Franská ríša: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
gramatika
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Franská ríša
| originálny názov =
| rok vzniku = [[5. storočie]]
| rok zániku = [[843]]
| viac pred =
| pred 1 = Západorímska ríša
| pred 1 vlajka = Labarum of Constantine the Great.svg
| pred 2 = Neustria
| pred 2 vlajka =
| pred 3 = Syagriova ríša
| pred 3 vlajka = Labarum.svg
| pred info =
| viac po =
| po 1 = Západofranská ríša
| po 1 vlajka =
| po 2 = Stredofranská ríša
| po 2 vlajka =
| po 3 = Východofranská ríša
| po 3 vlajka =
| šírka 1. sloupce =
| vlajka =
| článok o vlajke =
| vlajka veľkosť =
| znak =
| článok o znaku =
| znak veľkosť =
| rámček znak =
| hymna =
| článok o hymne =
| motto =
| článok o motte =
| mapa = Franks expansion.gif
| mapa veľkosť = 300px
| mapa poznámka =
| hlavné mesto = [[Tournai]] (431 - 508) [[Paríž]] (508 - 768)
| rozloha = 1 000 000
| rozloha poznámka =
| najvyšší bod =
| najvyšší bod poznámka =
| najdlhšia rieka =
| najdlhšia rieka poznámka=
| počet obyvateľov =
| počet obyvateľov poznámka =
| jazyky = [[Germánske jazyky|germánske]], [[Slovanské jazyky|slovanské]], taliančina
| národnostné zloženie =
| náboženstvo =
| štátne zriadenie = [[monarchia]]
| materská zem =
| mena = Byzantské mince, denár
| vznik = 5. storočie
| zánik = 843 [[Verdunská zmluva]]
}}


'''Franská ríša''' (''regnum Francorum'') bol včasno[[stredovek]]ý štát, ktorý vznikol koncom [[5. storočia]] po obsadení [[rímska provincia|rímskej provincie]] [[Galia|Galie]] germánskym kmeňom salických [[Frankovia|Frankov]] (nazývaných aj sálski Frankovia).
'''Franská ríša''' (''regnum Francorum'') bol včasno[[stredovek]]ý štát, ktorý vznikol koncom [[5. storočia]] po obsadení [[rímska provincia|rímskej provincie]] [[Galia|Galie]] germánskym kmeňom salických [[Frankovia|Frankov]] (nazývaných aj sálski Frankovia).

== Dejiny ==
== Dejiny ==
Za vlastného zakladateľa Franskej ríše ([[486]]) sa považuje [[Chlodovik I.]] ([[481]]—[[511]]), súčasne zakladateľ dynastie [[Merovejovci|Merovejovcov]]. Po jeho smrti si ríšu rozdelili medzi sebou jeho synovia ([[Neustria]],
Za vlastného zakladateľa Franskej ríše ([[486]]) sa považuje [[Chlodovik I.]] ([[481]]—[[511]]), súčasne zakladateľ dynastie [[Merovejovci|Merovejovcov]]. Po jeho smrti si ríšu rozdelili medzi sebou jeho synovia ([[Neustria]],
severozápadná časť Galie s [[Paríž]]om; [[Austrázia]], severovýchodná časť Francúzska; [[Burgundsko]]).
severozápadná časť Galie s [[Paríž]]om; [[Austrázia]], severovýchodná časť Francúzska; [[Burgundsko]]).

V prvej polovici [[6. storočia]] sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného [[Francúzsko|Francúzska]] a západnej časti [[Nemecko|Nemecka]]. V [[7. storočie|7. storočí]] stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali [[majordóm]]ovia.
V prvej polovici [[6. storočia]] sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného [[Francúzsko|Francúzska]] a západnej časti [[Nemecko|Nemecka]]. V [[7. storočie|7. storočí]] stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali [[majordóm]]ovia.
V roku [687]] majordóm Austrázie [[Pipin II.]] opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie [[Karolovci|Karolovcov]], ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre [[pápež]]a územie Ravenského exarchátu. Majordóm [[Karol Martel]] ([[714]] - [[741]]) porazil [[moslim]]ov v bitke medzi mestami [[Poitiers]] a [[Tours]], a (732); tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]]. Jeho syn [[Pipin Krátky|Pipin III. Mladší, Krátky]] poslal pápežovi [[Zachariáš]]ovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku [[751]] získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol [[Karol Veľký]] ([[768]]—[[814]]), ktorý od r. [[800]] prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj [[feudalizmus|feudalizmu]], lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala [[atribút]]om pozemkového vlastníctva. Takisto pripel ku kultúre reformou písma - [[mních]] Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.

V roku [[687]] majordóm Austrázie [[Pipin II.]] opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie [[Karolovci|Karolovcov]], ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre [[pápež]]a územie Ravenského exarchátu. Majordóm [[Karol Martel]] ([[714]] - [[741]]) porazil [[moslim]]ov v bitke medzi mestami [[Poitiers]] a [[Tours]], a (732); tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]]. Jeho syn [[Pipin Krátky|Pipin III. Mladší, Krátky]] poslal pápežovi [[Zachariáš]]ovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku [[751]] získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol [[Karol Veľký]] ([[768]]—[[814]]), ktorý od r. [[800]] prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj [[feudalizmus|feudalizmu]], lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala [[atribút]]om pozemkového vlastníctva. Takisto pripel ku kultúre reformou písma - [[mních]] Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.

Po smrti Karolovho syna a nástupcu [[Ľudovít Pobožný|Ľudovíta Pobožného]] ([[840]]) sa [[Verdunská zmluva|verdunskou zmluvou]] rozdelila (r. [[843]]) Franská ríša na [[Východofranská ríša|Východofranskú]] (Ľudovít Nemec; Nemecko)
Po smrti Karolovho syna a nástupcu [[Ľudovít Pobožný|Ľudovíta Pobožného]] ([[840]]) sa [[Verdunská zmluva|verdunskou zmluvou]] rozdelila (r. [[843]]) Franská ríša na [[Východofranská ríša|Východofranskú]] (Ľudovít Nemec; Nemecko)
a [[Západofranská ríša|Západofranskú ríšu]] (Karol Holý; Francúzsko) a na [[Talianske kráľovstvo]] (Lothar; spolu s [[Burgundsko]]m).
a [[Západofranská ríša|Západofranskú ríšu]] (Karol Holý; Francúzsko) a na [[Talianske kráľovstvo]] (Lothar; spolu s [[Burgundsko]]m).

K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici [[7. storočia]], keď kráľ Austrázie [[Dagobert I.]] († [[638]]) prenikol až na územie naddunajských [[Slovania|Slovanov]], kde vtedy vládol [[Samo (kupec)|Samo]], ktorý bol franským kupcom. Stretli sa v [[Bitka pri Wogastisburgu|bitke pri Vogastisburgu]] v roku [[631]]. Z Franskej ríše pochádza jediný písomný doklad o existencii Samovej ríše: [[Fredegarova kronika]].
K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici [[7. storočia]], keď kráľ Austrázie [[Dagobert I.]] († [[638]]) prenikol až na územie naddunajských [[Slovania|Slovanov]], kde vtedy vládol [[Samo (kupec)|Samo]], ktorý bol franským kupcom. Stretli sa v [[Bitka pri Wogastisburgu|bitke pri Vogastisburgu]] v roku [[631]]. Z Franskej ríše pochádza jediný písomný doklad o existencii Samovej ríše: [[Fredegarova kronika]].

== Pozri aj ==
* [[Frankovia]]


{{Dejepisný výhonok}}

[[Kategória:Dejiny Nemecka]]
[[Kategória:Dejiny Francúzska]]
[[Kategória:Franská ríša| ]]

{{Link GA|de}}

Verzia z 12:17, 5. jún 2014

Franská ríša (regnum Francorum) bol včasnostredoveký štát, ktorý vznikol koncom 5. storočia po obsadení rímskej provincie Galie germánskym kmeňom salických Frankov (nazývaných aj sálski Frankovia).

Dejiny

Za vlastného zakladateľa Franskej ríše (486) sa považuje Chlodovik I. (481511), súčasne zakladateľ dynastie Merovejovcov. Po jeho smrti si ríšu rozdelili medzi sebou jeho synovia (Neustria, severozápadná časť Galie s Parížom; Austrázia, severovýchodná časť Francúzska; Burgundsko). V prvej polovici 6. storočia sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného Francúzska a západnej časti Nemecka. V 7. storočí stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali majordómovia. V roku [687]] majordóm Austrázie Pipin II. opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie Karolovcov, ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre pápeža územie Ravenského exarchátu. Majordóm Karol Martel (714 - 741) porazil moslimov v bitke medzi mestami PoitiersTours, a (732); tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z Pyrenejského polostrova. Jeho syn Pipin III. Mladší, Krátky poslal pápežovi Zachariášovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku 751 získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol Karol Veľký (768814), ktorý od r. 800 prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj feudalizmu, lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala atribútom pozemkového vlastníctva. Takisto pripel ku kultúre reformou písma - mních Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu. Po smrti Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta Pobožného (840) sa verdunskou zmluvou rozdelila (r. 843) Franská ríša na Východofranskú (Ľudovít Nemec; Nemecko) a Západofranskú ríšu (Karol Holý; Francúzsko) a na Talianske kráľovstvo (Lothar; spolu s Burgundskom). K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici 7. storočia, keď kráľ Austrázie Dagobert I. († 638) prenikol až na územie naddunajských Slovanov, kde vtedy vládol Samo, ktorý bol franským kupcom. Stretli sa v bitke pri Vogastisburgu v roku 631. Z Franskej ríše pochádza jediný písomný doklad o existencii Samovej ríše: Fredegarova kronika.