Rybné námestie (Bratislava)

Rybné námestie
námestie
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°08′27″S 17°06′18″V
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Nápis

Rybné námestie (nem. Fischplatz, maď. Hal-tér) je názov námestia nachádzajúceho sa na západnom okraji historickej zóny Bratislavy v okrese Bratislava I. Priestranstvo formované od stredoveku je iba torzom pôvodného námestia, do vzhľadu ktorého veľmi citeľne zasiahla výstavba dnešného Mosta SNP v 70-tych rokoch 20. storočia.

Rybné námestie je dnes priestranstvom, ktoré z východu ohraničuje Hviezdoslavovo námestie, z juhu dunajské nábrežie, zo západu vzostupná rampa telesa Mosta SNP; severným ohraničením je západný múr domu, v ktorom sídli Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana.

História vzniku

Námestie pôvodne tvorilo priestranstvo, predmestie, ktoré ležalo mimo mestských hradieb. Bolo širokou prázdnou plochou, ktorá hraničila s hlbokou dunajskou zátokou. Pretože tu jestvovalo prístavisko pltníkov, dostalo toto priestranstvo pomenovanie Fletzerstadl.

Vzhľadom na svoju polohu blízko rieky od nepamäti slúžilo priestranstvo miestnym rybárom, ktorí tu predávali svoje úlovky. Na tunajšom trhovisku však svoj tovar ponúkali aj mäsiari, hrnčiari či iní remeselníci. Podľa dochovaných záznamov tu v 15. storočí stálo predsunuté opevnenie hradu zvané Nový alebo Biely tábor.

Voľné priestranstvo sa urbanistickými zásahmi časom pretvorilo na námestie. Začiatkom 18. storočia tu osadili dva morové stĺpy, z ktorých jeden stojí dodnes. V ďalšom priebehu storočia, najmä však po odstránení hradieb v 80-tych rokoch, sa tu rozbehla intenzívna výstavba. Začala zastavaním západnej a neskôr južnej časti radom stavieb. Už v roku 1746 sa na tomto mieste spomína strážnica, neskôr v roku 1778 sýpky a mýtnica.

Dunajská zátoka postupným zasypávaním zanikala a koryto rieky sa od námestie vzďaľovalo. Na južnej strane námestia pribudla v roku 1752 stavba Meštianskeho pivovaru, ktorá oddelila plochu námestia od dunajského nábrežia. Námestie sa definitívne vymedzilo po regulácii toku Dunaja a po stavebných úpravách nábrežia v rokoch 1822 a 1835. Zmeny v jeho polohe priniesla až radikálna prestavba v druhej polovici 20. storočia.

Námestie ležalo na juhovýchodnom okraji Podhradia a hraničilo s tu jestvujúcou pôvodnou osadou Vydrica, dostalo preto pomenovanie Weidritzer Platz (Vydrické námestie). O storočie neskôr, keď sa na toto miesto premiestnili trhovníci s rybami z Františkánskeho námestia, sa preň ustálil názov, ktorý nesie dodnes.

Od polovice 19. storočia Rybné námestie tvorilo rozhranie medzi Starým Mestom, Podhradím (Theresienstadt, t.j. Mestom Márie Terézie) a mestskou časťou Franz-Josefstadt (Mesto Františka Jozefa). O jeho polohe si môžeme urobiť obraz napr. podľa mapy Bratislavy z roku 1907. Podľa tohto dokumentu sa na Rybnom námestí zbiehali ulice zo severu a zo západu. Zo severu to bola Židovská ulica a zo západu sa pripájali tri paralelne ležiace ulice - najsevernejšia Vydrická ulica (pôvodne Veľká Vydrica, Grosse Weidritz, Nagy Vödric), úplne na juhu ulica Dunajské nábrežie (Donaulände, Duna-sor); medzi nimi ležala Jiringerova (Prídavkova) ulica. Južné ohraničenie tvoril rad domov, za ktorými ležalo nábrežie Dunaja.

Urbanistika a architektúra

Morový stĺp postavili v roku 1713 ako pripomienku morovej epidémie

Aj keď Rybné námestie zaberalo plochu na okraji mesta, bolo malebným mestským priestranstvom. Pretože takmer nič z pôvodnej zástavby námestia neexistuje, o jeho vzhľade si môžeme urobiť predstavu iba na základe archívnych záberov.

Najväčší stavebný rozvoj námestie zaznamenalo na prelome 18. a 19. storočia. Vtedy tu pribudlo viacero stavieb, ktoré však postavili na starších, často stredovekých základoch. Pôvodné stavby, ktoré tu stáli od 16. a 17. storočia ustupovali novým budovám, pričom neraz dochádzalo k sceľovaniu susediacich parciel. Pôvodne nízke, prízemné domy, nahrádzali výstavnejšie, niekoľkoposchodové budovy. Ich atraktivitu znásobovali dvory dopĺňané obytnými traktami s pavlačovými ochodzami.

Najväčšiu stavebnú premenu prinieslo 19. storočie, kedy napr. na južnej strane námestia postavili podľa projektu staviteľskej firmy Feiglerovcov trojposchodové nájomné paláce (v rokoch 1845 - 1847). Po roku 1890 vznikol na nároží vtedajšieho Kossuthovho námestia, neskôr Promenády (dnes Hviezdoslavovo námestie) barokovo-klasicistický dom. Najdominantnejšia stavba na námestí pribudla v roku 1894. Vtedy tu podľa projektu Dionýza Milcha postavili synagógu neológov.

Do dnešných dní sa z pôvodnej zástavby námestia zachovali iba tri stavby - morový stĺp z roku 1713, nárožný dom na rohu Rybného a Hviezdoslavovho námestia (s adresou Hviezdoslavovo nám. č. 11) z konca 19. storočia a s ním severne susediaca budova (dnes sídlo Bibiany) .

Morový stĺp

Barokový trojičný stĺp z roku 1713 je pripomienkou morovej epidémie, ktorá postihla mesto na konci roku 1712. Vztýčenie stĺpa, postaveného z verejných zbierok, inicioval vtedajší ostrihomský arcibiskup Christian August Saský. Stĺp v súčasnej polohe stojí od roku 1981, kedy musel z pôvodného miesta ustúpiť výstavbe mostného telesa.

Dom na Rybnom námestí č. 1

Nárožie domu s kaviarňou Korzo. Dom sa západným priečelím otvára do Rybného, južným priečelím do Hviezdoslavovho námestia

Trojposchodový dom postavený na rohovej parcele s dnešným Hviezdoslavovým námestím (Hviezdoslavovo nám. č. 11), je už treťou stavbou na tomto mieste. Dnešná výstavná barokovo-klasicistická stavba s kaviarňou Korzo v prízemí nahradila po roku 1890 dom, ktorý kvôli statickej poruche museli zbúrať. Dom patril prešporskému lekárovi Leopoldovi Bubenovi.

Pôvodne tadiaľ viedla priekopa mestského opevnenia, ktoré sa tu v nárožnej Obuvníckej bašte (Schusterthurrn) lomilo a pokračovalo východným smerom. Pri výstavbe tu objavili piliere a tehlové klenby mosta zo 17. storočia, ktorý preklenoval priekopu pred Vydrickou bránou.

Dnešná stavba vyniká bohatou festónovou výzdobou, po obvode medzi druhým a tretím pochodím obiehajúcou mohutnou rímsou ako aj výraznými nadokennými rímsami.

Dom je dnes zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Južný trakt domov

V rokoch 1845 až 1847 na južnom okraji námestia pribudol rad nájomných domov, ktoré tak s tu existujúcou stavbou Meštianskeho pivovaru, uzavreli plochu námestia a definitívne ju oddelili od dunajského nábrežia.

Domy (adresy Rybné nám. č. 4, 5, 6, 25, 27 a 29) postavili na stredovekých základoch pôvodných stavieb. Išlo o jedno- až dvojposchodové stavby, ktoré obsahovali aj stavebné prvky starších slohových období - napr. baroka či empíru. V domoch sa nachádzali nájomné byty.

Všetky stavby v roku 1967 asanovali.

Meštiansky pivovar

V roku 1752 v južnej časti námestia postavili jednoposchodovú stavbu s doširoka roztiahnutým priečelím. Budovu Meštianskeho pivovaru tu postavil staviteľ František Römisch na mieste staršej vyhorenej stavby. Najvýraznejším stavebným prvkom bol stredový rizalit zakončený trojuholníkovým štítom, popod ktorý viedol podjazd do dvora.

Budovu v neskoršom období viackrát stavebne upravovali. Istý čas ho mal v prenájme pivovarník Michael Spech (stavebník známeho paláca na Františkánskom námestí). Pretože k výrobe piva bolo potrebné značné množstvo vody, hospodárske budovy pivovaru siahali až k Dunaju. Na čerpanie vody slúžil parný stroj, ktorý spoľahlivo fungoval až do roku 1868.

Pivovar dvakrát vyhorel (v rokoch 1809 a 1896) no vždy ho opravili. V roku 1921 bola k východnej časti pristavaná kaviarenská časť - krytá presklená veranda v secesnom štýle.

V časoch svojej najväčšej slávy patril Meštiansky pivovar k mimoriadne obľúbeným pohostinským zariadeniam nielen jednoduchých ľudí ale aj medzi miestnou bohémou.

Podobne ako susediace domy aj pivovar podľahol asanácii v 60-tych rokoch 20. storočia. Na mieste jeho východnej časti (súčasne na parcelách po zbúraných domoch po jeho pravej strane) dnes stojí stavba hotela Park Inn Danube.

Neologická synagóga

I keď stavba synagógy neológov zaberala nárožie Židovskej a Dlhej (teraz Panskej) ulice, jej juhozápadné nárožie zasahovalo do severného okraja Rybného námestia.

Stavba synagógy v maurskom štýle vznikla v rokoch 1893 - 1893 podľa projektu architekta Dionýza Milcha.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rybné námestie (Bratislava)

Zdroje

• T. Ortvay, Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie, Albert Marenčin vydavateľstvo PT, Bratislava, 2033, ISBN 80-88912-39-3
• T. Ortvay, Ulice a námestia Bratislava - Mesto Františka Jozefa, Albert Marenčin vydavateľstvo PT, Bratislava, 2005, ISBN 80-88912-78-4
• Z. Ševčíková, Zbúraná židovská Bratislava, Marenčin PT, Bratislava, 2012, ISBN 978-80-8114-143-0
• J. Oršulová, Heraldické pamiatky Bratislavy, Albert Marenčin vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISB 978-80-89218-64-6