Wales: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Midnight Runner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Midnight Runner (diskusia | príspevky)
aktualizácia, rozšírenie
Riadok 6: Riadok 6:
| Znak =
| Znak =
| Poloha = Europe location WAL.png
| Poloha = Europe location WAL.png
| Motto = "Cymru am byth" ([[Welština|Walesky]])<br>"Wales for ever"
| Motto = "Cymru am byth" ([[Waleština|Walesky]])<br>"Wales for ever"
| Hymna = "[[Hen Wlad Fy Nhadau]]"<br>"Land of My Fathers"
| Hymna = "[[Hen Wlad Fy Nhadau]]"<br>"Land of My Fathers"
| Kráľovská hymna =
| Kráľovská hymna =
Riadok 19: Riadok 19:
| DĺžkaVZ =
| DĺžkaVZ =
| Najväčšie mesto = [[Cardiff]]
| Najväčšie mesto = [[Cardiff]]
| Úradné jazyky = [[Welština]], [[Angličtina]]
| Úradné jazyky = [[Waleština]], [[Angličtina]]
| Regionálne jazyky =
| Regionálne jazyky =
| Demonym = Walesan
| Demonym = Walesan
Riadok 55: Riadok 55:
| Medzinárodný kód =
| Medzinárodný kód =
| Kód motorových vozidiel =
| Kód motorových vozidiel =
| Internetová doména = [[.uk]]<ref name="newgTLD">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nominet.org.uk/whoweare/whatwedo/our-products-services/cymru-wales|titul=Nominet announcement on the .cymru and .wales gTLDs|vydavateľ=nominet.org.uk|dátum prístupu=2014-01-31}}</ref>
| Internetová doména = [[.uk]]
| Smerové telefónne číslo = +44
| Smerové telefónne číslo = +44
| Poznámky =
| Poznámky =
Riadok 61: Riadok 61:
'''Wales''' [weilz] (po [[waleština|walesky]] ''Cymru'' [kəmri]) je jedna z [[konštituentná krajina Spojeného kráľovstva|konštituentných krajín Spojeného kráľovstva]].
'''Wales''' [weilz] (po [[waleština|walesky]] ''Cymru'' [kəmri]) je jedna z [[konštituentná krajina Spojeného kráľovstva|konštituentných krajín Spojeného kráľovstva]].


Nachádza sa v juhozápadnej časti [[ostrov]]a [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]] a na ostrove [[Anglesey]]. Susedí na [[východ]]e s [[Anglicko]]m. Hlavnym mestom a zároveň najväčším mestom je [[Cardiff]]. Populácia Walesu je približne 3 [[milión]]y a je oficiálne [[bilingválnosť|bilingválna]]. [[Waleština|Walesky]] hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.byig-wlb.org.uk/English/welshlanguage/Pages/WhoaretheWelshspeakersWheredotheylive.aspx |titul=Welsh Language Board - Number of speakers |vydavateľ=Byig-wlb.org.uk }} {{eng icon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.britannia.com/celtic/wales/language.html |titul=Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide |publisher=Britannia}} {{eng icon}}</ref>
Nachádza sa v juhozápadnej časti [[ostrov]]a [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]] a na ostrove [[Anglesey]].<ref name="Stats 1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ons.gov.uk/ons/guide-method/geography/beginner-s-guide/administrative/the-countries-of-the-uk/index.html|titul=The Countries of the UK|vydavateľ=statistics.gov.uk |dátum prístupu=2008-10-10}}</ref> Susedí na [[východ]]e s [[Anglicko]]m. Hlavnym mestom a zároveň najväčším mestom je [[Cardiff]]. Populácia Walesu je približne 3 [[milión]]y a je oficiálne [[bilingválnosť|bilingválna]]. [[Waleština|Walesky]] hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.byig-wlb.org.uk/English/welshlanguage/Pages/WhoaretheWelshspeakersWheredotheylive.aspx |titul=Welsh Language Board - Number of speakers |vydavateľ=Byig-wlb.org.uk }} {{eng icon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.britannia.com/celtic/wales/language.html |titul=Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide |publisher=Britannia}} {{eng icon}}</ref>


== Pôvod názvu ==
== Pôvod názvu ==
Riadok 84: Riadok 84:
== Dejiny ==
== Dejiny ==
[[Súbor:BrynCelliDdu3.jpg|thumb|right|Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu]]
[[Súbor:BrynCelliDdu3.jpg|thumb|right|Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu]]
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov<ref name="C4 Science 1">{{cite web|title=Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old|url=http://www.channel4.com/news/articles/science_technology/red+lady+skeleton+29000+years+old/979762|publisher=Channel 4 - News|date=30. október 2007|work=Channel 4 website}}</ref>, hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej [[doba ľadová|dobe ľadovej]]. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia [[neolit]]u (predovšetkým hrobky), ale aj z [[bronzová doba|bronzovej]] a [[železná doba|železnej doby]]. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od [[Rímska ríša|Rimanov]], ktorí začali dobývať Wales v roku [[48]]. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho [[klan]]ových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v [[Dolaucothi]]. Tiež založili [[legionár]]sku pevnosť [[Caerleon]] (latinsky: ''Isca Silurum''), z ktorej sa dochoval najzachovalejší [[amfiteáter]] v celej Británii. Počas [[4. storočie|4. storočia]] priniesli Rimania do Walesu [[kresťanstvo]]. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi [[Germáni|germánskymi kmeňmi]]. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V [[7. storočie|7. storočí]] budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj [[Vikingovia|Vikingskí]] nájazdníci. Walešania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej [[Mercia|Mercii]] a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov<ref name="C4 Science 1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old|url=http://www.channel4.com/news/articles/science_technology/red+lady+skeleton+29000+years+old/979762|vydavateľ=Channel 4 - News|dátum vydania=30. október 2007|vydavateľ=Channel 4 website}}</ref>, hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej [[doba ľadová|dobe ľadovej]]. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia [[neolit]]u (predovšetkým hrobky), ale aj z [[bronzová doba|bronzovej]] a [[železná doba|železnej doby]]. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od [[Rímska ríša|Rimanov]], ktorí začali dobývať Wales v roku [[48]]. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho [[klan]]ových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v [[Dolaucothi]]. Tiež založili [[legionár]]sku pevnosť [[Caerleon]] (latinsky: ''Isca Silurum''), z ktorej sa dochoval najzachovalejší [[amfiteáter]] v celej Británii. Počas [[4. storočie|4. storočia]] priniesli Rimania do Walesu [[kresťanstvo]]. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi [[Germáni|germánskymi kmeňmi]]. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V [[7. storočie|7. storočí]] budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj [[Vikingovia|Vikingskí]] nájazdníci. Walešania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej [[Mercia|Mercii]] a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.


Celý [[stredovek]] je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi [[Eduard I.|Eduardovi I.]] na konci [[13. storočie|13. storočia]]. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul [[Princ waleský]] (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia [[Owain Glyndŵr]], ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku [[1536]] bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo [[Westminster]]i.
Celý [[stredovek]] je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi [[Eduard I.|Eduardovi I.]] na konci [[13. storočie|13. storočia]]. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul [[Princ waleský]] (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia [[Owain Glyndŵr]], ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku [[1536]] bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo [[Westminster]]i.

Verzia z 07:36, 8. jún 2014

O zakladateľovi wikipédie pozri Jimmy Wales.
Wales
Vlajka Walesu


Vlajka
Národné motto:
"Cymru am byth" (Walesky)
"Wales for ever"
Štátna hymna:
"Hen Wlad Fy Nhadau"
"Land of My Fathers"
Miestny názov  
 • dlhý
 • krátky Cymru
Hlavné mesto Cardiff (Caerdydd)
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Cardiff
Úradné jazyky Waleština, Angličtina
Demonym Walesan
Štátne zriadenie
Kráľovná
Prvý minister Walesu
Konštitučná monarchia
Alžbeta II
Carwyn Jones
Vznik [1057]] (zjednotený Gruffyddom ap Llywelynom)
Susedia Anglicko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
20779 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2011)
 • hustota (2011)
 
3 063 456

148/km²/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2006
85,4 miliardy USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|]].)
30 546 USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|]].)
Mena Anglická libra (GBP)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Internetová doména .uk[1]
Smerové telefónne číslo ++44

Súradnice: 52°21′00″S 3°38′00″Z / 52,35°S 3,6333333333333°Z / 52.35; -3.6333333333333

Wales [weilz] (po walesky Cymru [kəmri]) je jedna z konštituentných krajín Spojeného kráľovstva.

Nachádza sa v juhozápadnej časti ostrova Veľká Británia a na ostrove Anglesey.[2] Susedí na východe s Anglickom. Hlavnym mestom a zároveň najväčším mestom je Cardiff. Populácia Walesu je približne 3 milióny a je oficiálne bilingválna. Walesky hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.[3][4]

Pôvod názvu

Anglický názov pre Wales pochádza z germánskeho slová Walha, ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“.[5] Walesania sami seba nazývajú Cymru, čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre dlhý čas používal spoločne s Brythoniaid (Briti).

Geografia

Wales sa nachádza na polostrove v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne 20 779 km². Od severu k juhu meria asi 274 km a od západu k východu asi 97 km. Wales hraničí na východe s Anglickom, a s morom na ostatných troch stranách: s Bristolským prielivom na juhu, sa Prielivom svätého Juraja na západe, a Írskym morom na severe. Waleské pobrežie má dĺžku 965 km. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší Anglesey na severozápade.

Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách Cardiff, Swansea a Newport a ich okolí.

Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v stredu. Hory boli modelovanie počas poslednej doby ľadovej. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo Snowdonii. Najvyššou horou Walesu je hora Snowdon (1 085 m).

V strednom Walese sa rozkladá Kambrické pohorie, na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Brecon Beacons.

Moderné hranice Walesu a Anglicka sú umelé; boli definované prevažne v 16.storočí na základe feudálnych hraníc. S výnimkou Monmouthshire ako časti Walesu v roku 1968, neboli nikdy schválené v žiadnom referende a neurčila ich žiadna hraničná komisia, a kopírujú Ofov val len približne.

Wales je známy rôznymi krkolomnými názvy obcí, napríklad

Dejiny

Bryn Celli Ddu je hrobka z neskorého neolitu

Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov[6], hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej dobe ľadovej. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia neolitu (predovšetkým hrobky), ale aj z bronzovej a železnej doby. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od Rimanov, ktorí začali dobývať Wales v roku 48. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho klanových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v Dolaucothi. Tiež založili legionársku pevnosť Caerleon (latinsky: Isca Silurum), z ktorej sa dochoval najzachovalejší amfiteáter v celej Británii. Počas 4. storočia priniesli Rimania do Walesu kresťanstvo. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi germánskymi kmeňmi. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V 7. storočí budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj Vikingskí nájazdníci. Walešania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej Mercii a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.

Celý stredovek je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi Eduardovi I. na konci 13. storočia. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul Princ waleský (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia Owain Glyndŵr, ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku 1536 bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo Westminsteri.

V 18. storočí začínala priemyselná revolúcia, ktorá Wales hlboko ovplyvnila. Obzvlášť juhovýchodný Wales bol v priebehu 19. storočí veľmi industrializovaný, počet obyvateľov dramaticky narástol. Tieto pôvodne walesky hovoriace oblasti boli postupne poangličtené.

Po druhej svetovej vojne začal dlhodobý úpadok ťažby uhlia a železiarstva, ktorý tvoril základ tunajšieho priemyslu. Plaid Cymru (národná waleská strana) získala prvý kreslá v parlamente a zavedenie waleskej samosprávy (Devolution) sa stalo aktuálnou politickou témou. Prvé referendum o domácej samospráve v roku 1979 bolo neúspešné, ale v druhom referende v roku 1997 voliči vyslovili svoj súhlas. Výsledok referenda viedol k vytvoreniu waleského národného zhromaždenia so sídlom v Cardiffe.

Pozri aj

Referencie

  1. Nominet announcement on the .cymru and .wales gTLDs [online]. nominet.org.uk, [cit. 2014-01-31]. Dostupné online.
  2. The Countries of the UK [online]. statistics.gov.uk, [cit. 2008-10-10]. Dostupné online.
  3. Welsh Language Board - Number of speakers [online]. Byig-wlb.org.uk. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  5. DAVIES, John. A History of Wales. Londýn : Penguin, 1994. ISBN 0-14-01-4581-8. S. 69.
  6. Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old [online]. Channel 4 website, 30. október 2007. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na českej Wikipédii.

Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA