Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
náhradný obrázok, malá aktualizácia, formulácia, wikilinky
d (Odkaz na súbor Spitzer-_Telescopio.jpg bol odstránený, pretože ho Fastily na Commons zmazal.)
(náhradný obrázok, malá aktualizácia, formulácia, wikilinky)
{{Infobox umelé kozmické teleso
| nadpis = Spitzerov vesmírny ďalekohľad
| obrázok = Spitzer space telescope.jpg
| titulok = Spitzerov vesmírny ďalekohľad pred štartom
| organizácia = [[NASA]]/[[JPL]]/[[Caltech]]
| číslo = 5
| strany = 4
}}</ref> Predpokladá sa, že misia môže pokračovať najmenej do rokukonca septembra [[2014]],.<ref kedyname="handbook">{{Citácia elektronického nebude naďalej možné so Spitzerom komunikovať.dokumentu
| titul = Spitzer Space Telescope Handbook
| url = http://irsa.ipac.caltech.edu/data/SPITZER/docs/spitzermission/missionoverview/spitzertelescopehandbook/Spitzer_Telescope_Handbook.pdf
| kapitola = The Warm Spitzer mission
| dátum vydania = marec 2013
| dátum prístupu = 2014-03-17
| vydavateľ = Jet Propulsion Laboratory, Spitzer Science Center, Caltech
| druh nosiča = formát PDF
| jazyk = anglicky
}}</ref>
 
Aby sa dodržali všetky tradície NASA, [[ďalekohľad]] bol premenovaný po úspešnej ukážke činnosti [[18. december|18. decembra]] [[2003]]. Na rozdiel od väčšiny ďalekohľadov, ktoré sú pomenované po známych zosnulých [[astronóm]]och výborom vedcov, meno pre SIRTF bolo získanevybrané zna základe otvorenej súťaže širokej verejnosti. VybranéZvolili meno bolo Dr. [[Lyman Spitzer]], Jr., čo bol prvý [[astronóm]], ktorý navrhoval umiestňovanie ďalekohľadov do [[vesmír]]u. Lynman Spitzer v roku [[1946]] vo svojej práci "''Report to Project Rand: Astronomical Advantages of an Extra-Terrestrial Observatory''", vysvetlil výhody vesmírneho prostredia pre astronomické pozorovania.
 
== História projektu ==
| publisher = National Academies Press
| language = Anglicky
}}</ref> v ktorej označila '''Shuttle Infrared Telescope Facility''' akoza jedno z hlavných zariadení, ktoré majúje byťpotrebné rozvinutévyvinúť pre výskum vesmíru, '''Shuttle Infrared Telescope Facility'''.<ref name="SSAA" /> S očakávaním vzrušujúcich výsledkov vtedy novej družice [[COBE]] táto správa tiež zmienila štúdiu a vývoj dlhotrvajúcich vesmírnych kryogenicky chladených infračervených teleskopov. Vypustenie [[Infračervený astronomický satelit|Infračerveného astronomického satelitu]] v roku 1983, vyvinutého spoluprácou [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Holandsko|Holandska]] a [[Veľká Británia|Veľkej Británie]], ktorý ako prvý urobil kompletný infračervený prieskum oblohy, povzbudilo vedcov na celom svete k práci na ďalšom vývoji technológie infračervených detektorov.<ref>{{Cite book
| title = Spitzer Space Telescope: Early History
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/about/earlyhist.shtml
}}</ref>
[[Image:NakresSIRTF sk.png|left|thumb|Schematický nákres ďalekohľadu s popisom]]
Väčšina raných konceptov videla cestu v opakovaných letoch na palube [[KozmickýSpace raketoplánShuttle|raketoplánu]]. Tento prístup sa vyvinul v dobe, kedy ľudia predpokladali, že [[program Space Shuttle|program raketoplánov]] bude schopný podporovaťvykonávať lety každý týždeň s dobou trvania do tridsiatich dní. Správa NASA z mája roku [[1983]]<ref>{{Cite web
| title = Astronomy and Astrophysics for the 1980's, Volume 2: Reports of the Panels
| url = http://books.nap.edu/openbook.php?isbn=0309033349&page=98
| publisher = National Academies Press – CPSMA
| language = Anglicky
}} – strany 98 až 102</ref> popisuje '''SIRTF''' ako misiu, v priebehu ktorej sa budú využitévyužívať kvedecké raketoplánuprístroje pripevnené vedeckék prístroje –raketoplánu. ''"SIRTF by malo byť zariadenie veľkosti okolo 1 metra, kryogenicky chladené, pozostávajúce z teleskopu a ďalších súvisiacich prístrojov. Malo byť vynesené raketoplánom, na obežnej dráhe by k nemu zostalo pripevnené ako vesmírne laboratórium'' (podobne ako [[Spacelab]]), ''ktoré by v priebehu pobytu vo vesmíre vykonávalo potrebné výskumy. Potom sa malo spoločne s raketoplánom vrátiť späť na Zem, kde by ho pripravili na ďalší let."''<ref>{{Cite web
| title= Astronomy and Astrophysics for the 1980's, Volume 2: Reports of the Panels
| url = http://books.nap.edu/openbook.php?record_id=550&page=100
| accessdate = 2008-7-19
| language = Česky
}}</ref>) v roku [[1985]] však ukázal, že prostredie raketoplánu je pre infračervený ďalekohľad značne nevhodné z dôvodu kontaminácie [[kozmickékozmický smetieodpad|kozmickým smetím]], nachádzajúcim sa na obežnej dráhe. Od septembra 1983 preto NASA začala zvažovať možnosť dlhotrvajúceho letu, v priebehu ktorého by SIRTF vykonával pozorovania vo voľnom priestore bez raketoplánu.<ref>{{Cite web
| author = Susan Watanabe
| title = Studying the Universe in Infrared
}}</ref>
 
Spitzer jesa jedinýnapokon ďalekohľadstal jediným ďalekohľadom z projektu veľkých observatórií [[NASA]], ktorý nebolneodštartoval vynesenýv americkýmamerickom [[Space Shuttle|raketoplánom]]raketopláne. Pôvodne mal byť vynesený raketoplánom, ale po [[STS-51-L|havárii raketoplánu Challenger]] bol najvyšší stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur LH2/LOX]], ktorý by bol potrebnýnevyhnutný na vypusteniepresun ďalekohľadu na jeho myslenúplánovanú obežnú dráhu zakázaný. Satelit podstúpil sériu rekonštrukcií v 90. rokoch, hlavne kvôli rozpočtovým úvahám. Výsledkom bola omnoho menšia i keď stále plne schopná misia, ktorá by mohla použiť menšiu odpaľovaciu raketu [[Delta (nosná raketa)|Delta]]. Jeden z najdôležitejších aspektov týchto rekonštrukcií bol ten, že [[satelit]] mohol použiť Zemou odťahovanú obežnú dráhu. To znamená, že Spitzer obieha okolo Slnka po rovnakej obežnej dráhe ako Zem, ktorú však nasleduje zavesený v tzv. [[libračný bod|libračnom centre]] L2),.<ref name="Kleczek">{{Cite book
| author = Josip Kleczek
| title = Náš vesmír
}}</ref>
 
Kryogenické satelity na zemskej obežnej dráhe sú vystavené ohromnému teplotnému zaťaženiu zo Zeme. Umiestnením satelitu na [[heliocentrická dráha|slnečnú]] a nie zemskú obežnú dráhu a použitím novátorského pasívneho chladenia (ako slnečný štít), sa celkové množstvo nízkoteplotného [[hélium|hélia]] potrebného na chladenie sa drasticky znížilo.
 
Kryogenicky chladené družice, ktoré potrebujú tekuté hélium (LHe, [[Termodynamická teplota|T]] ≈ 4 [[Kelvin|K]]), sú obvykle v blízkosti Zeme vystavené značnej tepelnej záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Spitzer Space Telescope
| url = http://www.lockheedmartin.com/products/SpitzerSpaceTelescope/index.html
12 231

úprav

Navigačné menu

Osobné nástroje

Menné priestory

Varianty