Venuša: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Odobraných 244 bajtov ,  pred 7 rokmi
Zmenené citovo zafarbené slová a nevhodné výrazy za neutrálne výrazy
d (revert)
(Zmenené citovo zafarbené slová a nevhodné výrazy za neutrálne výrazy)
Zvláštnosťou Venuše je jej nezvyčajný (opačný) smer [[rotácia|otáčania]] sa okolo [[rotačná os|vlastnej osi]] vzhľadom na ostatné planéty okrem [[Urán]]u. Príčina spätného smeru otáčania dodnes nie je uspokojivo vysvetlená. Venuša je zároveň najpomalšie rotujúcou planétou v slnečnej sústave. Malá rýchlosť rotácie je pravdepodobne následok [[slapové javy|slapového pôsobenia]] jej veľmi hmotnej [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]]. Dĺžka jej [[Siderický deň|hviezdneho (siderického) dňa]] je 243 pozemských dní. Venušiansky deň je teda dlhší ako jej rok. Od východu po východ slnka však uplynie kratšia doba, okolo 117 pozemských dní, čo je spôsobené jej obehom okolo Slnka v protismere rotácie. Slnko vychádza z pozemského hľadiska na [[západ (svetová strana)|západe]] a zapadá na [[východ (svetová strana)|východe]]. Pri pohľade zo Zeme Venuša prechádza postupne všetkými fázami od [[nov]]u až po [[spln]] a späť do novu. Jej fázy bežný človek vidí iba [[ďalekohľad]]om. Objavil ich [[Galileo Galilei]].
 
Okrem neobvyklého spätného pohybu je navyše rotácia Venuše na jej obežnej dráhe synchronizovaná tak, že v dobe najbližšieho priblíženia k Zemi (medzi dvoma dolnými [[konjunkcia (astronómia)|konjunkciami]] ubehne 5,001 Venušinho dňa) sa k nej natáča vždy rovnakomrovnakou stranou. Táto vlastnosť môže byť zapríčinená slapovými silami, ktoré ovplyvňujú Venušinu rotáciu, kedykoľvek sa planéty dostanú dosť blízko k sebe, alebo môže ísť iba o zhodu okolností.
 
== Vznik a vývoj ==
 
=== Oblačnosť ===
Mraky, ktoré sa skladajú predovšetkým z [[oxid siričitý|oxidu siričitého]] a kvapôčok [[kyselina sírová|kyseliny sírovej]], celkom obklopujú planétu a skrývajú [[viditeľné svetlo|ľudskému oku]] všetky detaily povrchu. Slnečné žiarenie je kvôli nim na povrchu Venuše veľmi zoslabené, stále asi také, ako pri celkom zamračenej oblohe na Zemi. Hlavná oblačnosť sa nachádza vo výške približne 50 až {{km|70|m}} nad povrchom. (Na Zemi väčšina oblakov nepresiahne výšku {{km|12|m}}). Hrubá vrstva mrakov odráža väčšinu slnečného svitu späť do vesmíru. To bráni ďalšiemu zohrievaniu Venušinho povrchu a spôsobuje, že [[bolometrická jasnosť|bolometrické]] [[albedo]] dosahuje približne 60 % a albedo vo viditeľnom rozsahu svetla je ešte vyššie. Aj keď je k Slnku bližšie ako Zem, povrch Venuše nie je tak dobre zohrievaný a ešte menej osvetlený. Bez skleníkového efektu by sa teplota povrchu Venuše veľmi podobala Zemi. Bežným nedorozumením ohľadneohľadom Venuše je chybný predpoklad, že je to silná vrstva mrakov, ktorá zadržuje teplo. OpakSkutočnosťou je pravda., že Povrchpovrch planéty by bol omnoho teplejší, keby vrstva mrakov neexistovala. Je to iba ohromné množstvo CO<sub>2</sub> v atmosfére, čo spôsobuje zadržiavanie tepla mechanizmom skleníkového efektu.
 
Vo viditeľnom spektre je vonkajšia štruktúra mrakov pomerne nevýrazná. Kontrastnejšie sa zobrazí na snímkach zhotovených v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] alebo [[infračervené žiarenie|infračervenom žiarení]].
}}</ref> Tiene na povrchu sú neostré.
 
Keďže Venuša zrejme nemá vlastné magnetické pole, [[slnečný vietor]] priamo zasahuje Venušinu hornú atmosféru. Uvažuje sa, že Venuša mala pôvodne rovnaké množstvo vody v atmosfére ako Zem, ale v dôsledku bombardovania slnečnými časticami sa voda rozložila na [[vodík]] a [[kyslík]]. Vodík vďakakvôli svojej nízkej hmotnosti ľahko unikol do priestoru, kyslík sa zlúčil s atómami kôry a zmizol z atmosféry. Pomer vodíka a deutéria (ktoré nemôže unikať tak rýchlo) vo Venušinej atmosfére túto teóriu podporuje. VďakaKvôli suchu sú kamene na Venuši ťažšie a tvrdšie ako na Zemi, čo vedie k prudším horám, útesom a ďalším neobvyklým rysom.
 
== Vnútorná stavba ==
 
== Mesiace ==
V minulosti sa predpokladalo, že okolo Venuše krúži [[prirodzený satelit|mesiac]] zvaný [[Neith (mesiac)|Neith]] podľa mýtickej bohyne zo [[Sais]] (ktorej závoj žiadny smrteľník nezdvihne), prvýkrát pozorovaný [[Giovanni Domenico Cassini|Giovannim Domenicom Cassinim]] v roku [[1672]]. Sporadické astronomické pozorovania pokračovali až do roku [[1892]], keď boli spochybnené (išlo iba o slabé hviezdy, ktoré sa náhodnena vyskytlidanom vmieste správnunáhodne dobu na správnom miestevyskytli) a od tej doby je Venuša známa ako planéta bez mesiacov – akýkoľvek satelit by na jej obežnej dráhe bol [[slapová sila|slapovými silami]] spomaľovaný tak dlho, až by sa zrútil na povrch planéty.
 
== Pozorovanie ==
== Prieskum sondami ==
 
K Venuši letel už celý rad kozmických lodí bez posádky. Niektorým sa podarilo aj mäkké pristátie na povrchu. Kvôli drsným klimatickým podmienkam trvala komunikácia každého pristávacieho modulu na povrchu najdlhšie 110 minút, potom vždy došlo k definitívnemu odmlčaniukoncu.
 
=== Cesta k Venuši ===
 
Venuša obieha bližšie k Slnku ako Zem, vo vzdialenosti iba 72 % vzdialenosti Zeme. Kozmická loď teda musí cestovať 41 miliónov kilometrov do slnečnej „gravitačnej studne“, čím výrazne zníži svoju [[potenciálna energia|potenciálnu energiu]]. Uvoľnená potenciálna energia sa mení na [[kinetická energia|kinetickú energiu]], čím sa zvyšuje rýchlosť sondy, takže pre tesné priblíženie k Venuši je nutné korigovať dráhu a výrazne znižovať rýchlosť. Je to podobné jazde po ceste dole z vysokého, prudkého kopca, na ktorého úpätí sa cesta napája na inú, kde je nutné sa prispôsobiť pomalšej rýchlosti dopravy.
 
=== Prvé prelety ===
16

úprav

Navigačné menu