Fanerozoikum: Rozdiel medzi revíziami

Fanerozoikum
Zaradenie
Eón
	← proterozoikum
Časové rozpätie fanerozoika; (v miliónoch rokov)
Začiatok	542 (± 0,3)
Koniec	trvá
Trvanie	542
Grafická časová os fanerozoika
	; -550 — – -500 — – -450 — – -400 — – -350 — – -300 — – -250 — – -200 — – -150 — – -100 — – -50 — – 0 — Kenozoikum Mezozoikum Paleozoikum Fanerozoikum Proterozoikum Približné časové rozdelenie fanerozoika.; (hodnoty sú v mil. rokov)
	Portál vied o Zemi

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:42, 5. december 2014

Fanerozoikum je eón vývoja Zeme, v poradí posledný (trvá až do súčasnosti). Predchádzal mu eón proterozoikum, pričom hranica je stanovená dohodou na obdobie prvého hromadného výskytu makrofosílií (aj keď nálezy v poslednej dobe potvrdzujú existenciu života aj pred fanerozoikom). Časový interval trvania je 542 mil. rokov.

Rozdelenie

Fanerozoikum sa delí na tri éry:

Geologický vývoj

Fanerozoikum je poznačené vznikom a zánikom niekoľkých a s nimi spojených orogénnych udalostí. Koncom proterozoika došlo k rozpadu superkontinentu Pannotia a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo rovníka. Neskôr (koncom karbónu, približne pred 300 mil. rokmi) došlo k ich spojeniu do Pangey. Počas paleozoika nastali tieto orogénne udalosti:

Kaledónske vrásnenie – počas periód ordovik-silúr
Varíske (alebo hercýnske vrásnenie) – v karbóne
Uralské vrásnenie – počas permu

Posledný veľký superkontinent Pangea sa rozpadol na Lauráziu a Gondwanu koncom v jury a rozpad pokračoval v kriede. Približne od konca eocénu sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách. S rozpadom prišlo k poslednej orogénnej fáze – alpínskemu vrásneniu, ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.

Klíma vo fanerozoiku bola veľmi rozmanitá: od tropických období (napr. v kambriu alebo neogéne), až po doby ľadové v ordoviku alebo v pleistocéne. Bližší opis klimatických podmienok je v článkoch o jednotlivých érach, príp. periódach.

Vývoj života

Vývoj života naberá vo fanerozoiku na obrátkach. Po ukončení globálnej ľadovej doby (Zem – snehová guľa) na konci proterozoika nastáva obrovský rozmach živých foriem (známy aj ako kambrická explózia). Ako už bolo spomenuté vyššie, život sa vyvinul omnoho skôr ako v fanerozoiku, ale až v tomto eóne sa začínajú hromadne vyskytovať nálezy fosílií.

Paleozoikum

V starších obdobiach to boli prevažne bezstavovce, neskôr aj stavovce (ryby), a na konci paleozoika sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy (obojživelníky a plazy). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (77 až 96 % všetkých foriem). Táto udalosť sa označuje ako veľké permské vymieranie. Jeho príčina je stále predmetom diskusií, najpravdepodobnejšie verzie vravia o prudkej zmene klímy na konci permu.

Mezozoikum

Mezozoikum sa zvykne označovať aj ako doba plazov. V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli prakticky celú planétu. Nič však netrvá večne, a tak s postupom času prišiel aj zánik dinosaurov. Na konci kriedy opäť došlo k masovému vymieraniu (približne 50 % existujúcich živočíchov). Najpravdepodobnejšia teória príčiny vymierania hovorí o dopade obrovského asteroidu s následnou zmenou klimatických podmienok.

Kenozoikum

Obdobie kenozoika sa označuje ako doba cicavcov, ale nie je to úplne presné označenie. Prvé cicavce sa objavili už v triase, no až s vyhynutím dinosaurov prišiel ich rozmach. Aj ten prišiel po krátkom období nadvlády vtákov v paleogéne. Približne pred 3 mil. rokmi sa začal aj vývoj človeka.

Pozri aj

Chronostratigrafická tabuľka

Externé odkazy

databáza GeoWhen

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému fanerozoikum

Fanerozoikum (542 mil. rokov – súčasnosť)
Paleozoikum (542 – 251)	Mezozoikum (251 – 65,5)	Kenozoikum (65,5 – 0)

Šablóna:Link GA

@@ Riadok 6: / Riadok 6: @@
  Teplota= |
 }}
-'''Fanerozoikum''' je [[Eón (geológia)|eón]] vývoja [[Zem]]e, v poradí posledný (trvá až do súčasnosti). Predchádzal mu eón [[proterozoikum]], pričom hranica je stanovená dohodou na obdobie prvého hromadného výskytu [[Fosília|makrofosílií]] (aj keď nálezy v poslednej dobe potvrdzujú existenciu života aj pred fanerozoikom). Časový interval trvania je 542&nbsp;mil.&nbsp;rokov.
+'''Fanerozoikum''' je [[Eón (geológia)|eón]] vývoja [[Zem]]e, v poradí posledný (trvá až do súčasnosti). Predchádzal mu eón [[proterozoikum]], pričom hranica je stanovená dohodou na obdobie prvého hromadného výskytu [[Fosília|makrofosílií]] (aj keď nálezy v poslednej dobe potvrdzujú existenciu života aj pred fanerozoikom). Časový interval trvania je 542 mil. rokov.
 == Rozdelenie ==
@@ Riadok 15: / Riadok 15: @@
 == Geologický vývoj ==
-Fanerozoikum je poznačené vznikom a zánikom niekoľkých a s nimi spojených [[orogenéza|orogénnych]] udalostí. Koncom proterozoika došlo k rozpadu superkontinentu [[Pannotia]] a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo [[rovník]]a. Neskôr (koncom [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]], približne pred 300&nbsp;mil.&nbsp;rokmi) došlo k ich spojeniu do [[Pangea|Pangey]]. Počas paleozoika nastali tieto orogénne udalosti:
+Fanerozoikum je poznačené vznikom a zánikom niekoľkých a s nimi spojených [[orogenéza|orogénnych]] udalostí. Koncom proterozoika došlo k rozpadu superkontinentu [[Pannotia]] a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo [[rovník]]a. Neskôr (koncom [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]], približne pred 300 mil. rokmi) došlo k ich spojeniu do [[Pangea|Pangey]]. Počas paleozoika nastali tieto orogénne udalosti:
-* [[Kaledónske vrásnenie]] - počas periód [[ordovik]]-[[silúr]]
+* [[Kaledónske vrásnenie]] – počas periód [[ordovik]]-[[silúr]]
-* [[Varíske vrásnenie|Varíske]] (alebo hercýnske vrásnenie) - v karbóne
+* [[Varíske vrásnenie|Varíske]] (alebo hercýnske vrásnenie) – v karbóne
-* [[Uralské vrásnenie]] - počas [[perm (geochronologická jednotka)|permu]]
+* [[Uralské vrásnenie]] – počas [[perm (geochronologická jednotka)|permu]]
-Posledný veľký superkontinent [[Pangea]] sa rozpadol na [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]] koncom v [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a rozpad pokračoval v [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]]. Približne od konca [[eocén]]u sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách. S rozpadom prišlo k poslednej orogénnej fáze - [[Alpínske vrásnenie|alpínskemu vrásneniu]], ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.
+Posledný veľký superkontinent [[Pangea]] sa rozpadol na [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]] koncom v [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a rozpad pokračoval v [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]]. Približne od konca [[eocén]]u sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách. S rozpadom prišlo k poslednej orogénnej fáze – [[Alpínske vrásnenie|alpínskemu vrásneniu]], ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.
-[[podnebie (klíma)|Klíma]] vo fanerozoiku bola veľmi rozmanitá: od tropických období (napr. v [[Kambrium|kambriu]] alebo [[neogén]]e), až po doby ľadové v [[ordovik]]u alebo v [[pleistocén]]e. Bližší popis klimatických podmienok je v článkoch o jednotlivých érach, príp. periódach.
+[[podnebie (klíma)|Klíma]] vo fanerozoiku bola veľmi rozmanitá: od tropických období (napr. v [[Kambrium|kambriu]] alebo [[neogén]]e), až po doby ľadové v [[ordovik]]u alebo v [[pleistocén]]e. Bližší opis klimatických podmienok je v článkoch o jednotlivých érach, príp. periódach.
 == Vývoj života ==
-Vývoj života naberá vo fanerozoiku na obrátkach. Po ukončení globálnej [[glaciál|ľadovej doby]] ([[Zamrznutá Zem|Zem - snehová guľa]]) na konci [[Proterozoikum|proterozoika]] nastáva obrovský rozmach živých foriem (známy aj ako [[kambrická explózia]]). Ako už bolo spomenuté vyššie, život sa vyvinul omnoho skôr ako v fanerozoiku, ale až v tomto eóne sa začínajú hromadne vyskytovať nálezy fosílií.
+Vývoj života naberá vo fanerozoiku na obrátkach. Po ukončení globálnej [[glaciál|ľadovej doby]] ([[Zamrznutá Zem|Zem – snehová guľa]]) na konci [[Proterozoikum|proterozoika]] nastáva obrovský rozmach živých foriem (známy aj ako [[kambrická explózia]]). Ako už bolo spomenuté vyššie, život sa vyvinul omnoho skôr ako v fanerozoiku, ale až v tomto eóne sa začínajú hromadne vyskytovať nálezy fosílií.
 [[Obrázok:Phanerozoic Biodiversity.svg|thumb|right|200px|Prehľad diverzity organizmov v priebehu fanerozoika.]]
 === Paleozoikum ===
-V starších obdobiach to boli prevažne [[bezstavovce]], neskôr aj [[stavovce]] ([[Ryby (v najširšom zmysle)|ryby]]), a na konci paleozoika sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy ([[obojživelníky]] a [[plazy]]). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (77 až 96&nbsp;% všetkých foriem). Táto udalosť sa označuje ako [[veľké permské vymieranie]]. Jeho príčina je stále predmetom diskusií, najpravdepodobnejšie verzie vravia o prudkej zmene klímy na konci permu.
+V starších obdobiach to boli prevažne [[bezstavovce]], neskôr aj [[stavovce]] ([[Ryby (v najširšom zmysle)|ryby]]), a na konci paleozoika sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy ([[obojživelníky]] a [[plazy]]). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (77 až 96 % všetkých foriem). Táto udalosť sa označuje ako [[veľké permské vymieranie]]. Jeho príčina je stále predmetom diskusií, najpravdepodobnejšie verzie vravia o prudkej zmene klímy na konci permu.
 === Mezozoikum ===
-Mezozoikum sa zvykne označovať aj ako doba plazov. V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli prakticky celú planétu. Nič však netrvá večne, a tak s postupom času prišiel aj zánik dinosaurov. Na konci [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] opäť došlo k masovému vymieraniu (približne 50&nbsp;% existujúcich živočíchov). Najpravdepodobnejšia teória príčiny vymierania hovorí o dopade obrovského asteroidu s následnou zmenou [[podnebie (klíma)|klimatických]] podmienok.
+Mezozoikum sa zvykne označovať aj ako doba plazov. V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli prakticky celú planétu. Nič však netrvá večne, a tak s postupom času prišiel aj zánik dinosaurov. Na konci [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] opäť došlo k masovému vymieraniu (približne 50 % existujúcich živočíchov). Najpravdepodobnejšia teória príčiny vymierania hovorí o dopade obrovského asteroidu s následnou zmenou [[podnebie (klíma)|klimatických]] podmienok.
 === Kenozoikum ===
-Obdobie kenozoika sa označuje ako doba [[Cicavce|cicavcov]], ale nie je to úplne presné označenie. Prvé cicavce sa objavili už v [[trias]]e, no až s vyhynutím [[Dinosaury|dinosaurov]] prišiel ich rozmach. Aj ten prišiel po krátkom období nadvlády [[Vtáky|vtákov]] v [[paleogén]]e. Približne pred 3&nbsp;mil.&nbsp;rokmi sa začal aj vývoj [[Človek (Homo)|človeka]].
+Obdobie kenozoika sa označuje ako doba [[Cicavce|cicavcov]], ale nie je to úplne presné označenie. Prvé cicavce sa objavili už v [[trias]]e, no až s vyhynutím [[Dinosaury|dinosaurov]] prišiel ich rozmach. Aj ten prišiel po krátkom období nadvlády [[Vtáky|vtákov]] v [[paleogén]]e. Približne pred 3 mil. rokmi sa začal aj vývoj [[Človek (Homo)|človeka]].
 <!--