Časticovo-vlnový dualizmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Maajo25 (diskusia | príspevky)
d odobratá Kategória:Vlna; pridaná Kategória:Vlny pomocou použitia HotCat
Peterzet (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 1: Riadok 1:
'''Časticovo-vlnový dualizmus''' (iné názvy: '''korpuskulárno-vlnový dualizmus''', '''vlnovo-časticový dualizmus''') je označenie skutočnosti, že sa na všetky [[častica|častice]] (častice látky aj poľa) možno pozerať tak, že sa správajú zároveň ako [[častica]] (hmota) a ako [[vlna]].
'''Časticovo-vlnový dualizmus''' (iné názvy: '''korpuskulárno-vlnový dualizmus''', '''vlnovo-časticový dualizmus''') je vyjadrením skutočnosti, že hmota podľa [[Kvantová teória|kvantovej teórie]] vykazuje tak [[častica|časticové]] ako aj [[vlna|vlnové]] vlastnosti. Prvotná formulácia tohto princípu bola publikovaná [[Louis de Broglie|Louisom de Brogliem]] v roku [[1924]].

== Formulácia princípu ==
[[Kvantová teória]] popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v klasickej mechanike. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na periodických štruktúrach s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj Davissonov Germerov experiment).

Prvý krát bola hypotéza o časticovo-vlnovom dualizme formulovaná [[Louis de Broglie|de Brogliem]] v roku [[1924]]. Matematicky vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku o hodnote
:<math>\lambda = \frac{h}{p}</math>,
pričom ''h'' je [[Planckova konštanta]] a ''p'' je [[hybnosť]] částice. Tým pádom každej častici priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje intepretovať spätne vlnenie ako časticu.


{{fyzikálny výhonok}}
{{fyzikálny výhonok}}

Verzia z 10:13, 7. september 2014

Časticovo-vlnový dualizmus (iné názvy: korpuskulárno-vlnový dualizmus, vlnovo-časticový dualizmus) je vyjadrením skutočnosti, že hmota podľa kvantovej teórie vykazuje tak časticové ako aj vlnové vlastnosti. Prvotná formulácia tohto princípu bola publikovaná Louisom de Brogliem v roku 1924.

Formulácia princípu

Kvantová teória popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v klasickej mechanike. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na periodických štruktúrach s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj Davissonov Germerov experiment).

Prvý krát bola hypotéza o časticovo-vlnovom dualizme formulovaná de Brogliem v roku 1924. Matematicky vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku o hodnote

,

pričom h je Planckova konštanta a p je hybnosť částice. Tým pádom každej častici priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje intepretovať spätne vlnenie ako časticu.

Šablóna:Link FA