Abdéra: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikiodkazy
Luppus (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 17: Riadok 17:
| isbn = 80-224-0554-X
| isbn = 80-224-0554-X
| id = číslo publikácie 3259
| id = číslo publikácie 3259
}} </ref> Bola rodiskom [[Demokritos|Demokrita]] a [[Protagoras|Protagora]]; niektorí uvádzajú, že sa tam narodil aj [[Leukippos]]. Abdéra bola významný grécky prístav, člen [[Aténsky námorný spolok|Aténskeho námorného spolku]], opakovane vo vojnách zničená a niekoľkokrát obnovená.<ref name=EB /> Vnútorné zriadenie mesta podliehalo striedavým premenám demokratického a oligarchického zamerania.
}} </ref> Bola rodiskom [[Démokritos z Abdér|Démokrita]] a [[Prótagoras (filozof)|Prótagora]]; niektorí uvádzajú, že sa tam narodil aj [[Leukippos z Miléta]]. Abdéra bola významný grécky prístav, člen [[Aténsky námorný spolok|Aténskeho námorného spolku]], opakovane vo vojnách zničená a niekoľkokrát obnovená.<ref name=EB /> Vnútorné zriadenie mesta podliehalo striedavým premenám demokratického a oligarchického zamerania.


Pre zaostalosť obyvateľov si mesto vyslúžilo (azda už v [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]]) povesť antického [[Kocúrkovo|Kocúrkova]] (pozri: [[abderita]]). Neskôr nemecký osvietenský spisovateľ [[Christoph Martin Wieland]] použil Abdéru na zobrazenie malomestského šosáctva zaobaleného do zdanlivo antického rúcha vo svojom románe ''Die Abderiten. Eine sehr wahrscheinliche Geschichte'' (doslova „Abderčania. Veľmi pravdepodobný príbeh“, [[1774]]; po slovensky nevyšlo, česky ako ''Příběh Abdéřanů'' v roku 1958).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Pre zaostalosť obyvateľov si mesto vyslúžilo (azda už v [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]]) povesť antického [[Kocúrkovo|Kocúrkova]] (pozri: [[abderita]]). Neskôr nemecký osvietenský spisovateľ [[Christoph Martin Wieland]] použil Abdéru na zobrazenie malomestského šosáctva zaobaleného do zdanlivo antického rúcha vo svojom románe ''Die Abderiten. Eine sehr wahrscheinliche Geschichte'' (doslova „Abderčania. Veľmi pravdepodobný príbeh“, [[1774]]; po slovensky nevyšlo, česky ako ''Příběh Abdéřanů'' v roku 1958).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Verzia z 08:41, 31. december 2014

Ruiny starovekého mesta Abdéra.

Abdéra bola grécka kolónia v Trácii, prístavné mesto na severnom pobreží Egejského mora, neďaleko ústia rieky Nestos, oproti ostrovu Thasos. Mestu podliehal rovnomenný mestský štát.

Kolónia bola založená okolo roku 650 pred Kr.[1] Bola rodiskom Démokrita a Prótagora; niektorí uvádzajú, že sa tam narodil aj Leukippos z Miléta. Abdéra bola významný grécky prístav, člen Aténskeho námorného spolku, opakovane vo vojnách zničená a niekoľkokrát obnovená.[1] Vnútorné zriadenie mesta podliehalo striedavým premenám demokratického a oligarchického zamerania.

Pre zaostalosť obyvateľov si mesto vyslúžilo (azda už v 5. stor. pred Kr.) povesť antického Kocúrkova (pozri: abderita). Neskôr nemecký osvietenský spisovateľ Christoph Martin Wieland použil Abdéru na zobrazenie malomestského šosáctva zaobaleného do zdanlivo antického rúcha vo svojom románe Die Abderiten. Eine sehr wahrscheinliche Geschichte (doslova „Abderčania. Veľmi pravdepodobný príbeh“, 1774; po slovensky nevyšlo, česky ako Příběh Abdéřanů v roku 1958).[2] Do Abdéry zasadili dej svojej hry „Osel a stín“ aj Jan Werich a Jiří Voskovec.

Referencie

  1. a b Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : VEDA, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 19.
  2. Příběh Abdéřanů / Wielands Gesammelte Schriften [online]. DatabazeKnih.cz, [cit. 2011-12-29]. Dostupné online. (česky)

Zdroje