického dómu je Klenotnica s kvapľovými útvarmi Smútočnej vŕby a Stĺpom víťazstva. Priestory Druhej plavby pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke 480 m. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy Chobotnice a tanierovité stalagmity Skalnej ruže v Kvetnici. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (Rímske kúpele, Plitvické jazerá) a guanové hrnce.

Problémy jaskyne

Vstupný areál

Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku 1984 trpela Domica každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, ako boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu v roku 1954, 1955 a 1964. Napríklad v roku 1960 sa po záplave premenili závrty na Silickej planine na jazerá. Najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli 1977. Vtedy zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Tlak stúpajúcej vody prelomil železnú bránu na vchode a prúd vody vnikol do priestorov jaskyne. Vstupnú chodbu, Černošskú chyžu, Archeologickú chodbu, Sieň 11 plameňov, Majkov dóm, Rímske kúpele, Prvú plavbu a v ľavom krídle Prales po Japonskú čajovňu postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi 4 m dlhú jamu. Na Rázcestí zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Na archeologických lokalitách príval odplavil inštalované artefakty neolitického človeka a lokality boli zanesené vrstvou riedkeho bahna. Zničili sa rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR sa rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania 4. októbra 1984 a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty. Vybudovaním nového vstupného areálu sa odstránil iba problém ničivých záplav. Ďalšie nebezpečenstvá ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na kvapľoch. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov.

Archeologické nálezy

Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym[1] neolitickým človekom, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob bukovohorskej kultúry (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby (ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v logu jaskyne.

Referencie

  1. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Českoslovensé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 16.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Domica

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.