František Bednár (politický väzeň): Rozdiel medzi revíziami

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Szcpv (diskusia | príspevky)
252 editací
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 534 editací
d upresnenia
Riadok 10: Riadok 10:


== Život ==
== Život ==
Vyrastal v [[Poprad|Poprade]] pod Tatrami a jeho negatívny postoj k Husákovmu [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačnému]] režimu zásadne ovplyvnil [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpád armád]] [[Varšavská zmluva|Varšavského paktu]] 21. augusta 1968, kedy pri protestoch v Poprade bol sovietskymi vojakmi zastrelený 19-ročný Jozef Bonk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekonštrukcia hrobu Jozefa Bonka | url = http://szcpv.org/08/horka08.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = szcpv.org| miesto = | jazyk = }}</ref> a boli postrelení jeho spolužiaci. Začiatkom 80. rokov boli usmrtení pri pokuse o prechod československej hranice do Rakúska jeho dvaja rovesníci, čo bol ďalší zlomový moment v jeho živote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mŕtvy neprepláva | url = http://szcpv.org/04/hrob.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Na protest proti spolitizovanému systému odmietol na gymnáziu vstúpiť do Socialistického zväzu mládeže (SZM) a v druhom ročníku ukončil štúdium. Získal odbornú kvalifikáciu elektromechanika a po ukončení základnej vojenskej služby pracoval ako kurič a údržbár. Sovietska intervencia v Afganistane, vyhlásenie výnimočného stavu v Poľsku, nástup prezidenta [[Ronald Reagan|Reagana]] v USA a pravidelné sledovanie vysielania Rádia Slobodná Európa definitívne ovplyvnili jeho rozhodnutie postaviť sa aktívne na odpor proti komunistickému režimu. Pre tento zámer získal niekoľkých ľudí a založil ozbrojenú skupinu rozhodnutú aktívne vystupovať proti režimu. (Šesťmesačný pobyt v USA). V roku 1983 vycestoval do bývalej Juhoslávie s cieľom nadviazať kontakt so západom prostredníctvom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]]. Chybou jedného zo spoločníkov bol dňa 6. februára 1984 zatknutý [[ŠtB]] a Krajským súdom v Košiciach odsúdený k 14 rokom za protištátnu trestnú činnosť podľa Hlavy I. do III. Najprísnejšej NVS. Výšku trestu ovplyvnila skutočnosť, že neprezradil účasť členov skupiny. Necelé dva mesiace pred tzv. [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]] ho krajský súd v Bratislave odsúdil k ďalšiemu trestu vo výške 5 a pol roka za Štátnou bezpečnosťou vykonštruovaný prípad prípravy na záškodníctvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Uznesenie ŠtB Košice | url = http://www.szcpv.org/pdf/95.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Po novembri 1989 bol tento rozsudok zrušený. Rozsudok z roku 1984 bol po nadobudnutí účinnosti zákona o súdnych rehabilitáciách č. 119/90 Zb. dňa 15. augusta 1990, Krajským súdom v Košiciach zrušený a súd mu rozhodnutím sp. zn 2 Rt 58/90 zo dňa 19. decembra 1991 ponechal zostatkový trest za nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie 24 mesiacov. Za 4,5 roka väzenia mu bolo priznané finančné odškodnenie a zostatkový trest vo výške 24 mesiacov mu bol Okresným súdom v Poprade zahladený, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona akoby nebol odsúdený. Po prepustení na slobodu sa aktívne angažoval v Konfederácii politických väzňov Slovenska a neskôr vo [[Svetové združenie bývalých československých politických väzňov|Svetovom združení bývalých československých politických väzňov]]. Jedna z aktivít skupiny Františka Bednára, ktorá nebola ŠtB odhalená sa stala námetom dokumentárneho filmu trojice režisérov, Ivana Ostrochovského, [[Peter Kerekéš|Petra Kerekesa]] a Pavla Pekarčíka „Zamatoví teroristi“, ktorý na Filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2013 získal cenu Federácie filmových kritikov –Fedeora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cena Federácie filmových kritikov –Fedeora | url = http://szcpv.org/13/film.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Kriticky vystupoval voči nečinnosti [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]] (ÚPN) po prijatí Zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006. Bývalý predseda Správnej rady ÚPN, politický nominant [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]] (SNS) Ivan Petranký, mu 10 dni pred rozhodnutím Komisie ÚPN listom oznámil, že mu nepriznáva udelenie štatútu účastníka protikomunistického odboja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oznámenia a rozhodnutia ÚPN | url = http://szcpv.org/pdf/upn.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Na spomienkovej akcii v Poprade, pri príležitosti 45. výročia okupácie Československa v roku 1968, mu predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák odovzdal ďakovný list. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ďakovný list predsedu ÚPN | url = http://www.szcpv.org/13/obr/upn_krajnak.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref>
Vyrastal v [[Poprad|Poprade]] pod Tatrami a jeho negatívny postoj k Husákovmu [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačnému]] režimu zásadne ovplyvnil [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpád armád]] [[Varšavská zmluva|Varšavského paktu]] 21. augusta 1968, kedy pri protestoch v Poprade bol sovietskymi vojakmi zastrelený 19-ročný Jozef Bonk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekonštrukcia hrobu Jozefa Bonka | url = http://szcpv.org/08/horka08.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = szcpv.org| miesto = | jazyk = }}</ref> a boli postrelení jeho spolužiaci. Začiatkom 80. rokov boli usmrtení pri pokuse o prechod československej hranice do Rakúska jeho dvaja rovesníci, čo bol ďalší zlomový moment v jeho živote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mŕtvy neprepláva | url = http://szcpv.org/04/hrob.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Na protest proti spolitizovanému systému odmietol na gymnáziu vstúpiť do Socialistického zväzu mládeže (SZM) a v druhom ročníku ukončil štúdium. Získal odbornú kvalifikáciu elektromechanika a po ukončení základnej vojenskej služby pracoval ako kurič a údržbár. Sovietska intervencia v Afganistane, vyhlásenie výnimočného stavu v Poľsku, nástup prezidenta [[Ronald Reagan|Reagana]] v USA a pravidelné sledovanie vysielania Rádia Slobodná Európa definitívne ovplyvnili jeho rozhodnutie postaviť sa aktívne na odpor proti komunistickému režimu. Pre tento zámer získal niekoľkých ľudí a založil ozbrojenú skupinu rozhodnutú aktívne vystupovať proti režimu. V roku 1983 vycestoval do bývalej Juhoslávie s cieľom nadviazať kontakt so Západom prostredníctvom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]]. Chybou jedného zo spoločníkov bol dňa 6. februára 1984 zatknutý [[ŠtB]] a Krajským súdom v Košiciach odsúdený k 14 rokom za protištátnu trestnú činnosť podľa Hlavy I. do III. najprísnejšej NVS. Výšku trestu ovplyvnila skutočnosť, že neprezradil ďalších členov skupiny. Necelé dva mesiace pred tzv. [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]] ho krajský súd v Bratislave odsúdil k ďalšiemu trestu vo výške 5 a pol roka za Štátnou bezpečnosťou vykonštruovaný prípad prípravy na záškodníctvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Uznesenie ŠtB Košice | url = http://www.szcpv.org/pdf/95.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Po novembri 1989 bol tento rozsudok zrušený. Rozsudok z roku 1984 bol po nadobudnutí účinnosti zákona o súdnych rehabilitáciách č. 119/90 Zb. dňa 15. augusta 1990, Krajským súdom v Košiciach zrušený a súd mu rozhodnutím sp. zn 2 Rt 58/90 zo dňa 19. decembra 1991 ponechal zostatkový trest za nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie 24 mesiacov. Za 4,5 roka väzenia mu bolo priznané finančné odškodnenie a zostatkový trest vo výške 24 mesiacov mu bol Okresným súdom v Poprade zahladený, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona akoby nebol odsúdený. Po prepustení na slobodu sa aktívne angažoval v Konfederácii politických väzňov Slovenska a neskôr vo [[Svetové združenie bývalých československých politických väzňov|Svetovom združení bývalých československých politických väzňov]]. Jedna z aktivít skupiny Františka Bednára, ktorá nebola ŠtB odhalená sa stala námetom dokumentárneho filmu trojice režisérov, Ivana Ostrochovského, [[Peter Kerekéš|Petra Kerekesa]] a Pavla Pekarčíka „Zamatoví teroristi“, ktorý na Filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2013 získal cenu Federácie filmových kritikov –Fedeora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cena Federácie filmových kritikov –Fedeora | url = http://szcpv.org/13/film.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Kriticky vystupoval voči nečinnosti [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]] (ÚPN) po prijatí Zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006. Bývalý predseda Správnej rady ÚPN, politický nominant [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]] (SNS) Ivan Petranký, mu 10 dni pred rozhodnutím Komisie ÚPN listom oznámil, že mu nepriznáva udelenie štatútu účastníka protikomunistického odboja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oznámenia a rozhodnutia ÚPN | url = http://szcpv.org/pdf/upn.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref> Na spomienkovej akcii v Poprade, pri príležitosti 45. výročia okupácie Československa v roku 1968, mu predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák odovzdal ďakovný list. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ďakovný list predsedu ÚPN | url = http://www.szcpv.org/13/obr/upn_krajnak.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref>


== Angažovanosť ==
== Angažovanosť ==
* 1990-1999, tajomník Okresnej pobočky Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) v Poprade
* 1990 - 1999, tajomník Okresnej pobočky Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) v Poprade


* 1996 - Podanie návrhu CSIS, Zbignievovi Brzezinskému na založenie Výboru na stíhanie zločinov komunizmu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
* 1996 - Podanie návrhu Zbignievovi Brzezinskému - Center for Strategic and International Studies, USA, na založenie Výboru na stíhanie zločinov komunizmu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| priezvisko =
| meno =
| meno =
| odkaz na autora =
| odkaz na autora =
| titul = Zbigniew Brzezinski o zločinoch komunizmu
| titul = Odpoveď Zbigniewa Brzezinskieho na Bednárov list
| url = http://szcpv.org/sno06/csis.html
| url = http://szcpv.org/sno06/csis.html
| dátum vydania =
| dátum vydania =
Riadok 27: Riadok 27:
| miesto =
| miesto =
| jazyk =
| jazyk =
}}</ref>(Šesťmesačný pobyt v USA).
}}</ref> (Šesťmesačný pobyt v USA).
* 1999 – podanie návrhu, spoločne s nebohým poslancom NR SR Františkom Javorským, na založenie obnovenej Konfederácie politických väzňov Slovenska, z dôvodu porušovania apolitickosti pôvodnej KPVS, ktorej predseda a predstavitelia kandidovali za Mečiarove HZDS.
* 1999 – podanie návrhu, spoločne s nebohým poslancom NR SR Františkom Javorským, na založenie obnovenej Konfederácie politických väzňov Slovenska, z dôvodu porušovania apolitickosti pôvodnej KPVS, ktorej predseda a predstavitelia kandidovali za Mečiarove HZDS.
* 1999-2000 – člen predsedníctva Obnovenej KPVS
* 1999 - 2000 – člen predsedníctva Obnovenej KPVS
* Od roku 2001 predseda a tajomník [[Svetové združenie bývalých československých politických väzňov|Svetového združenia bývalých československých politických väzňov]].
* Od roku 2001 predseda a tajomník [[Svetové združenie bývalých československých politických väzňov|Svetového združenia bývalých československých politických väzňov]].


Verzia z 11:04, 15. december 2014

František Bednár
bývalý politický väzeň
bývalý politický väzeň
Narodenie15. február 1957 (67 rokov)
Poprad

František Bednár (* 15. február 1957, Poprad) je bývalý politický väzeň.

Život

Vyrastal v Poprade pod Tatrami a jeho negatívny postoj k Husákovmu normalizačnému režimu zásadne ovplyvnil vpád armád Varšavského paktu 21. augusta 1968, kedy pri protestoch v Poprade bol sovietskymi vojakmi zastrelený 19-ročný Jozef Bonk[1] a boli postrelení jeho spolužiaci. Začiatkom 80. rokov boli usmrtení pri pokuse o prechod československej hranice do Rakúska jeho dvaja rovesníci, čo bol ďalší zlomový moment v jeho živote.[2] Na protest proti spolitizovanému systému odmietol na gymnáziu vstúpiť do Socialistického zväzu mládeže (SZM) a v druhom ročníku ukončil štúdium. Získal odbornú kvalifikáciu elektromechanika a po ukončení základnej vojenskej služby pracoval ako kurič a údržbár. Sovietska intervencia v Afganistane, vyhlásenie výnimočného stavu v Poľsku, nástup prezidenta Reagana v USA a pravidelné sledovanie vysielania Rádia Slobodná Európa definitívne ovplyvnili jeho rozhodnutie postaviť sa aktívne na odpor proti komunistickému režimu. Pre tento zámer získal niekoľkých ľudí a založil ozbrojenú skupinu rozhodnutú aktívne vystupovať proti režimu. V roku 1983 vycestoval do bývalej Juhoslávie s cieľom nadviazať kontakt so Západom prostredníctvom Rádia Slobodná Európa. Chybou jedného zo spoločníkov bol dňa 6. februára 1984 zatknutý ŠtB a Krajským súdom v Košiciach odsúdený k 14 rokom za protištátnu trestnú činnosť podľa Hlavy I. do III. najprísnejšej NVS. Výšku trestu ovplyvnila skutočnosť, že neprezradil ďalších členov skupiny. Necelé dva mesiace pred tzv. Nežnou revolúciou ho krajský súd v Bratislave odsúdil k ďalšiemu trestu vo výške 5 a pol roka za Štátnou bezpečnosťou vykonštruovaný prípad prípravy na záškodníctvo.[3] Po novembri 1989 bol tento rozsudok zrušený. Rozsudok z roku 1984 bol po nadobudnutí účinnosti zákona o súdnych rehabilitáciách č. 119/90 Zb. dňa 15. augusta 1990, Krajským súdom v Košiciach zrušený a súd mu rozhodnutím sp. zn 2 Rt 58/90 zo dňa 19. decembra 1991 ponechal zostatkový trest za nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie 24 mesiacov. Za 4,5 roka väzenia mu bolo priznané finančné odškodnenie a zostatkový trest vo výške 24 mesiacov mu bol Okresným súdom v Poprade zahladený, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona akoby nebol odsúdený. Po prepustení na slobodu sa aktívne angažoval v Konfederácii politických väzňov Slovenska a neskôr vo Svetovom združení bývalých československých politických väzňov. Jedna z aktivít skupiny Františka Bednára, ktorá nebola ŠtB odhalená sa stala námetom dokumentárneho filmu trojice režisérov, Ivana Ostrochovského, Petra Kerekesa a Pavla Pekarčíka „Zamatoví teroristi“, ktorý na Filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2013 získal cenu Federácie filmových kritikov –Fedeora.[4] Kriticky vystupoval voči nečinnosti Ústavu pamäti národa (ÚPN) po prijatí Zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006. Bývalý predseda Správnej rady ÚPN, politický nominant Slovenskej národnej strany (SNS) Ivan Petranký, mu 10 dni pred rozhodnutím Komisie ÚPN listom oznámil, že mu nepriznáva udelenie štatútu účastníka protikomunistického odboja.[5] Na spomienkovej akcii v Poprade, pri príležitosti 45. výročia okupácie Československa v roku 1968, mu predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák odovzdal ďakovný list. [6]

Angažovanosť

  • 1990 - 1999, tajomník Okresnej pobočky Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) v Poprade
  • 1996 - Podanie návrhu Zbignievovi Brzezinskému - Center for Strategic and International Studies, USA, na založenie Výboru na stíhanie zločinov komunizmu. [7] (Šesťmesačný pobyt v USA).
  • 1999 – podanie návrhu, spoločne s nebohým poslancom NR SR Františkom Javorským, na založenie obnovenej Konfederácie politických väzňov Slovenska, z dôvodu porušovania apolitickosti pôvodnej KPVS, ktorej predseda a predstavitelia kandidovali za Mečiarove HZDS.
  • 1999 - 2000 – člen predsedníctva Obnovenej KPVS
  • Od roku 2001 predseda a tajomník Svetového združenia bývalých československých politických väzňov.

Referencie

  1. ↑ Rekonštrukcia hrobu Jozefa Bonka [online]. szcpv.org. Dostupné online.
  2. ↑ Mŕtvy neprepláva [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.
  3. ↑ Uznesenie ŠtB Košice [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.
  4. ↑ Cena Federácie filmových kritikov –Fedeora [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.
  5. ↑ Oznámenia a rozhodnutia ÚPN [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.
  6. ↑ Ďakovný list predsedu ÚPN [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.
  7. ↑ Odpoveď Zbigniewa Brzezinskieho na Bednárov list [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František_Bednár_(politický_väzeň)&oldid=5913774“