Časticovo-vlnový dualizmus: Rozdiel medzi revíziami
rozšírenie |
d wikilinky |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
== Formulácia princípu == |
== Formulácia princípu == |
||
[[Kvantová teória]] popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v klasickej mechanike. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na periodických štruktúrach s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj Davissonov Germerov experiment). |
[[Kvantová teória]] popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v [[Klasická mechanika|klasickej mechanike]]. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na [[Kryštál|periodických štruktúrach]] s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj [[Davissonov Germerov experiment]]). |
||
Prvý krát bola hypotéza o časticovo-vlnovom dualizme formulovaná [[Louis de Broglie|de Brogliem]] v roku [[1924]]. Matematicky vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku o hodnote |
Prvý krát bola hypotéza o časticovo-vlnovom dualizme formulovaná [[Louis de Broglie|de Brogliem]] v roku [[1924]]. Matematicky vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku o hodnote |
||
Verzia z 10:14, 7. september 2014
Časticovo-vlnový dualizmus (iné názvy: korpuskulárno-vlnový dualizmus, vlnovo-časticový dualizmus) je vyjadrením skutočnosti, že hmota podľa kvantovej teórie vykazuje tak časticové ako aj vlnové vlastnosti. Prvotná formulácia tohto princípu bola publikovaná Louisom de Brogliem v roku 1924.
Formulácia princípu
Kvantová teória popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v klasickej mechanike. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na periodických štruktúrach s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj Davissonov Germerov experiment).
Prvý krát bola hypotéza o časticovo-vlnovom dualizme formulovaná de Brogliem v roku 1924. Matematicky vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku o hodnote
- ,
pričom h je Planckova konštanta a p je hybnosť částice. Tým pádom každej častici priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje intepretovať spätne vlnenie ako časticu.
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |