Penovec (travertín): Rozdiel medzi revíziami

	Penovec Usadená hornina
	; Penovec, Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra.
Zloženie
Hlavné minerály	kalcit, aragonit
Akcesórie	limonit, ...
Vlastnosti
Textúra	pórovitý
Farba	béžová, sivá
	Portál vied o Zemi

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 23:31, 26. december 2014

Penovec je odroda travertínu. Patrí medzi sladkovodné vápence. Na rozdiel od travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych prameňov, penovec vzniká vo povrchových vodných tokoch.

Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.^[1] Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako kalkrusta.

Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa vápenec, najmä ak je v nej prítomný oxid uhličitý. Na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo napr. pohltenie uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.

V minulosti sa penovce využívali v poľnohospodárstve pri neutralizácii kyslých pôd.

V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov v hĺbke prvých milimetrov vodného stĺpca.^[2] Od miesta rozpustenia je k miestu vyzrážania potrebná vzdialenosť niekoľko stoviek m, zvyčajne až niekoľko km.

Referencie

↑ Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241
↑ Tvorba nové krajiny na Sokolovsku (na stránkách suas.cz) [online]. [Cit. 2009-06-05]. Dostupné online.

Externé odkazy

Krásnohorská jaskyňa - kapitola Penovce

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pěnovec na českej Wikipédii.

[1] Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241

[2] Tvorba nové krajiny na Sokolovsku (na stránkách suas.cz) [online]. [Cit. 2009-06-05]. Dostupné online.

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+{{Infobox hornina|
-[[Súbor:Mineraly.sk - travertin.jpg|náhľad|Penovec - Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra]]
+ Hornina_Nazov= Penovec |
-[[Súbor:Penovcovy_mokrad.JPG|náhľad|Penovcová mokraď, patrí k najcennejším [[Biotop|biotopom]] Podkrušnohorskej výsypky]]
+ Hornina_Obrazok= Mineraly.sk - travertin.jpg|
-'''Penovec''' je odroda [[Travertín|travertínu]]. Patrí medzi sladkovodné vápence. Pravý travertín vzniká z minerálnych prameňov, kdežto penovec vzniká vo vodných tokoch. Ak je takto vzniknutý vápenec nespevnený, nazýva sa penovec.
+ Hornina_Popis= Penovec, Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra. |
+ Hornina_Zaradenie= [[Usadená hornina]]|
+ Hornina_Zlozenie= [[kalcit]], [[aragonit]]|
+ Hornina_Akcesorie= [[limonit]], ...|
+ Hornina_Textura= pórovitý|
+ Hornina_Farba= béžová, sivá|
+ Hornina_Hustota=|
+}}
+'''Penovec''' je odroda [[Travertín|travertínu]]. Patrí medzi sladkovodné [[vápenec|vápence]]. Na rozdiel od travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych prameňov, penovec vzniká vo povrchových vodných tokoch.
+Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.<ref>Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241</ref> Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako [[kalkrusta]].
-Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa [[vápenec]], najmä ak je v nej prítomný [[oxid uhličitý]]. Na povrchu potom stačí oteplenie alebo odobratie kysličníka uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie súdobých organizmov.
+Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa [[vápenec]], najmä ak je v nej prítomný [[oxid uhličitý]]. Na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo napr. pohltenie uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.
-Voľakedy boli penovce využívané poľnohospodármi na hnojenie polí.
+V minulosti sa penovce využívali v poľnohospodárstve pri neutralizácii kyslých pôd.
-V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov s vodným stĺpcom vysokým len niekoľko milimetrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
+V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov v hĺbke prvých milimetrov vodného stĺpca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | url = http://www.suas.cz/uploads/110170487247b2c8037de4b_07162_brozura_eko_su_mail.pdf
 | dátum prístupu = 2009-06-05
 | titul = Tvorba nové krajiny na Sokolovsku (na stránkách suas.cz)
+}}</ref> Od miesta rozpustenia je k miestu vyzrážania potrebná vzdialenosť niekoľko stoviek m, zvyčajne až niekoľko km.
-}}</ref>
 == Referencie ==