Časticovo-vlnový dualizmus: Rozdiel medzi revíziami
d odobratá Kategória:Vlna; pridaná Kategória:Vlny pomocou použitia HotCat |
rozšírenie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Časticovo-vlnový dualizmus''' (iné názvy: '''korpuskulárno-vlnový dualizmus''', '''vlnovo-časticový dualizmus''') je |
'''Časticovo-vlnový dualizmus''' (iné názvy: '''korpuskulárno-vlnový dualizmus''', '''vlnovo-časticový dualizmus''') je vyjadrením skutočnosti, že hmota podľa [[Kvantová teória|kvantovej teórie]] vykazuje tak [[častica|časticové]] ako aj [[vlna|vlnové]] vlastnosti. Prvotná formulácia tohto princípu bola publikovaná [[Louis de Broglie|Louisom de Brogliem]] v roku [[1924]]. |
||
== Formulácia princípu == |
|||
[[Kvantová teória]] popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v klasickej mechanike. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na periodických štruktúrach s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj Davissonov Germerov experiment). |
|||
Prvý krát bola hypotéza o časticovo-vlnovom dualizme formulovaná [[Louis de Broglie|de Brogliem]] v roku [[1924]]. Matematicky vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku o hodnote |
|||
:<math>\lambda = \frac{h}{p}</math>, |
|||
pričom ''h'' je [[Planckova konštanta]] a ''p'' je [[hybnosť]] částice. Tým pádom každej častici priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje intepretovať spätne vlnenie ako časticu. |
|||
{{fyzikálny výhonok}} |
{{fyzikálny výhonok}} |
Verzia z 10:13, 7. september 2014
Časticovo-vlnový dualizmus (iné názvy: korpuskulárno-vlnový dualizmus, vlnovo-časticový dualizmus) je vyjadrením skutočnosti, že hmota podľa kvantovej teórie vykazuje tak časticové ako aj vlnové vlastnosti. Prvotná formulácia tohto princípu bola publikovaná Louisom de Brogliem v roku 1924.
Formulácia princípu
Kvantová teória popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v klasickej mechanike. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na periodických štruktúrach s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj Davissonov Germerov experiment).
Prvý krát bola hypotéza o časticovo-vlnovom dualizme formulovaná de Brogliem v roku 1924. Matematicky vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku o hodnote
- ,
pričom h je Planckova konštanta a p je hybnosť částice. Tým pádom každej častici priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje intepretovať spätne vlnenie ako časticu.