Roald Amundsen

Roald Amundsen
nórsky polárny bádateľ
Narodenie	16. júl 1872 Borge, Nórsko
Úmrtie	asi 18. jún, 1928 Severný ľadový oceán
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Roald Amundsen (plné texty diel autora)
Commons	Roald Amundsen
Biografický portál

Roald Engelbregt Gravning Amundsen (* 16. júl 1872, Borge pri Sarpsborgu – † asi 18. jún 1928, pri záchrannej akcii v Severnom ľadovom oceáne) bol nórsky polárny bádateľ. V rokoch 1910 – 1912 viedol antarktickú výpravu, ktorá ako prvá dosiahla južný pól.

Amundsen sa narodil v rodine nórskych lodiarov a námorných kapitánov. K životu polárneho bádateľa ho inšpiroval Nansenov prechod Grónskom v roku 1888.

Prvé expedície

V rokoch 1897–1899 sa zúčastnil ako prvý dôstojník belgickej antarktickej expedície vedenej Adrienom de Gerlache. Ich loď Belgica ako prvá prezimovala v antarktických vodách. Na palube bol tiež americký lekár Frederick Cook, ktorého prítomnosť pravdepodobne zachránila posádku pred skorbutom. Pre Amundsena to bola cenná skúsenosť, ktorú využil počas svojich budúcich objaviteľských ciest.

V roku 1903 Amundsen viedol svoju prvú expedíciu – ako prvý uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým oceánom a Tichým oceánom – spolu so šiestimi druhmi na pätnásťmetrovej lodi Gjøa. Ich cesta viedla cez Baffinov záliv, Lancastrov prieliv, Peelov prieliv, Úžinu Jamesa Rossa a Úžinu Rae. Na mieste, ktoré sa dnes volá Gjoa Haven, Nunavut v Kanade strávili dve zimy výskumom krajiny a ľadovcov.

Počas tejto výpravy Amundsen študoval spôsob života miestnych obyvateľov, hlavne čo sa týka schopnosti prežiť v arktických podmienkach a skoro začal používať ich spôsob obliekania. Tiež sa od nich naučil využívať ťažných psov. 17. augusta 1905 vyplávali z Arktického súostrovia smerom na juh, k Viktóriinmu ostrovu, ale plavba bola znemožnená príchodom zimy predtým ako dosiahli Nome na aljašskom pobreží Tichého oceánu. 800 km vzdialené Eagle City disponovalo telegrafickou stanicou. Amundsen sa tam vydal, aby dňa 5. decembra 1905 odoslal správu o úspechu výpravy. Nome bolo dosiahnuté roku 1906.

Južný pól

Po veľkom triumfe, plánoval na Gjoe dobyť severný pól. Keď sa však po svete rozletela správa, že najprv Robert Peary v roku 1909 dosiahol severný pól, zmenil svoje plány. Na legendárnej Nansenovej lodi Fram sa vydal roku 1910 na cestu do Antarktídy. 14. januára 1911 doplával k Rossovmu pobrežnému ľadu v mieste zvanom Veľrybia zátoka. Tu postavil svoju základňu a pomenoval ju Framheim – „Domov Framu”. Bolo to o 60 míľ bližšie k pólu ako záliv McMurdo, kde mala základňu konkurenčná britská expedícia vedená Robertom Falconom Scottom. Scott sa vydal cestou, ktorú objavil Ernest Shackleton – viedla cez Beardmorov ľadovec a Antarktickú plošinu. Amundsen musel objaviť vlastnú trasu cez Antarktické vrchy. Počas februára a marca Amundsen a jeho ľudia vybudovali podporné tábory na 80°, 81°a 82° južnej šírky. Takto si zároveň odskúšali antarktické podmienky a svoje vybavenie. Zimu vo Franheime trávili prípravou výstroje, hlavne saní.

Amundsen začal svoju púť k pólu 20. októbra 1911. Ďalšími členmi výpravy boli Olav Bjaaland, Helmer Hanssen, Sverre Hassel, a Oscar Wisting. Južný pól dobyli ako prví ľudia v histórii 14. decembra 1911, o 35 dní skôr ako Scott. Amundsen pomenoval svoj tábor na póle Polheim. Scottovým obrovským sklamaním bolo, že pri príchode na pól našiel Amundsenov stan a jeho list. Amundsenove bohaté skúsenosti získané výskumom polárnych oblastí, dôkladná príprava a používanie ťažných psov boli základným predpokladom úspechu jeho výpravy. Tá bola na rozdiel od Scottovej výpravy pomerne hladká a bez neočakávaných prekvapení. Dobytie Južného pólu mu trvalo 99 dní. Za ten čas prešiel okolo 3 000 kilometrov.

Ako dovtedy žiadna výprava, viezli si so sebou rozmerný a ťažký bezdrôtový telegraf, ktorý by mohli použiť na priamu komunikáciu z pólu. Amundsenov úspech bol verejnosti oznámený až 7. marca 1912. Amundsen vyrozprával svoj príbeh v knihe The South Pole: An Account of the Norwegian Antarctic Expedition in the „Fram“, 1910-1912 (Južný pól: Príbeh nórskej antarktickej expedície na lodi Fram, 1910–1912).

Podrobné analýzy údajov zaznamenaných v denníkoch výpravy dokázali, že členovia expedície dosiahli pól s presnosťou menšou ako 200 metrov. Napriek tomu, keď Scottova výprava dosiahla pól, neboli bližšie ako 450 metrov od skutočného južného pólu.

Neskoršia činnosť

V roku 1918 sa Amundsen vybral na expedíciu s novou loďou Maud aby preskúmal severovýchodný priechod. Výprava sa neskončila úspešne a je považovaná za omyl. V roku 1925 spolu s Lincolnom Ellsworthom a štyria ďalší dosiahli na dvoch lietadlách 87° 44' severnej šírky, čo bol v tých časoch rekord. V nasledujúcom roku Amundsen, Ellsworth a taliansky letecký inžinier Umberto Nobile uskutočnili prvý prelet Arktídy vzducholoďou Norge skonštruovanou Nobilem. Opustili Špicbergy 11. mája 1926 a pristáli na Aljaške o dva dni.

Amundsen zahynul roku 1928 pri nehode lietadla v Severnom ľadovom oceáne počas záchrannej akcie, keď ďalšia Nobileho vzducholoď Italia havarovala. Amundsenovo telo sa nikdy nenašlo.

Po Amundsenovi a jeho súperovi Scottovi je pomenovaná americká vedecká stanica Amundsen – Scott priamo na južnom póle.

Je po ňom pomenované Amundsenovo more pri pobreží Antarktídy.

Obrovský kráter na južnom póle Mesiaca sa po ňom volá Amundsenov kráter.

Nórske vojenské námorníctvo po ňom pomenovalo jednu z bojových lodí - HNoMS Roald Amundsen.

Bibliografia

• Roald Amundsen's Belgica Diary. The first Scientific Expedition to the Antarctic by Hugo Decleir Bluntisham Books, Erskine Press.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roald Amundsen

Externé odkazy

• eTexts Amundsenove práce v projekte Gutenberg
• preklad Arthura G. Chatera z roku 1912 The South Pole
• krátka biografia z nórskeho ministerstva zahraničných vecí