Atta: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:20, 3. september 2014

Mravce *Atta cephalotes* v kolínskej ZOO, Nemecko

Atta je rod listorezných mravcov podčeľade Myrmicinae. Zahrnuje 17 druhov.

Spolu s rodom Acromyrmex patria do zoskupenia (tribus) Attini, ktorého druhy pestujú, rozmnožujú a bránia vo svojich mraveniskách symbiotické bazídiové huby ako zdroj potravy.

Druhy

Atta bisphaerica Forel, 1908
Atta capiguara Gonçalves, 1944
Atta cephalotes Linnaeus, 1758
Atta colombica Guérin-Méneville, 1844
Atta cubana Fontenla Rizo, 1995
Atta goiana Gonçalves, 1942
Atta insularis Guérin-Méneville, 1844
Atta laevigata F. Smith, 1858
Atta mexicana Smith, 1858
Atta opaciceps Borgmeier, 1939
Atta pilosa Buckley, 1866
Atta robusta Borgmeier, 1939
Atta saltensis Forel, 1913
Atta sexdens Linnaeus, 1758
Atta tardigrada Buckley, 1866
Atta texana Buckley, 1860
Atta vollenweideri Forel, 1893

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-[[Image:Atta.cephalotes.3.jpg|náhľad|vpravo|Mravce atta v [[Kolín nad Rýnom|kolínskej]] ZOO, Nemecko]]
+[[Image:Atta.cephalotes.3.jpg|náhľad|vpravo|Mravce ''[[Atta cephalotes]]'' v [[Kolín nad Rýnom|kolínskej]] ZOO, Nemecko]]
+'''''Atta''''' je rod [[Listorezný mravec|listorezných]] [[Mravcovité|mravcov]] podčeľade ''[[Myrmicinae]]''. Zahrnuje 17 druhov.
+Spolu s rodom ''[[Acromyrmex]]'' patria do zoskupenia (''tribus'') ''[[Attini]]'', ktorého druhy pestujú, rozmnožujú a bránia vo svojich mraveniskách symbiotické [[bazídiové huby]] ako zdroj potravy.
-'''Listorezné mravce''' (''Atta cephalotes'') sú druhom [[mravec|mravcov]], ktoré pestujú vo svojich hniezdach plesňovitú [[huby|hubu]], tzv. fungus, ktorým sa živia. Ako živnú pôdu pre biele štetinkaté micélia tejto huby slúžia listy rozhryzené na kašu. Na prinášaní listov do hniezda a ich následnom spracovaní sa podieľa až 6 anatomických pracovných kást mravcov veľkostí od 5 do 15 milimetrov. Rozdielne veľké [[robotnica|robotnice]] majú rozdielne veľké a silné hryzadlá - veľké „krájajú“ a nosia listy do hniezda, kde ich menšie robotnice rozhrýžu na menšie kúsky a najmenšie robotnice ich potom ešte spracujú. Vznikne rastlinná hmota, na ktorú najmenšie kasty „záhradníčok“ nalepia nové micélium fungusu aj s výtrusnicami.
+== Druhy ==
-Tieto mravce sa chovajú v zoologických záhradách po celom svete a niekedy aj vo formikáriach, avšak ich chov si vyžaduje veľa miesta, skúseností s chovom mravcov a splnenie podmienok, ktorými sú teplota okolo 27°C, vlhkosť hniezda a výbehu cca 80%.
+[[File:Atta colombica queen.jpg|náhľad|vpravo|Kráľovná a robotnice ''[[Atta colombica]]'' na symbiotickej hube.]]
+* ''[[Atta bisphaerica]]'' <small>Forel, 1908</small>
-[[kráľovná (hmyz)|Kráľovná]] má až 30mm, najväčšia kasta- supermajor až 18mm. Tieto mravce majú veľkú silu a uhryznutie siaha až do hĺbky niekoľkých milimetrov.
+* ''[[Atta capiguara]]'' <small>Gonçalves, 1944</small>
+* ''[[Atta cephalotes]]'' <small>Linnaeus, 1758</small>
-{{Zoologický výhonok}}
+* ''[[Atta colombica]]'' <small>[[Félix Édouard Guérin-Méneville|Guérin-Méneville]], 1844</small>
+* ''[[Atta cubana]]'' <small>Fontenla Rizo, 1995</small>
-== Iné projekty ==
+* ''[[Atta goiana]]'' <small>Gonçalves, 1942</small>
-{{projekt|wikispecies=Atta cephalotes|commons=Atta cephalotes}}
+* ''[[Atta insularis]]'' <small>Guérin-Méneville, 1844</small>
+* ''[[Atta laevigata]]'' <small>[[Frederick Smith|F. Smith]], 1858</small>
+* ''[[Atta mexicana]]'' <small>Smith, 1858</small>
+* ''[[Atta opaciceps]]'' <small>Borgmeier, 1939</small>
+* ''[[Atta pilosa]]'' <small>Buckley, 1866</small>
+* ''[[Atta robusta]]'' <small>Borgmeier, 1939</small>
+* ''[[Atta saltensis]]'' <small>Forel, 1913</small>
+* ''[[Atta sexdens]]'' <small>Linnaeus, 1758</small>
+* ''[[Atta tardigrada]]'' <small>Buckley, 1866</small>
+* ''[[Atta texana]]'' <small>[[Samuel Botsford Buckley|Buckley]], 1860</small>
+* ''[[Atta vollenweideri]]'' <small>[[Auguste Forel|Forel]], 1893</small>
 [[Kategória:Mravcovité]]
-[[de:Blattschneiderameisen]]
-[[sv:Bladskärarmyror]]
-{{Interwiki konflikt}}