Peter Karvaš: Rozdiel medzi revíziami
obrázok |
→Životopis: doplnená informácia o príčine smrti jeho rodičov |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Narodil sa v rodine lekára [[Ferdinand Karvaš|Ferdinanda Karvaša]] a akademickej maliarky [[Karola Skutecká-Karvašová|Karoly Skuteckej-Karvašovej]].[[Súbor:Banská Bystrica - Horná ul. 55.jpg|náhľad|Rodný dom Petra Karvaša na Hornej ulici 55 v Banskej Bystrici]]Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (gymnázium, [[1930]]-[[1938]]), neskôr začal študovať v [[Praha|Prahe]] na [[České vysoké učení technické|ČVUT]] a súčasne na umeleckopriemyselnej škole ([[1938]]-[[1939]]), ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v [[Bratislava|Bratislave]] ([[1945]]-[[1947]]). |
Narodil sa v rodine lekára [[Ferdinand Karvaš|Ferdinanda Karvaša]] a akademickej maliarky [[Karola Skutecká-Karvašová|Karoly Skuteckej-Karvašovej]]. Jeho rodičia boli popravení nacistami vo vápenke v [[Nemecká|Nemeckej]] začiatkom januára 1945. [[Súbor:Banská Bystrica - Horná ul. 55.jpg|náhľad|Rodný dom Petra Karvaša na Hornej ulici 55 v Banskej Bystrici]]Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (gymnázium, [[1930]]-[[1938]]), neskôr začal študovať v [[Praha|Prahe]] na [[České vysoké učení technické|ČVUT]] a súčasne na umeleckopriemyselnej škole ([[1938]]-[[1939]]), ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v [[Bratislava|Bratislave]] ([[1945]]-[[1947]]).<br>Pracovať začal už v roku [[1939]] a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v [[Neografia|Neografii]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pracoval v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slovenskom vysielači]] a publikoval v povstaleckej tlači. |
||
<br>Pracovať začal už v roku [[1939]] a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v [[Neografia|Neografii]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pracoval v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slovenskom vysielači]] a publikoval v povstaleckej tlači. |
|||
Po skončení vojny [[1945]]-[[1948]] dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, [[1949]]-[[1950]] kultúrny atašé na československej ambasáde v [[Bukurešť|Bukurešti]], neskôr pracoval na Povereníctve školstva (prednosta divadelného oddelenia), bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]] a tiež tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] mal zakázané publikovať až do roku [[1990]]. V rokoch [[1968]] – [[1974]] bol docentom divadelnej vedy, po roku [[1974]] vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v [[Bratislava|Bratislave]], od roku [[1980]] na dôchodku. |
Po skončení vojny [[1945]]-[[1948]] dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, [[1949]]-[[1950]] kultúrny atašé na československej ambasáde v [[Bukurešť|Bukurešti]], neskôr pracoval na Povereníctve školstva (prednosta divadelného oddelenia), bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]] a tiež tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] mal zakázané publikovať až do roku [[1990]]. V rokoch [[1968]] – [[1974]] bol docentom divadelnej vedy, po roku [[1974]] vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v [[Bratislava|Bratislave]], od roku [[1980]] na dôchodku. |
||
K jeho životu sa vracia aj [[dokumentárny film]] nakrútený v roku 2002 (Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko). |
K jeho životu sa vracia aj [[dokumentárny film]] nakrútený v roku 2002 (Slovenská televízia, cyklus ''Osobnosti náboženského života'', scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko). |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
Verzia z 20:49, 8. január 2015
Peter Karvaš | |
slovenský prozaik, dramatik a divadelný teoretik | |
Narodenie | 25. apríl 1920 Banská Bystrica, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 28. november 1999 (79 rokov) Bratislava, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Peter Karvaš |
Peter Karvaš (pseudonymy Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický, Peter Bystrík a i.) (* 25. apríl 1920, Banská Bystrica – † 28. november 1999, Bratislava) bol slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik.
Životopis
Narodil sa v rodine lekára Ferdinanda Karvaša a akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej. Jeho rodičia boli popravení nacistami vo vápenke v Nemeckej začiatkom januára 1945.
Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (gymnázium, 1930-1938), neskôr začal študovať v Prahe na ČVUT a súčasne na umeleckopriemyselnej škole (1938-1939), ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v Bratislave (1945-1947).
Pracovať začal už v roku 1939 a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v Neografii v Martine. Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v povstaleckej tlači.
Po skončení vojny 1945-1948 dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, 1949-1950 kultúrny atašé na československej ambasáde v Bukurešti, neskôr pracoval na Povereníctve školstva (prednosta divadelného oddelenia), bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990. V rokoch 1968 – 1974 bol docentom divadelnej vedy, po roku 1974 vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave, od roku 1980 na dôchodku.
K jeho životu sa vracia aj dokumentárny film nakrútený v roku 2002 (Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko).
Tvorba
Jeden z najvýznamnejších a plodných slov. prozaikov a dramatikov 20. storočia, venoval sa aj divadelnej vede a publicistike, v období normalizácie perzekvovaný a diskriminovaný.
Literárne činný bol od roku 1937, kedy začal publikovať svoje prvé diela v Studentskom časopise a vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945). Autor realisticky koncipovaných psychologických noviel, historicko-sociálnych románov, napísal zbierky cestopisných reportáží a čŕt, kritický pohľad na súvekú socialistickú spoločnosť rezonoval v humoristicko-satirických súboroch poviedok. V úsmevnom tóne sa niesli i zbierky humoresiek, ako aj autobiograficky ladená kniha detských zážitkov. Po nútenej literárnej odmlke sa predstavil povstaleckým románom a morálku povstaleckej generácie analyzoval v autobiografickej novele, vrátil sa aj k satirickému žánru v krátkych prózach a v záverečnom tvorivom období nadviazal na humoristicko-satirické prózy. Ťažisko jeho tvorivých aktivít bolo v dramatickej spisbe, plodný autor rozhlasových a divadelných hier. Podnetné práce vydal aj v oblasti divadelnej vedy a teórie. Dramaturgicky, režijne a scenáristicky spolupracoval najmä s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry, inscenácie a filmy. Jeho prózy a drámy vyšli v početných prekladoch. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.
Dielo
Próza
- 1946 – Niet prístavov
- 1947 – Polohlasom
- 1949 – Toto pokolenie, román
- 1950 – S nami a proti nám
- 1952 – Pokolenie v útoku, román
- 1954 – Čert nespí
- 1957 – Čertovo kopýtko
- 1961 – Konfety a leporelá, výber humoresiek z vojnového obdobia
- 1968 – Nedokončená pre detský hlas, humoristicko-autobiografické dielo
- 1970 – Kniha úľavy
- 1970 – Malovať čerta na stenu
- 1979 – Noc v mojom meste, kniha o Slovenskom národnom povstaní
- 1984 – Humoresky a iné kratochvíle
- 1989 – Posledné humoresky a iné kratochvíle
- 1991 – Poľahčujúca okolnosť, zbierka próz
- 1992 – My, čo nechceme byť menovaní
- 1993 – Velikán čiže Život a dielo profesora Bogoviča, novela
- 1994 – Bolo to celkom ináč, kniha apokryfov
- 1995 – V úvodzovkách, súbor causerií
- 1995 – Intímne dialógy
- 1997 – Tajomstvo sfingy
- 2000 – Zrada múz (vyšlo posmrtne)
- 2001 – Za múrom (vyšlo posmrtne)
Dráma
- 1943 – Hanibal pred bránami, rozhlasová hra (v roku 1949 prepracované na divadelnú hru)
- 1943 – Maják, jednoaktovka
- 1945 – Spolok piatich „P“, rozhlasová hra (v roku 1946 prepracované na divadelnú hru)
- 1945 – Meteor, divadelná hra
- 1946 – Hra o básnikovi (pôvodná rozhlasová hra prepracovaná na divadelnú hru)
- 1948 – Bašta, divadelná hra
- 1946 – Návrat do života (knižne vyšlo v roku 1949)
- 1950 – Ľudia z našej ulice (knižne vyšlo v roku 1951)
- 1953 – Srdce plné radosti (knižne vyšlo v roku 1954)
- 1955 – Pacient sto trinásť
- 1955 – Diplomati
- 1959 – Polnočná omša
- 1960 – Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana, veselohra
- 1962 – Antigona a tí druhí
- 1963 – Jazva
- 1964 – Veľká parochňa (knižne vyšlo v roku 1965)
- 1966 – Experiment Damokles (knižne vyšlo v roku 1967)
- 1969 – Absolútny zákaz (knižne vyšlo v roku 1970, vročenie sa uvádza 1966)
- 1986 – Súkromná oslava (knižne vyšlo v roku 1987)
- 1987 – Zadný vchod
- 1988 – Vlastenci z mesta Yo
- 1994 – 4x nie
Teoretické diela
- 1948 – Kapitolky o rozhlase, postrehy k problematike rozhlasovej hry
- 1948 – K základným otázkam súčasného divadla, historicko-teoretická kniha
- 1948 – Úvod do základných problémov divadla, historicko-teoretická kniha
- 1956 – K niektorým tvorivým problémom našej drámy, úvaha
- 1964 – Zamyšlení nad dramatem, štúdia (vyšla len v češtine)
- 1969 – Zamyšlení nad dramaturgií, štúdia (vyšla len v češtine)
- 1977 – Priestory v divadle a divadlo v priestore, analýza špecifickosti divadla
Reportáže
- 1945 – Most, publicistické a reportážne črty
- 1953 – Dieťa a meč, reportáž o Nemeckej demokratickej republike
- 1959 – Leningradské epištoly, reportáž zo Sovietskeho zväzu
- 1960 – Výlet na juh, reportáž zo Sovietskeho zväzu
- 1996 – Idúcky tam a spiatky
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.