Ján II. Žigmund Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d Revízia 5763518 používateľa 94.136.137.57 (diskusia) bola vrátená
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:John II Sigismund.jpg|náhľad|Ján II. Žigmund Zápoľský]]
Bol to sprosty kokot :D :D mam 20 deti zos cigangou bol adoptovani
'''Ján II. Žigmund Zápoľský''' (* [[7. júl]] [[1540]], [[Budín]], † [[14. marec]] [[1571]], [[Alba Iulia]], [[Rumunsko]]) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] a [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelovskej]] z rodu [[Zápoľskovci|Zápoľskovcov]].

Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca L. Utešenič, ktorí dali Jána Žigmunda po narodení dokonca korunovať za uhorského kráľa.

Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandovi I.]] Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých [[Sedmohradsko]] so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].

Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal.


== Zdroj ==
== Zdroj ==

Verzia z 13:01, 14. máj 2014

Ján II. Žigmund Zápoľský

Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, † 14. marec 1571, Alba Iulia, Rumunsko) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelovskej z rodu Zápoľskovcov.

Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca L. Utešenič, ktorí dali Jána Žigmunda po narodení dokonca korunovať za uhorského kráľa.

Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.

Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal.

Zdroj