Časticovo-vlnový dualizmus: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
[[Kvantová teória]] popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v [[Klasická mechanika|klasickej mechanike]]. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na [[Kryštál|periodických štruktúrach]] s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj [[Davissonov Germerov experiment]]).
 
Prvýkrát bola hypotézaHypotézu o časticovo-vlnovom dualizme formulovanáformuloval prvý raz [[Louis de Broglie|de Brogliem]] v roku [[1924]]. Matematicky ju vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku s hodnotou
:<math>\lambda = \frac{h}{p}</math>,
pričom ''h'' je [[Planckova konštanta]] a ''p'' je [[hybnosť]] částicečastice. TýmKaždej pádomčastici každej časticitak priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje intepretovaťinterpretovať spätne vlnenie ako časticu.
 
{{fyzikálny výhonok}}
53 094

úprav

Navigačné menu