Voluntarizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d →Zdroje |
||
Riadok 18: | Riadok 18: | ||
| priezvisko3 = Sokol |
| priezvisko3 = Sokol |
||
| meno3 = Jan |
| meno3 = Jan |
||
| odkaz na autora3 = |
| odkaz na autora3 = Jan Sokol (filozof) |
||
| titul = Filozofický slovník |
| titul = Filozofický slovník |
||
| vydanie = 1 |
| vydanie = 1 |
Aktuálna revízia z 17:10, 17. júl 2014
Voluntarizmus je filozofický smer, ktorý na rozdiel od intelektualizmu zdôrazňuje primát praktického rozumu (vôle) pred inteligenciou v duševnom živote človeka; metafyzická doktrína, podľa ktorej je vôľa alebo vôľa k životu podstatou vesmíru a základnou substanciou skutočnosti (napr. podľa Schopenhauera).
Delí sa na tri typy[1]:
- gnozeologický voluntarizmus - vôľa je základná skutočnosť poznania
- metafyzický voluntarizmus - vôľa je prapríčina celku sveta
- psychologický voluntarizmus - redukuje myslenie a cítenia na vôľu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ VOLUNTARISMUS. In: Filozofický slovník. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1985. S. 381. (po česky)
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- voluntarismus. In: DUROZOI, Gérard; ROUSSEL, André; SOKOL, Jan. Filozofický slovník. 1. vyd. Praha : EWA, 1994. 352 s. ISBN 80-85764-07-5. S. 321. (po česky)