Spojené štáty

O iných významoch výrazu USA pozri USA (rozlišovacia stránka).

O iných významoch výrazu Spojené štáty pozri Spojené štáty (rozlišovacia stránka).

Spojené štáty americké
Vlajka Znak
Národné motto: In God We Trust (angl.) (Veríme v Boha) E pluribus unum (lat.) (Z mnohých jeden)
Štátna hymna: The Star-Spangled Banner
Miestny názov
• dlhý	United States of America
• krátky	United States
Hlavné mesto	Washington D.C. 38°53′ s.š. 77°2′ z.d.
Najväčšie mesto	New York
Úradné jazyky	žiaden na federálnej úrovni, de facto angličtina
Regionálne jazyky	angličtina, havajčina, španielčina, samojčina a i.
Štátne zriadenie prezident viceprezident	federatívna prezidentská republika Barack Obama Joseph Biden
Vznik	4. júl 1776
Susedia	Kanada, Mexiko
Rozloha  • celková  • voda (%)	9 631 418 km² (3.)   469 495 km² (4,87 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2010)  • sčítanie (2010)  • hustota (2010)	308 745 538 (3.) 308 745 538 32/km² (178.)
Mena	americký dolár (USD)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC-5 až UTC-10) 11 (UTC)
Medzinárodný kód	USA / US
Medzinárodná poznávacia značka	USA
Internetová doména	.gov.edu.mil.us.um
Smerové telefónne číslo	+1
Gramotnosť: 99 % (2003)

Spojené štáty, dlhý tvar Spojené štáty americké (skratka USA), (angl. United States of America, skratka USA) sú federatívny štát v Severnej Amerike rozkladajúci sa od Atlantického po Tichý oceán a na niektorých tichomorských ostrovoch (napríklad Havaj).

Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom vlády a Kongresu (Federálny dištrikt Kolumbia), a ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a ďalšie).

Dejiny

Po prvýkrát priplávali k brehom Ameriky Vikingovia už v 10. a 11. storočí, ale pre Európu bol takzvaný Nový svet objavený až výpravami Krištofa Kolumba roku 1492. V ďalších storočiach sa Severná Amerika stala cieľom kolonizačných snáh Španielska (Mexiko, Florida, územie západne od Mississippi), Holandska (časť východného pobrežia), Francúzska (Kanada, povodie Mississippi). Pre históriu budúcich Spojených štátov mala najväčší význam anglická kolonizácia atlantického pobrežia. Od roku 1664 sa Británia postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku 1773 vytvorila na pobreží 13 kolónií (Massachusetts, New Jersey, New York, Rhode Island, Connecticut, New Hampshire, Pensylvánia, Delaware, Virgínia, Maryland, Severná Karolína, Južná Karolína, Georgia), základ budúcich USA.

George Washington, prvý prezident USA 1789–97, nazývaný aj Father of his Country, čo voľne preložené znamená otec národa.

Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa Konfederačných článkov z roku 1781 si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť sa skončila v roku 1783 britským uznaním nového štátu. Roku 1787 bol konfederatívny charakter USA nahradený systémom federatívnym. Nová ústava bola prijatá po necelých štyroch mesiacoch rokovaní 17. septembra 1787. Od konca 18. storočia sa potom začala územná expanzia USA smerom na západ a na juh. Postupne boli do únie prijaté ďalšie štáty: Vermont (1791), Kentucky (1792), Tennessee (1796), Ohio (1803). V roku 1803 bola od Francúzska odkúpená Louisiana (jej časť bola prijatá do únie ako rovnomenný štát roku 1812). Snaha pripojiť aj Kanadu sa skončila neúspešne vojnou s Veľkou Britániou v rokoch 1812 – 1814. Z jednotlivých teritórií boli postupne vytvárané štáty: Indiana (1816), Mississippi (1817), Illinois (1818), Alabama (1819), Maine (1820), Missouri (1821). V roku 1819 získalo USA od Španielska Floridu (štát od 1845) a v roku 1845 bol anektovaný Texas a po americko-mexickej vojne z rokov 1846 – 1848 Kalifornia (štát od 1850) a ďalšie územia. Do začiatku 60. rokov boli do únie prijaté ďalšie štáty: Arkansas (1836), Michigan (1837), Iowa (1846), Wisconsin (1848), Minnesota (1858), Oregon (1859).

Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch 1860 – 1861 k secesii (odtrhnutiu) 11 južných štátov (Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Severná Karolína, Tennessee), ktoré vyhlásili Konfederované štáty americké, a následne občiansku vojnu. Vojna medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku 1865 a skončila víťazstvom Severu. Mohutný hospodársky rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. Do 1. svetovej vojny tu vzniklo 15 ďalších štátov: Kansas (1861), Západná Virgínia (1863), Nevada (1864), Nebraska (1867), Colorado (1876), Severná Dakota, Južná Dakota, Montana, Washington (1889), Idaho, Wyoming (1890), Utah (1896), Oklahoma (1907), Arizona, Nové Mexiko (1912). V roku 1867 odkúpila americká vláda od Ruska Aljašku a od 80. rokov 19. storočia potom USA expandovali aj mimo vlastnej americkej pevniny do karibskej oblasti a do Tichomoria (protektorát nad Portorikom a Kubou, ostrov Guam, Filipíny, anexia Havajských ostrovov roku 1898, rozdelenie súostroví Samoa s Nemeckom roku 1899, Prieplavové pásmo v Paname atď.).

Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Po 2. svetovej vojne bolo USA zverené do správy správcovské územie OSN v Tichom oceáne a väčšina z novo konštituovaných štátov sa neskôr stala voľne pridruženými štátmi USA (Marshallove ostrovy, Severné Mariány, Mikronézia atď.). Roku 1959 boli vytvorené dva doteraz posledné štáty únie – Aljaška a Havaj. Za 2. svetovej vojny, ktorá priamo nezasiahla územie USA (okrem Havajských ostrovov), sa priemyslová výroba zdvojnásobila a USA sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a popri ZSSR rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Rolu vedúcej svetovej veľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku 1989 a následný rozpad ZSSR.

Demografia

Osídlenie USA jednotlivými národnosťami

Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne imigrantmi, ktorí do USA prišli z celého sveta. Nakoľko kolonizačných vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu.

Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli slobodu a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli zlaté horúčky a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočia sa do USA sťahovali hlavne Európania, dnes sú to Ázijčania a imigranti z Latinskej Ameriky. V roku 2006 prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov.

Geografia

Mapa USA

Poloha

Spojené štáty americké ležia v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a je zo severu obmývaný Severným ľadovým oceánom. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.

Dôležité mestá

New York

Los Angeles, Kalifornia

Chicago, Illinois

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2005). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí (hoci aj tak zostáva poradie prvých troch miest zachované).

1. New York, štát New York – 8 391 881
2. Los Angeles, Kalifornia – 3 849 378
3. Chicago, Illinois – 2 695 598
4. Houston, Texas – 2 208 180
5. Philadelphia, Pensylvánia – 1 449 634
6. Phoenix, Arizona – 1 461 045
7. San Diego, Kalifornia – 1 356 428
8. San Antonio, Texas – 1 327 408
9. Dallas, Texas – 1 299 543
10. San Jose, Kalifornia – 974 315
11. San Francisco, Kalifornia – 805 235
12. Austin, Texas – 797 390
13. Indianapolis, Indiana – 795 458
14. Columbus, Ohio – 787 470
15. Jacksonville, Florida – 782 623
16. Baltimore, Maryland – 752 345
17. Fort Worth, Texas – 741 206
18. Detroit, Michigan – 713 777
19. Louisville, Kentucky – 708 604
20. Memphis, Tennessee – 682 102

Administratívne členenie

Samotné Spojené štáty sa skladajú z:

• 50 štátov (state/pl. states)
• jedného federálneho dištriktu (Dištrikt Kolumbia, v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, spadá priamo pod jurisdikciu Kongresu, nespadá pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný)
• indiánskych rezervácií (postavenie sporné) a
• atolu Palmyra

Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia.

Hospodárstvo

Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty americké zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú veľa peňazí na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. V 20. storočí svetové vojny neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu (výroba zbraní, potravín). USA posilnili svoj hospodársky a politický rast.

Doprava

Železničná doprava

Dĺžka železničných tratí v súčasnosti je o tretinu kratšia ako v roku 1930. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Pri preprave osôb sa presadzujú najmä v prímestských oblastiach.

Na základe súhlasu v referende z novembra 2008 bude v Kalifornii vybudovaná prvá vysokorýchlostná železničná sieť v Severnej Amerike.

Cestná doprava

Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Počet osobných áut presahuje 140 miliónov.

Vodná doprava

Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na Mississippi a Veľké kanadské jazerá. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav South Lousiana.

Letecká doprava

Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekoná všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravovaných osôb sú v Chicagu, Atlante, Dallase a Los Angeles.

Cestovný ruch

Medzi najvýznamnejšie centrá cestovného ruchu patria veľkomestá (New York, Los Angeles, Las Vegas atď.), na juhu krajiny Florida, na strednom západe Skalnaté vrchy a na západe Kalifornia. Množstvo turistov navštevuje národné parky, ale aj mnohé atrakcie ako napr. Disneyland, Hollywood atď.

Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody

Zmiešané a listnaté lesy mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti Veľkých kanadských jazier, Pobrežnej nížiny a Apalačských vrchov. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné.

Centrálnu časť tvoria stepi, nazývané tiež prérie, ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo.

Tropické dažďové lesy pokrývajú oblasti polostrova Florida (NP Everglades), pobrežie Mexického zálivu. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty Kalifornia, Nevada, Arizona, Nové Mexiko, Texas), kde sa vytvorili púšte, napr. Mohavská púšť a Sonorská púšť.

Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako národné parky. Je ich viac ako 350. Yellowstonský národný park bol vyhlásený v roku 1872 ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život bizónov, losov, grizlyov a jeleňov. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v NP Sequoia a v Yosemitskom národnom parku. Mammothské jaskyne, ktoré sú najdlhším jaskynným systémom na svete (560 km), ostrov Kodiak, podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci.

Kultúra

Symboly americkej kultúry: jablkový koláč, bejzbal a americká zástava

Vplyv americkej kultúry je badateľný na celom svete. Rýchle občerstvenie ako napr. hamburgery, párky v rožku, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od Berlína až po Peking. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike spojených štátov amerických. Tomuto javu sa hovorí amerikanizácia a je jednou z príčin antiamerikanizmu.

Podľa známej Inglehartovej mapy patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi tradičnými hodnotami (oproti sekulárno-racionálnym hodnotám). Pre porovnanie, Slovensko a celá východná Európa sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú rolu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.

Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov), uprednostňujú osobnú slobodu a osobnú zodpovednosť pred sociálnymi istotami (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy) a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi). Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.

V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a trhového hospodárstva sú dnes univerzálne. Občiansky aktivizmus je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.

Hlavné náboženstvá v USA

	1990 % dospelých	2001 % dospelých	Zmena popularity v %	Zmena členstva v %
Celkom kresťanov	88.4%	81.1%	-7.3%	+5.3%
Katolíci	26.8%	25.9%	-0.9%	+10.6%
Baptisti	19.8%	17.2%	-2.6%	-0.4%
Metodisti	8.3%	7.2%	-1.1%	-0.2%
Kresťania – bez príslušnosti k cirkvi	4.7%	7.2%	+2.5%	+75.3%
Luteráni	5.3%	4.9%	-0.4%	+5.2%
Presbyteriáni	2.9%	2.8%	-0.1%	+12.3%
Protestanti – bez príslušnosti k cirkvi	10.0%	2.4%	-7.7%	-73.0%
Charizmatické hnutie	1.9%	2.2%	+0.4%	+38.1%
Anglikáni	1.8%	1.8%	--	+13.4%
Mormoni	1.5%	1.4%	-0.1%	+12.1%
Churches of Christ	1.0%	1.3%	+0.3%	+46.6%
Bez príslušnosti k cirkvi	0.1%	1.3%	+1.2%	+1,176.4%
United Church of Christ	0.3%	0.7%	+0.4%	+130.1%
Svedkovia Jehovovi	0.8%	0.7%	-0.1%	-3.6%
Assemblies of God	0.4%	0.6%	+0.2%	+67.6%
Evanjelici	0.1%	0.5%	+0.4%	+326.4%
Church of God	0.3%	0.5%	+0.2%	+77.8%
Adventisti siedmeho dňa	0.4%	0.4%	--	+8.4%
Pravoslávna cirkev	0.3%	0.3%	--	+28.5%
Ostatní kresťania (menej než 0.3% každé)	1.6%	1.9%	+0.3%	+40.2%
Celkom nekresťanské náboženstvá	3.5%	5.2%	+1.7%	+69.1%
Židia	1.8%	1.4%	-0.4%	-8.1%
Moslimovia	0.3%	0.6%	+0.3%	+109.5%
Budhisti	0.2%	0.5%	+0.3%	+169.8%
Hinduisti	0.1%	0.4%	+0.3%	+237.4%
Unitarian Universalist	0.3%	0.3%	--	+25.3%
Ostatní (menej než 0.07% každý)	0.6%	0.7%	+0.1%	+25.4%
Bez vierovyznania/Ateisti/Agnostici	8.4%	15.0%	+6.6%	+105.7%

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Spojené štáty
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spojené štáty

Externé odkazy

• Oficiálna stránka Bieleho Domu (po anglicky)
• Oficiálne názvy jednotlivých štátov USA a ich hl. miest (po slovensky)
• KOHUT, Andrew, Bruce Strokes Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi. Bratislava : SLOVART, 2006. ISBN 80-8085-103-4.