Marmarské more: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MatSuBot (diskusia | príspevky)
d WPCleaner v1.30b - Opraveno pomocí Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia - HTML entity
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Riadok 38: Riadok 38:


{{Atlantický oceán}}
{{Atlantický oceán}}
[[Kategória:Marmarské more| ]]

[[Kategória:Moria Atlantického oceánu|Marmarské more]]
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu|Marmarské more]]

Verzia z 16:34, 2. júl 2014

Marmarské more
SvetadielEurópa, Ázia
ŠtátyTurecko Turecko
Šírka80 km
Dĺžka280 km
Rozloha11 140 km2
Nadradený celokAtlantický oceán
Susedné celkyStredozemné more, Čierne more
Podradený celokBospor, Dardanely
Prítok(y)Gráníkos
Max. hĺbka1 370 m

Marmarské more (turecky: Marmara Denizi, grécky: Μαρμαρα̃ Θάλασσα or Προποντίδα) je vnútrozemské more, ktoré je Bosporom oddelené od Čierneho a Dardanelami (resp. polostrovom Gelibolu) od Egejského mora. Zároveň oddeľuje ázijskú časť Turecka od jeho európskej časti. Jeho plocha je 11 350 km², maximálna hĺbka 1 355 m.

V mori sa nachádzajú dve väčšie súostrovia známe ako Princove a Marmarské ostrovy. Druhé sú bohaté na zdroje mramoru, ktoré dali meno celému moru (mramor - grécky marmaros).

Starogrécky názov tohto mora bol Propontis (Προποντίς, -ίδος). Meno bolo odvodené z pro (pred) a pont- (more): Gréci zvyčajne plávali cez Propontis do Čierneho mora.

Geológia

Marmarské more je pull-apart panva, ktorá vznikla začiatkom pliocénu činnosťou severoanatólskeho zlomu. Pozdĺž tohto zlomu, ktorý možno zaradiť ako smerný posun, dochádza k pohybu (tzv. tektonický únik) Anatólie na západ v dôsledku tlaku Arabskej platne. Severnú časť panvy Marmaského mora tvoria 3 depresie, alebo menšie panvy - Tekirdag, Stredomarmarská a Cinarcik[1].

Referencie

  1. Okay, A.I., Kaslilar-Özcan, A., Imren, C., Beztepe-Güney, A., Demirbağ, E., Kuşcu, I., 2000: Active faults and evolving strike-slip basins in the Marmara Sea, northwest Turkey: a multichannel seismic reflection study. Tectonophysics, 321, s. 189 – 218

Iné projekty

Externé odkazy