Masmédium: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Masmédium''' (obyčajne v množnom čísle; iné názvy: '''mäsové médium, médium''') je:
'''Mäsmédium''' (obyčajne v množnom čísle; iné názvy: '''mäsové médium, médium''') je:
* v užšom zmysle '''[[masovokomunikačný|mäsovokomunikačný]] prostriedok''' (iné názvy '''hromadný oznamovací prostriedok, prostriedok hromadnej komunikácie, prostriedok mäsovej komunikácie''') – pozri aj [[prostriedok]] a [[masová komunikácia|mäsová komunikácia]]
* v užšom zmysle '''[[masovokomunikačný|mäsovokomunikačný]] prostriedok''' (iné názvy '''hromadný oznamovací prostriedok, prostriedok hromadnej komunikácie, prostriedok mäsovej komunikácie''') – pozri aj [[prostriedok]] a [[masová komunikácia|mäsová komunikácia]]
* v širšom zmysle aj príslušné zariadenie, inštitúcia či organizácia.
* v širšom zmysle aj príslušné zariadenie, inštitúcia či organizácia.

Verzia z 08:27, 20. jún 2014

Mäsmédium (obyčajne v množnom čísle; iné názvy: mäsové médium, médium) je:

  • v užšom zmysle mäsovokomunikačný prostriedok (iné názvy hromadný oznamovací prostriedok, prostriedok hromadnej komunikácie, prostriedok mäsovej komunikácie) – pozri aj prostriedok a mäsová komunikácia
  • v širšom zmysle aj príslušné zariadenie, inštitúcia či organizácia.

Masmédiá sú tá časť, skupina médií, ktoré sú špecificky navrhnuté tak, aby zasiahli veľmi veľké obecenstvo (typicky aspoň tak veľké ako celé obyvateľstvo štátu).

Je to široko rozšírený sprostredkovateľ informácií všetkého druhu ako tlač, rozhlas, televízia a pod. Hoci masmédiá predstavujú vysokohodnotný kultúrny výdobytok, stavajú pred filozofiu kultúry otázky svojimi sčasti negatívnymi kultúrnopolitickými účinkami. Nevyhnutnosť oslovovať všetkých a obracať sa preto na „priemerného recipienta“, má okrem iného tieto následky:

  1. to, čo sa ponúka, predkladá sa spravidla na všeobecne zrozumiteľnej úrovni, s čím nevyhnutne súvisí zjednodušovanie, nepresné formulácie, banálne doplnky a pod., z čoho podpriemerne vzdelaní prijímatelia, ktorých je väčšina z publika, prijímajú hlavne heslá a prosté obraty bez toho, že by si premysleli celok;
  2. ak tieto heslá „stvárňujú“ jazyk, tak sa masmédiá cítia nútené, prispôsobovať sa tomuto jazyku, čím sa legalizuje toto „spriemerňovanie“ jazyka.

Masmédiá vznikli v 20. rokoch 20. storočia s príchodom celoštátnych rozhlasových sietí a s hromadným rozširovaním novín a časopisov. Masmediálne publikum predstavuje podľa niektorých výkladov tvarovateľnú masovú spoločnosť so špeciálnymi charakteristickými vlastnosťami, zvlášť atomizovanie alebo nedostatok pospolitosti, ktoré sa javí obzvlášť prípustné vplyvu súčasných masmédiálnych techník ako reklama a propaganda. Popularitu získava aj v blogosfére pri odkazovaní sa na média hlavného prúdu.

Etymológia a používanie

Slovo masmédium je skratkou výrazu „masové médium“ vzťahujúceho sa na organizované spôsoby šírenia faktov, názorov, zábavy a iných informácií, ako sú noviny, časopisy, kinofilmy, rozhlas, televízia, WWW, billboardy, knihy, CD, DVD, videokazety, počítačové hry a iné podoby uverejňovania. Na akademické programy pre štúdium masmédie je zvyčajne odkazované ako na programy masovej komunikácie. Individuálna spoločnosť v rámci masmédií je chápaná ako aj masmediálna inštitúcia.

Výraz „masmédiá“ prevažne používajú akademici a profesionálmi v oblasti médií. Ak široká verejnosť hovorí o médiach, má na mysli masmédia alebo média zamerané na správy, ktoré sú časťou masmédií.

V USA sú niekedy masmédia (a hlavne novinové média) označované ako „spoločenské médium“. Ďalšie zdroje opisujú „mainstreamové médiá“ (MSM, z anglického mainstream media). Používanie týchto výrazov v USA často závisí na vedľajšom význame, ktorý chce rečník dosiahnuť. Termín "spoločenské médium“ je často používaný ľavičiarskymi kritikmi médií na poukázanie faktu, že hlavný prúd médií sa skladá z veľkých nadnárodných spoločností propagujúc ich záujmy (pozri napr. Nestrannosť a presnosť v spravodajstve; "Model propagandy" Noama Chomského). Je to v protiklade s pravičiarskym terminom MSM, skratkou ktorá naznačuje, že väčšina masmediálnych zdrojov je majorizovaná ľavičiarskymi silami, ktoré podporujú svoju vlastnú agendu. Posledný termín, „drive–by media“, asi zaviedol Brent Bozell v roku 1998 a spopularizoval ho v konzervatívnej talk-show moderátor Rush Limbaugh v reakcii na dosah obvinení zo znásilnenia, ktoré vťahovalo členov tímu Duke Universi.takze je zakonom chranene.

Dejiny

Počas 20.storočia bol nárast masmédií poháňaný technológiami, ktoré umožňovali hromadné duplikovanie materiálov. Technológie fyzickej duplikácie ako tlač, lisovanie platní a kopírovanie filmových pásov umožnili množenie kníh, novín a filmov pre široké publikum pri nízkych nákladoch. Elektronické duplikovanie informácií prvýkrát umožnili rozhlas a televízia. Masmédia mala ekonomiku lineárnej replikácie: raz vykonaná práca vyniesla zisk z množstva predaných kópií a ako objem predaja stúpal, jednotkové náklady klesali, dvíhajúc tak hranice zisku ešte vyššie. Obrovské majetky boli takto vyprodukované v masmédii. V demokratickej spoločnosti slúžia nezávislé masmédia pri výchove verejnosti (voličskej základne) ohľadom problemov vlády a spoločenských entít. Niekto považuje koncentrované vlastníctvo masmédií za vážnu hrozbu demokracie.

Účely

Masmédia môžu byť používané pre rôzne účely:

  • Podporovanie a obhajoba ako obchodných tak spoločenských záležitostí. Toto môže zahŕňať reklamu, prieskum trhu, propagovanie, udržovanie vzťahov s verejnosťou a politickú komunikáciu.
  • Obohatenie a vzdelávanie, ako napríklad literatúra.
  • Zábava, tradične prostredníctvom hereckých a hudobných vystúpení a športu, spolu s ľahkým čítaním; od konca 20. storočia tiež prostredníctvom videa a počítačových hier.
  • Novinárstvo.
  • Služby verejných oznamov.

Formy

Elektronické a tlačené média zahŕňajú:

  • Vysielanie, v užšom ponímaní rozhlas a televízia
  • Rôzne typy diskov alebo pások. V 20 storočí, určené hlavne na hudbu.
  • Film, väčšinou najčastejšie pužívaný pre zábavu, ale aj pre dokumentaristiku.
  • Internet, má množstvo použití a predstavuje tak príležitosti ako aj výzvy. Blogy sú jedinečné v Internete.
  • Publikovanie, v užšom ponímaní papierové, hlavne prostredníctvom kníh, časopisov a novín.
  • Počítačové hry, ktoré sa vyvinuli do masových foriem médií odkedy také zariadenia ako PlayStation 2, Xbox a Gamecube rozšírli ich používanie.

Príchod WWW ku koncu 20 storočia, označil prvé obdobie, v ktorom ktorýkoľvek jednotlivec môže disponovať spôsobom vyjadrenia v rozmere porovnateľnom s masmediálnym. Prvýkrát ktokoľvek s webovou stránkou mohol adresovať globálnemu publiku, aj keď poskytovanie obsahu vo veľkom rozsahu webovej prevádzky je stále relatívne drahé. Hoci bolo sprístupnené obrovské množstvo informácií, obrazov a výkladov (t. j.obsah), je často náročné určiť autentickosť a spoľahlivosť informácií obsiahnutých na (mnohokrát samouverejnených) webových stránkach. Vznik Internetu tiež umožnil najnovším správam obletieť svet za niekoľko minút. Často je považované, že tento prudký nárast okamžitej, decentralizovanej komunikácie môže ľahko zmeniť masmédiá a ich vzťah ku spoločnosti. „Krížové – masmedia“ (z angl. cross-media) predstavujú myšlienku distribúcie tej istej správy prostredníctvom rôznych mediálnych kanálov. Podobná myšlienka je vyjadrená v novinárskom priemysle ako „konvergencia“. Mnoho autorov chápe krížové pulikovanie médiami aj ako schopnosť publikovať ako v tlačenej podobe tak na webe bez dodatočného ručného úsilia.

Funkcie médií

Pojem médiá rozhodne patrí medzi najpoužívanejšie pojmy v súčasnosti. Väčšina ľudí pod týmto pojmom chápe tlač, rozhlas, televízia. Význam tohto pojmu je však širší. Toto slovo má svoj pôvod v latinčine a znamená – sprostredkovateľ, prostredník. S týmto pojmom sa môžeme stretnúť vo fyzike, chémii, biológii, výpočtovej technike aj v teórii sociálnej komunikácie. A práve odbbory, ktoré sa venujú rôznym prejavom medziľudskej, sociálnej komunikácie, označujú pojmom médium/média to, čo sprostredkováva nejakú správu, teda médium komunikačné. v posudzovaní možného účinku médií hrajú rozhodujúcu rolu 3 základné faktory : stav spoločnosti, rozvoj médií a rozvoj poznania spoločnosti.
Ako prvý zadefinoval účinky médií Harold Dwight Lasswell už v roku 1948 následovne : : informovanie, vytváranie vzájomných vzťahov medzi časťami spoločnosti v súlade s prostredím (korelačná funkcia) a zabezpečenie kultúrneho dedičstva (funkcia udržania kontinuity). V roku 1960 C.R.Wright doplnil tieto funkcie o zábavnú funkciu a Denis McQuail to celé doplnil o získavaciu, mobilizačnú funkciu médií pre účely propagandy – politickej a komerčnej. Denis McQuail rozlišuje tieto funkcie médií :

  1. Informačná funkcia
  2. Korelačná funkcia
  3. Funkcia udržania kontinuity
  4. Zábavná funkcia
  5. Získavacia (mobilizačná funkcia)

Hana Bakičová radí medzi najdôležizejšie funkcie médií:

  • Informovanie : Od médií sa očakáva, že budú v potrebnej a náležitej miere prinášať informácie, ktoré potrebujeme v bežnom živote a ktoré nám budú pomáhať pri rozhodovaní, ktoré činíme ako účastníci trhu a zároveň ako občania.Hoci informovať je základným poslaním žurnalistiky.
  • Formulovanie a zverejňovanie : Médiá vyjadrujú určité vecné obsahy a problémy to znamená, robia z nich vec verejnú. V ideálnom prípade fungujú v spoločnosti ako „strážiaci pes demokracie”. K tejto funkcii radí aj : agendu setting a spin doctoring.
  • Kritika kontrola : tí istí ľudia z oblasti PR, ktorí novinárov zásobujú správami, sú súčasne taktiež „strážcami trinástej komnaty“, ktorí odvádzajú pozornosť. Pretože nie všetko čo sa deje v politike, ekonomike a v spoločnosti, je určené verejnosti. Keď sa však novinárom podarí dostať sa za kulisy, môže to byť k všeobecnému úspechu. „Vďaka strachu z tlače ja zabránené ďaleko väčším zločinom a prípadom korupcie a nemorálnosti ako vďaka zákonom,“ všimol si už slávny americký vydavateľ Joseph Pulitzer.